Recenzia / Labyrint: Útěk

Originálny názov: The Maze Runner

Autor: James Dashner

Vydavateľstvo: Yoli

Prekladateľ: Petr Kotrle

Rok vydania: 2014

Väzba: Paperback

Počet strán: 360

Nový život začal ve stoje, obklopený chladnou tmou a zatuchlým vzduchem plným prachu.

collage

Keď sa Thomas ocitne na neznámom mieste, nazývanom Plac, nepamätá si nič okrem svojho mena. Spolu s ním sa tu nachádzajú ďalší mladí chlapci, ktorí Thomasovi postupne ukazujú život na tomto zvláštnom mieste obklopenom záhadným labyrintom. Netrvá dlho a chlapci zisťujú, že Thomas nie je obyčajný chlapec, na ktorých boli doteraz zvyknutí, keď im v klietke „tvorcovia“ posielali každý mesiac nového návštevníka. Thomasa si pamätajú niektorí chlapci, ktorí boli „uštipnutí“ rmutom a prekonali premenu. Thomasovi sa zjavujú určité spomienky, ktoré si nevie vysvetliť, ale vie, že ho to napríklad ťahá do labyrintu, preto musí byť bežcom ako Minho, ktorý každý deň na svitaní vybehne do toho bludiska, kde mapuje, čo sa zmenilo, snaží sa nájsť nejaký východ, ale hlavne sa musí vrátiť do západu slnka, kedy sa brány labyrintu zatvoria a do chodieb vypustia rmutov, ktorých by nechcel stretnúť ani jeden zdravo zmýšľajúci chlapec. Ale predovšetkým, keď na „Plac“ pošlú prvé dievča s odkazom, že je posledná a všetko sa zmení, Thomas má ako jediný pocit, že sa už niekedy stretli.

Musím sa priznať, že v tomto prípade som najprv videla film. O knihe som dovtedy nemala ani tušenia. Labyrint ma úplne očaril, príbeh ma dostal na svoju stranu, Thomas (a Minho samozrejme) sa dostal na môj hriešny zoznam. Celý čas som bola napätá a skoro som nedýchala. Tešila som sa, kedy sa konečne dostanem ku knihe, aby som sa znova a hlbšie mohla ponoriť do tohto príbehu. A konečne, po roku, som sa k nej dostala 🙂

Jestli se nebojíš, nejsi člověk.”

20151125_110554

Zo začiatku som bola trošililinku sklamaná. Thomas sa mi zdal trošku viac ufňukaný a nie tak hrdinský ako vo filme. Ale tento pocit netrval dlho a stotožnila som sa s ním, pochopila som ho. Thomas sa totiž správal a rozmýšľal ako skutočný človek, bál sa, pochyboval a preto som si ho tak obľúbila, lebo som sa cítila, ako keby naozaj žil. Druhá vec, na ktorú som si nevedla zvyknúť, bol ten „placerský“ dialekt. Knihu som navyše čítala v češtine, takže sa mi tie slová zdali dosť zvláštne. Ale tak isto som si po pár stranách na to zvykla a dokonca sa mi stalo, že som niektoré výrazy používala aj v bežnom živote 😀

“Podívejte na toho čóna.” “Kolik mu muže být?” “Vypadá jako plopák navlečenej v tričku.” “Frase, sám seš plopák.” “Vogo, tam dole to smrdí jako haksny.”

James vie dokonale vystihnúť atmosféru. Cítila som všetko, čo cítil aj Thomas alebo ostatné postavy, behali mi zimomriavky po chrbte od strachu, keď opisoval rmutov, labyrint, strach z neznáma. Cítila som vôňu Placu, Labyrintu, videla som farby či tiene, ktoré James opisoval, chlad, ktorý Thomas cítil v labyrinte, vzrušenie, keď šiel prvýkrát dnu (či von?), smútok, keď myslel na život mimo labyrintu. Navyše som sa nikdy nenudila, ani raz som si nepovedala, že by som najradšej niektorú pasáž preskočila. Všetko, čo bolo v knihe napísané, malo svoj zmysel a bolo potrebné to napísať, aby som dokonale splynula s dejom, aby som pochopila všetko, čo sa stalo alebo stane.

Okrem dokonalej atmosféry, deja a napätia si môže James pogratulovať aj k bohovským postavám. Nebol tam ani jeden chlapec, ktorému by som to neverila, nikto prehnane dokonalý, blahosklonný, každý mal svoje pre aj proti, svoje dobré aj zlé stránky, aj ten najodvážnejší chlapec sa bál. A takmer všetkých by som brala za kamošov, najmä Newta a Minha, pretože Newt je ten typ priateľa, ktorý ťa nikdy nenechá v štychu, ktorý bude pri tebe stáť ale zároveň ťa nenechá zaspať na vavrínoch a bude spravodlivý, nebude mäkký, ak urobíš niečo nesprávne. A Minho, to je ten priateľ, ktorý ťa bude motivovať, hecovať, ktorý bude v teba veriť a dokáže oceniť to, keď budeš obetavým priateľom ty jemu.

“Miř vysoko, něco trefíš.”

Veľmi sa mi páči ten nápad s labyrintom, metafora Minotaura v labyrinte z gréckej mytológie, Thomas ako Théseus a Teresa ako Ariadna, ktorá dopomohla Théseovi Thomasovi k rozlúšteniu cesty z labyrintu. Páči sa mi aj rozuzlenie, ktoré nebudem prezrádzať, keby sa našli ešte takí, čo ani nečítali  knihu, ani nevideli film, ale musím povedať, že kniha mi veľmi pomohla k pochopeniu, prečo vlastne celý ten labyrint, a na čo tam vlastne tie deti posielali. Hľadanie dokonalosti, niekoho, kto by nebol “chybný”, to nás zaujíma už veľa, veľa rokov.

Odporúčam všetkým, ktorí majú radi napätie, hádanky, ktorým záleží na priateľstve a bežcom 😉

 

 

Moje hodnotenie: 5/5

 

Reklamy

5 thoughts on “Recenzia / Labyrint: Útěk

  1. Nuž, ja som najprv čítala knihu v SK jazyku a až potom som videla film.
    Kniha sa mi páčila, klasická YA literatúra, ako stvorená pre moju 11-ročnú dcéru.
    Film ma sklamal, v knihe to všetko bolo oveľa viac a lepšie vysvetlené. Škoda.
    Čítala som aj dvojku v SK (u nás knižnica je skvele zásobená), trojka myslím ešte v SK jazyku nevyšla.

    Like

    • Tak ja by som to asi ako 11-ročná nečítala, na to to bolo pre mňa dosť strašidelné a temné 🙂 Film iný, čo sa dalo čakať, ale páčil sa mi 🙂
      Zaujímalo by ma, ako znejú tie ich výrazy v slovenčine 🙂

      Like

  2. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / November + December | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s