Recenzia/Odpusť mi, Leonard Peacock

Originálny názov: Forgive me, Leonard Peacock

Autor: Matthew Quick

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Tamara Chovanová

Rok vydania: 2014

Väzba: Pevná

Počet strán: 262

DSCN5550

“Nemecká nacistická pištoľ P-38 z druhej svetovej vojny pôsobila na kuchynskom stole vedľa misky s ovsenou kašou komicky. Ako zvláštny steampunkový anachronizmus. Ale ak ste sa pozreli na rukoväť, kúsok nad ňou ste mohli vidieť malú svastiku a nad ňou orla, čo pôsobilo pekelne skutočne.”

Leonard Peacock je študent strednej školy, u spolužiakov nie veľmi obľúbený, hĺbavý a veľmi inteligentný chlapec. Dnes oslavuje narodeniny a rozhodne sa, že práve dnes je ten správny deň na vraždu a samovraždu. Do batoha si zbalí pištoľ P-38 po starom otcovi, ktorý ňou počas WWII zabil nejakého dôležitého nacistu, a štyri darčeky zabalené v ružovom papieri pre priateľov, s ktorými sa prv, než zabije Ashera Beala a potom seba, musí rozlúčiť.

Túto knihu som si požičala z knižnice, pretože som už od Matthewa čítala román Terapia láskou a celkom sa mi páčil, rozhodne som bola zvedavá na ďalšie jeho diela. Tento román bol úplne iný, štýlom, formou, postavami, psychológiou… a dovolím si tvrdiť, že lepší.

IMG_20150611_183820

“Ukáž mi, že možno byť dospelý a pritom šťastný.”

Hneď na začiatku ma zaujala forma, ktorú si autor vybral, a to písanie poznámok pod čiarou. Na toto som bola zvyknutá len v odbornej literatúre (a v mojej bakalárskej práci), preto som bola spočiatku zmätená a pôsobilo to na mňa rušivo, postupne som si však na tieto poznámky zvykla a začali sa mi páčiť. Celková forma získala na prehľadnosti a pôsobí viac dokumentárne.

“Chcem veriť, že ľudia, ktorí majú sklony k smútku, sú možno neskôr šťastnejší.”

Druhá vec, ktorá mi bola v knihe nadmieru sympatická, boli myšlienkové pochody hlavného hrdinu. Mám rada hĺbavých ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad vecami, ktoré väčšinu jeho rovesníkov netrápia. Leonard sa napríklad zamýšľa nad tým, že všetci dospelí sú nešťastní, či aj on bude rovnako nešťastný, keď dospeje a či je šanca, že jeho život bude iný. Niekedy sa zvykne uliať zo školy, oblečie si oblek, vezme si kufrík a pozoruje všetkých tých nešťastných dospelákov cestujúcich do práce, ktorí nedokážu bojovať proti bezútešnosti ich života. Toto Leonarda (rovnako, ako mňa) nesmierne frustruje:

“Všetci títo dospelí (…) napriek tomu nastupujú do metaforických vlakov smrti, hoci sme dávno porazili nacistov a preto každý Američan môže v tejto údajne slobodnej krajine robiť, čo len chce. Prečo tí ľudia nevyužívajú slobodu na to, aby šli za šťastím?”

Z citátu vyššie vidno, že Leonard celé svoje pôsobenie na strednej škole a v živote porovnáva s nacizmom. Medzi štyroch ľudí, s ktorými sa chce rozlúčiť, patrí aj jeho učiteľ holokaustu, ktorého si ako jedného z mála naozaj váži. Leonard zo všetkého najviac neznáša pokrytectvo, hlúposť a to, že ľudia – najmä jeho spolužiaci, učitelia a dokonca vlastná matka – nechcú vidieť pravdu takú, aká je, radšej sa nechajú upokojiť klamstvami, ako keby si mali priznať, že niečo nie je až také krásne a ideálne ako si predstavujú (ani oni sami).

IMG_20150611_184006

“Deprimovalo ma, že moji spolužiaci sú zaľúbení do svojej nevedomosti.”

Počas deja sa dozvedáme veľa vecí o Leonardovej matke, aká je nezodpovedná, hlúpa a najviac ho trápi, že tak, ako všetci ostatní, aj ona zabudla na jeho narodeniny. Po celý čas netušíme, čo vlastne primälo Leonarda, aby túžil zabiť Ashera a seba, autor nás drží v neustálom napätí a necháva nás hádať. Príčinu sa dozvedáme len pomaly, postupne. A aj keď som mala celý čas isté tušenie, ktoré sa ukázalo, že je správne, hlboko ma zasiahlo, keď som sa dozvedela pravdu o jeho hneve a bolesti.

Za zmienku ešte stoja listy z budúcnosti, ktoré píše Leonard sám sebe. Sú veľmi zaujímavé, emotívne, jeho predstava o budúcnosti je fantastická, krásna a desivá zároveň. Rozmýšľala som, že by som sa pokúsila napísať takýto list aj ja, som sama zvedavá, čo by zo mňa vyšlo a po čom vlastne v hĺbke srdca túžim. Okrem toho Leonard miluje Shakespearovho Hamleta, často z neho cituje, z čoho je jasné, že ho trápi nejaká zrada, krivda, s ktorou sa, rovnako ako Hamlet, nevie vyrovnať.

IMG_20150611_183919

Celý príbeh mi pripomínal knihu Charlieho malé tajomstvá a myšlienkové pochody Leonarda mi evokovali Holdena z Kto chytá v žite. Rozhodne odporúčam všetkým čitateľom, ktorí sa radi zamýšľajú, ktorí si uvedomujú, že sú iní a nedesí ich to a tým, ktorí radi odhaľujú skryté tajomstvá duše. Ku knihe si nezabudnite pribaliť výtlačok Hamleta, filmy s Humphrey Bogartom a súpravu na písanie listov.

Hodnotenie: 4/5

 

Reklamy

One thought on “Recenzia/Odpusť mi, Leonard Peacock

  1. Spätné upozornenie: June Bookish Challenge #3, #4, #5, #8, #9, #10 and #11 | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s