Recenzia/Měděný jezdec

Originálny názov: The Bronze Horseman

Autor: Paullina Simons

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Josef Orel a Marie Orlová

Rok vydania: 2013

Väzba: Pevná

Počet strán: 616

20150623_202709

“Světlo vniklo oknem do místnosti a celou ji zalilo ránem. Taťána Metanovová spala jako neviňátko neklidným, šťastným spánkem teplých bílých leningradských nocí jasmínového června. Ale především, omámená životem, spala bezstarostným spánkem nezkrotného mládí.”

Tatiana Metanovová je nevinné 17-ročné dievča žijúce v Leningrade a netuší, že v tento júnový deň roku 1941 sa zmení celý jej život. Na ceste za nákupom potravín sa zoznámi s nadporučíkom Alexandrom Bělovom a prvýkrát sa zamiluje. Zamiluje sa láskou, akou sa dá za život zamilovať len raz, beznádejne, osudovo, nenávratne. Tatianin svet sa však zrúti vtedy, keď zistí, že Alexandra si už vyhliadla jej sestra Dáša. Nedokáže uprednostniť svoje šťastie pred šťastím svojej sestry a tak svoju hlbokú lásku musí ukrývať nie len pred celou svojou rodinou, ale aj pred najlepším Alexandrovým priateľom, Dimitrijom, ktorý má na Tatianu zálusk.

Podcenila som túto knihu. Podcenila som nie len príbeh, ktorý mi na prvý pohľad znel ako obyčajné romantické klišé na pozadí druhej svetovej vojny, ale podcenila som aj postavy. Tatiana mi od začiatku liezla na nervy svojou naivitou, zdalo sa mi, že nie je prototypom práve najsilnejšej a najcharakternejšej hrdinky, myslela som si, že s ňou budem celých 600 strán bojovať. Ach, ako som sa len mýlila. Tatiana je jedna z najsilnejších ženských hrdiniek, s ktorými som sa v knihách stretla. Tak láskavého, obetavého, nezištného a duševne silného človeka by ste len márne hľadali. Pre tých, ktorých milovala, dokázala obetovať a vydržať úplne všetko. Je zaujímavé sledovať, ako nádherne sa vyvíja z mladého, neskúseného a naivného dievčaťa na silnú, rozumnú a láskyplnú ženu. Tatiana je rozhodne odteraz jednou z mojich najobľúbenejších knižných hrdiniek.

Naproti tomu  jej rodina bola jedna obrovská banda sebcov. Nie len rodičia, ktorí ju využívali na každom kroku, ale aj Dáša, ktorá mala byť jej najlepšou priateľkou. Neraz som zúrila a prskala na všetky strany, keď som čítala, čo všetko Táňa musí znášať a že to znáša pokorne, s pokojom a láskou a dokonca s vďakou.

Alexander je typický románový hrdina, do ktorého sa proste musíte zamilovať. Pekný, vysoký, rozumný, silný, pre Táňu (a jej rodinu) by zniesol aj modré z neba. Jeho láska bola tak silná, že dokázal predstierať dokonca nezáujem a lásku k druhej žene, len aby Táňu uchránil pred všetkými nebezpečenstvami. Alexandra nejde nemať rád. Dopriala by som ho každej dobrej žene, pretože každá žena s dobrým srdcom si zaslúži byť aspoň raz v živote milovaná takým spôsobom, akým bola milovaná Tatiana.

Dimitrij je jedna z najpodlejších a najodpornejších postáv, s akými som sa doteraz stretla. Od začiatku som ho nenávidela, priala som si, aby konečne zmizol a dal im pokoj, aby mohli žiť v mieri a bez strachu. Nikdy som nepriala nikomu  nič zlé, ale v jeho prípade som tajne dúfala, že vo vojne čím skôr padne, pretože nič iné si zbabelec ako on nezaslúži. Možno ešte odpustenie, ale o to vlastne ani nestál.

20150623_203402

Všetky tieto postavy obkolesuje všadeprítomná vojna. Leningrad je obliehaný, ľudia začínajú hladovať, chorľavieť, umierať… Všade sa rozprestiera zúfalstvo, strach, beznádej, no aj túžba po živote a láske. Tatiana a jej rodina sa snažia prežiť tieto kruté podmienky. Niektorí sa snažia viac, niektorí menej, niektorí toho obetujú málo a niektorí až príliš. Okrem strachu o život svojej rodiny Tatianu sužuje aj strach o Alexandra, strach o to, že sa pri jeho návšteve prezradí, Dáša aj Dimitrij zistia, že sa beznádejne milujú a bude to mať katastrofálne následky, pretože len Tatiana a Dimitrij poznajú Alexandrovo dobre strážené tajomstvo.

Paullina opísala hrôzy Leningradu naozaj bravúrne. Všetku tú zimu, hlad a beznádej som prežívala spolu s postavami. Štýl písania, jazyk, slová, ktoré volila na opisovanie pocitov a udalostí vo mne vyvolávali všetky potrebné emócie. Počas čítania tohto príbehu som si prešla takmer všetkými náladami: od miernych pochybností,  hnevu, radosti a lásky, cez sklamanie, napätie až po smútok a zúfalstvo. Musím povedať, že si nepamätám, kedy som pri čítaní tak strašne plakala ako tentokrát. Tento príbeh vás nenechá kľudnými, vyburcuje vo vás všetky emócie a pocity, ktoré v sebe máte a možno aj tie, o ktorých ste ani netušili.

Všetko, čo sa v knihe deje, je tak intenzívne: či je to nenávisť, láska, smrť, všetko musíte precítiť až do dna. Najemotívnejšie sú tu opísané smutné scény, vtedy vám ide srdce vyskočiť z hrude, slzy sa nedajú zastaviť a vy neviete, ako budete žiť ďalej. Na druhej strane, scény naplnené láskou sú tak nádherné, že to túžite zažiť aj vy a cítite, že by ste obetovali všetko, len aby ste aspoň na chvíľu  mohli prežiť takú intenzívnu a čistú lásku.

20150623_203240

Medený jazdec nie je obyčajný príbeh o láske a vojne. Je to príbeh o Láske a Vojne. Sila, ktorá sprevádza Tatianu a Alexandra na ceste ich neľahkým životom, bude sprevádzať aj vás, bude vás napĺňať a po dočítaní nebudete schopní chvíľu cítiť nič iné, len týchto dvoch ľudí, ktorí vám prirástli k srdcu tak, akoby boli z vás samých. Táto kniha sa rozhodne dostala do môjho výberu najobľúbenejších kníh.

Vrelo a so slzami v očiach odporúčam všetkým, ktorí vo vnútri ešte neumreli a ak sú náhodou na pokraji takejto smrti, toto ich  možno preberie k životu. K čítaniu si pribaľte obrovskú zásobu vreckoviek, zemiakové placky a Puškinovu poému Medený jazdec.

Hodnotenie: 6 z 5

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s