Recenzia/Medzi odtieňmi sivej

DSCN5491

Originálny názov: Between Shades of Grey

Autor: Ruta Sepetys

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Miriam Ghaniová

Rok vydania: 2011

Väzba: Pevná

Počet strán: 254

Odvliekli ma v nočnej košeli. Keď spätne spomínam na to, čo sa dialo, už vopred som mala rozoznať neklamné znaky: rodinné fotografie spálené v kozube, mama si zašívala najlepšie striebro a cennosti do podšívky na kabáte, otec sa nevrátil z práce. Môj mladší brat Jonas sa stále niečo vypytoval. Aj ja som sa vypytovala, ale asi som odmietala prijať neklamné znaky. Až neskôr mi došlo, že mama s otcom mali pôvodne v úmysle ujsť. No nestihli sme.

Takto sa začína nesmierne citlivý príbeh 15-ročnej Liny, Litovčanky, ktorú Rusi odviedli s matkou a mladším bratom na Sibír. Lina a jej rodina si nestihla so sebou zbaliť takmer nič, na odchod mali 20 minút. Po tom, čo ich natlačili do vagóna pre zvieratá, už nevedeli nič. Nevedeli, kde je Linin otec, či ho ešte niekedy uvidia, prečo ich vlastne zatkli, komu ublížili, ako sa previnili a kam ich vlastne vezú. Vo vlaku strávia nekonečne dlhé dni plné smradu, zúfalstva, smrti a strachu.

“Vnútro vagóna bolo preplnené a vôkol sa šíril zápach ľudských tiel, dokonca aj keď boli dvere otvorené.”

Na týchto mapách vidno, akú dlhú trasu museli Lina a jej rodina precestovať:IMG_20150604_205232IMG_20150604_205240

V týchto bojových podmienkach sa začnú odkrývať skutočné charaktery ľudí: večne ufrflaný “plešivec”, muž, ktorý sa stále pozerá na hodinky, silná a odvážna Linina matka Elena, tvrdý a rozvážny Andrius. Aj v takomto neľudskom prostredí sa však dokáže zrodiť láska, ktorá je o to silnejšia, že musí prežívať podmienky, aké si nikto z nás nevie ani predstaviť. Všadeprítomná smrť, choroby, poníženie, to sú veci, aké dnes už nezažívame a dúfam, že ani zažívať nebudeme. Takéto knihy by mali byť pre nás výstrahou, čoho všetkého sú ľudia schopní, ak im ide o moc, alebo ak nemajú na výber, ak sú poháňaní slepou nenávisťou.

Lina sa mi páči svojou silou, vierou, nádejou. Nevzdávala sa ani v najťažších chvíľach. Celý čas chcela pomáhať svojej rodine, priateľom, dokonca aj ľuďom, na ktorých bola nahnevaná, ktorých nenávidela. Nevedela ich neznášať, nevedela sa správať kruto. Okrem toho bola umelkyňa, ozajstná umelkyňa, ktorá nie len že vedela tvoriť nádherné kresby, obrazy, ale vedela umelecky aj cítiť a vnímať svet. Chcela nájsť svojho otca za každú cenu, preto sa rozhodla, že bude po sebe zanechávať stopy – kresby, ktoré dovedú otca k nej. Takto ju dokáže nájsť. Sympatická mi bola tým, že jej najobľúbenejší umelec bol Munch. Tak ako jeho diela, aj tento príbeh bol plný bolesti ale zároveň krásy.

“Prešla som prstom po špine na dlážke a napísala jeho meno. Munch. Jeho umenie by som spoznala kdekoľvek. A otec by spoznal moje. (…) Nájde ma, ak po sebe zanechám kresby.”

Lina nechcela zomrieť, chcela žiť. Chcela bojovať za svoju slobodu, za svoj život, za svoje umenie. Dokonca aj vtedy, keď stratila takmer všetko, nevzdávala svoj boj, uvedomovala si o to viac, že chce naozaj žiť, že má život rada a že to musí zvládnuť.

702014

“Vždy mi bolo jasné, že chcem prežiť, o tom nebolo pochýb. Chcela som vidieť vyrastať svojho brata. Chcela som znovu vidieť Litvu. (…) Na Sibíri boli len dve možné východiská. Úspech znamenalo prežiť. Zlyhanie znamenalo smrť. Chcela som žiť. Chcela som prežiť.”

V tomto príbehu je nádherne zobrazená láska. Tak nenásilne, neprvoplánovo, ale prirodzene, plynulo, tak, že si ani neuvedomíte a cítite presne to, čo by ste mali cítiť. Láska k rodine, k vlasti, priateľstvu, životu, to všetko je tu opísané nesmelo, ale o to nádhernejšie.

DSCN5563

Linin ťažký príbeh ma niekoľkokrát priviedol k slzám, je tu viacero momentov, ktoré sa mi ťažko čítali a spracovávali. Nedokážem pochopiť, ako mohol a môže byť niekto schopný takých zverstiev, takého neľudského správania a nedokážem pochopiť a predstaviť si, čím si tí druhí ľudia zaslúžili, aby sa k nim niekto choval tak ohavne, že mali tak ťažký a otrasný osud. Privádza ma to však vždy k myšlienke, že ľudia sú napriek tomu, že dokážu niečo tak strašné, nádherní, pretože dokážu vydržať nesmierne veľa, sú silní a pokiaľ ich ženie láska a nádej, dokážu takmer všetko. Pri takýchto príbehoch, ktoré vás chytia za srdce svojou silou, si aj ja aspoň na chvíľočku myslím, že som silná a že dokážem zvládnuť všetky bolesti. Keď to dokázali oni, musím aj ja.

“Jonas, musíme to prežiť. Počuješ ma? Vrátime sa domov. Nezomrieme tu. Vrátime sa do nášho domu a budeme spať vo svojich posteliach pod paplónmi z husieho peria. Bude to tak, jasné?”

Odporúčam všetkým, ktorým nie je ľahostajný osud ľudí počas druhej svetovej vojny, tým, ktorí sú závislí od lásky a tým, pre ktorých je rodina všetko. Ku knihe si nezabudnite pribaliť vreckovky, teplý nápoj na zohriatie duše, Munchove obrazy a skicár s ceruzkou.

Hodnotenie: 5/5

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s