Recenzia / Darca

Originálny názov: The Giver

Autor: Lois Lowry

Vydavateľstvo: Artforum

Prekladateľ: Veronika Michalová

Rok vydania: 2014

Väzba: Hardcover

Počet strán: 232

collage

December už bol za dverami a Jonas začínal mať strach. Nie. To nie je to správane slovo, pomyslel si. Strach, to je ten hlboký, nepríjemný pocit, že sa stane niečo príšerné. Strach cítil vtedy, pred rokom, keď ponad komunitu dvakrát preletelo neznáme lietadlo. Videl ho oba razy. Keď s prižmúrenými očami hľadel na oblohu, videl štíhly lesklý dvojplošník, ktorý sa v tej veľkej rýchlosti skoro ani nedal rozoznať a vyzeral ako šmuha. O sekundu neskôr počul aj hluk, ktorý nasledoval. A o chvíľku neskôr znova, tentoraz z opačnej strany, to isté lietadlo.

Jonas bude mať onedlho 12 rokov. S týmto vekom sa spája veľká udalosť – vedúci komunity mu podľa pravidiel vyberú povolanie. Po dlhom a netrpezlivom očakávaní sa Jonas dozvedá, čo bude v budúcnosti jeho poslaním – a nemôže byť viac prekvapený. Komunita si ho totiž vybrala za nového príjemcu.

Darca je veľmi zaujímavá kniha. Odohráva sa vo vymyslenom svete, kde si ľudia vyvolili rovnakosť. Život v pravidlách, bez emócií, farieb, bez voľby, avšak veľmi usporiadaný, dokonale fungujúci, bez bolesti a trápenia. Nie je to svet, na aký sme z dystópií zvyknutí – svet, kde je vo výhode malá hŕstka ľudí na úkor tých menej šťastných, chudobnejších, ktorí musia otročiť a plahočiť sa, aby tým „šťastnejším“ bolo dobre, aby ich svet fungoval a aby mohli žiť. Tento Jonasov svet v podstate funguje veľmi dobre. Nikto nie je ten lepší ako v Hunger Games, nikto nežije v strachu ako v Delíriu. Ľudia sú síce kontrolovaní, ale tak nejako kultivovane, že to nikomu neprekáža. Deti sa nerodia do rodín tak, ako sme na to zvyknutí, ale sú prideľované do rodinných jednotiek. Každý deň sa rozprávajú o svojich pocitoch, kde sa snažia o čo najpresnejšie vyjadrovanie, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Deti sa delia do akýchsi vekových kategórií, kde napr. ako „deviatka“ dostanú svoj vlastný bicykel (ktorý je jediným dopravným prostriedkom v tejto komunite), ako „dvanástka“ dostanú svoje povolanie, na ktoré sa začnú pripravovať a neskôr ho aj vykonávať.

„Skoro všetci občania komunity mali tmavé oči. Mali ich aj jeho rodičia aLily, rovnako ako všetci členovia jeho skupiny a priatelia.“

Takto sa dostane k svojmu povolaniu aj Jonas. Jonas je vyvolený – je to nový príjemca. Ako sa z príbehu dozvedáme, príjemca má za úlohu uchovávať spomienky celého ľudstva, ktorých sa táto komunita vzdala, a teda aj radiť komunite pri situáciách, s ktorými sa doteraz nestretli, pretože na ne nemajú spomienky. Starý príjemca sa teda stáva „darcom“, ktorý Jonasovi postupne odovzdáva spomienky na svet dávno minulý. A nie je to vôbec nič príjemné, ako by sa nám mohlo zdať. Okrem krásnych spomienok, napríklad na Vianoce a rodinu, Jonas totiž dostáva aj tie škaredé a bolestivé. Bolesť, ktorú doteraz nepoznal, sa stáva súčasťou jeho života, s ktorou musí žiť. Cíti utrpenie vojaka vo vojne, ale aj šťastie a lásku, začína vidieť farby, začína cítiť.

PC302775

Okrem Jonasa , ktorý je veľmi príjemný chlapec, zvedavý, rozumný, rozvážny, v ničom mi nevadil a veľmi dobre sa mi čítal, a Darcu sú v príbehu aj iné postavy, ako Jonasova rodinná jednotka, teda otec, mama a malá sestra, jeho priatelia Ašer a Fiona, ktorí dotvárajú príbeh, ale nie sú nejako zvlášť dôležití. Najdôležitejší je tu asi Jonasov otec, ktorého povolanie je opatrovateľ, stará sa o novodeti, o rituály spojené s nimi a jedno také novodieťa a rituál zohrajú veľkú úlohu v Jonasovom konaní.

„A videl, i keď mal zavreté oči. Videl jasný vír kryštálikov letiacich vzduchom okolo neho. Videl, ako sa mu zbierajú na povrchu rúk a vytvárajú chladnú kožušinu.“

S postupujúcim príbehom sa dozvedáme, prečo sa vlastne ľudia vzdali spomienok, rôznorodosti, pocitov a v podstate vlastnej vôle. S pribúdajúcimi spomienkami a pocitmi Jonas nadobúda presvedčenie, že to všetko nie je až také fajn, ako sa na prvý pohľad zdá, že aj keď všetko funguje tak, ako má, nie je to voči všetkým tým ľuďom fér a tak sa rozhodne spolu s Darcom konať. A tu sa to všetko pokazí, pretože celý ten obrovský potenciál, ktorý kniha mala, sa stratil so záverom, ktorý bol taký nijaký, akože chápala som, o čo tam ide, čo chcú dosiahnuť, ale celé to bolo akési nelogické, nedovysvetlené, že som ostala zmätená a nedokončená, nespokojná. Rovnako som chcela vedieť, ako dosiahli to, že spomienky mohol vlastniť len ten jeden človek, ako sa ich ostatní ľudia zbavili, no ani tohto vysvetlenia som sa nedočkala. Ale akosi mi to v konečnom dôsledku vôbec nevadí, pretože kniha mi odovzdala to, čo mala. Krásnu myšlienku a podnet na zamyslenie.

Zvlášť musím vyzdvihnúť veľmi zaujímavú, netuctovú obálku, čierno-biele ilustrácie vo vnútri knihy (a červené jabĺčko na konci), príjemný, jednoduchý a čistý jazyk autorky a to, že celý príbeh mala krásne, do detailov premyslený, jej svet pôsobil veľmi skutočne a občas som mala pocit, že niečo také by prospelo aj tomu nášmu. Deti na prídel, pretože viac si naša populácia dovoliť nemôže, jedlo na prídel, aj elektronika by mohla byť na prídel, aby sa našej planéte trošku uľavilo.

„Cez spomienky doteraz videl oceány, horské jazerá a potoky, ktoré zurčali v lesoch; takže teraz tú známu širokú rieku, popri ktorej viedla cesta, videl úplne inak.“

Čo ma obzvlášť sklamalo, boli početné chyby v texte, často krát chýbala medzera medzi slovami alebo bolo samotné slovo zle napísané, dokonca som tam zachytila aj gramatické chyby. Toto by sa v knihách stávať nemalo. Celkovo ju však hodnotím veľmi kladne a budem odporúčať aj ďalej. Vďaka jednoduchému jazyku a trošku detskému prejavu ju kľudne môžu čítať aj mladší čitatelia a vďaka nadčasovej téme sa bude páčiť aj tým starším.

PC302777

Btw, vôbec som netušila, že kniha má aj pokračovania, ale keď to už viem, budem silno dúfať v preklad, pretože by som si ďalšie knihy veľmi rada prečítala.

Podľa tejto knihy bol v roku 2014 natočený aj rovnomenný film, ktorý som videla skôr, ako som si prečítala knihu. Film bol síce trochu odlišný, ale určite tiež stojí za pozretie.

Moje hodnotenie: 4/5

Reklamy

One thought on “Recenzia / Darca

  1. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / November + December | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s