Recenzia / Panika

Originálny názov: Panic

Autor: Lauren Oliverová

Vydavateľstvo: CooBoo

Prekladateľ: Bibiana Machátová

Rok vydania: 2014

Väzba: Hardcover

Počet strán: 304

collage

Voda bola taká studená, že Heather skoro vyrazila dych. Prerážala si cestu medzi deckami zhromaždenými na pláži a postávajúcimi v plytčinách. Mávali uterákmi a podomácky vyrobenými ceduľami, povzbudzovali a volali na zostávajúcich skokanov.

Heather vôbec nemala v úmysle zapojiť sa do paniky, no pri pohľade na bývalého frajera s jeho novými objavom sa v nej niečo zlomilo a skočila z útesu. Panika pre ňu začala ako niečo, kde si chcela dokázať, že to dokáže. Dodge je na tom inak. Do Paniky sa zapojiť chcel, mal to dokonale premyslené. Čo ho však poháňa vpred? Peňažná odmena, ktorá čaká na víťaza? Alebo je pravda niekde úplne inde?

Paniku som mala vo wishliste dlhú dobu, anotácia na zadnej strane obálky mi sľubovala podobné dobrodružstvo ako Hunger Games, preto som sa na ňu veľmi tešila. S Hunger Games však nemá naozaj nič spoločné, nedajte sa anotáciou oklamať. A ešte kvôli autorke, keď som si ju kupovala, mala som od nej prečítanú Kým dopadnem. Odvtedy som stihla prečítať ešte Delírium a čím ďalej, tým viac sa mi táto autorka páči.

PC262720

„Jeho prvou inštinktívnou reakciou bolo prejsť okolo nej, vojsť do domu, tresnúť za sebou dvermi a zabiť sa.“

Začiatok je, tak ako som si už pri Lauren zvykla, trošku pomalší, pre mňa rozpačitejší. Zoznamujeme sa s prostredím, hlavnými postavami, s ich myšlienkami, pocitmi, pomermi. Autorka nám pomaly predstavuje Paniku. Prekvapilo ma, že sa príbeh neodohráva v žiadnom dystopickom svete, ale v úplne reálnom prostredí. Panika teda nie je žiadna zvrátená hra, ktorá má zabávať hŕstku idiotov. Je to hra, ktorú vymyslel jeden maturant (už neviem prečo). Môžu sa do nej zapojiť všetci, ktorí v tom roku maturujú, počas celého roka každý deň vkladajú do banku peniaze, ktorý potom víťaz získa. Každý rok je to okolo 50.000 dolárov, a keďže v Carpe žije väčšina ľudí v chudobných pomeroch, takáto suma sa zíde každému, kto chce odtiaľto vypadnúť. Zmysel spočíva v tom, že súťažiaci dostanú indície a následne musia splniť rôzne úlohy, ktoré by mali byť nejakým spôsobom desivé. Počas toho ich pozorujú porotcovia, ktorých identitu nikto netuší, teda musia byť nezaujatí. Takto sa postupne prepracujú k víťazovi.

PC262755

Spočiatku som veľmi nerozumela, prečo celá tá hra, kto by sa jej preboha chcel zúčastniť a prečo by som o nej mala čítať. Postupne som sa však dostávala do príbehu, do vnútra hlavných postáv a úplne som Panike prepadla. Príbeh je prerozprávaný z dvoch pohľadov – z pohľadu Heather, dievčaťa, ktoré žije so svojou večne opitou a zdrogovanou matkou a mladšou sestrou; a z pohľadu Dodgea, nepovšimnutého chlapca, žijúceho rovnako s mamou, sestrou na invalidnom vozíku a ktorý je tajne zamilovaný do Heatherinej najlepšej kamarátky Natalie.

„Heather si v lone naaranžovala pohárik na panáky a pištoľ, nešikovne, jednou rukou. Zovrelo jej žalúdok. Premýšľala, či je zbraň nabitá.“

Musím fakt oceniť, že Lauren neskĺzla do klišé, kde sa dvaja hlavní hrdinovia musia do seba zákonite zamilovať. Páčilo sa mi, že každý mal objekt záujmu niekde inde a že sa z nich počas Paniky stali priatelia, ktorí si navzájom boli ochotní pomáhať.

tumblr_lntu26QoaO1qj65ubo1_500.gif

Heather ako hlavná postava je fakt super. Nenašla som na nej nič, čo by ma rozčuľovalo, nad čím by som prekrúcala očami, čo by som na nej menila. Bola (pre mňa) úžasná aj so svojimi chybami, nedokonalosťami, so svojimi vnútornými vojnami, aj to chápem, že stále riešila svojho bývalého priateľa, ktorý ju opustil kvôli inej. Mňa by to tiež žralo a riešila by som to stále dookola, zvlášť pri tak malom sebavedomí, čo mám ja Heather. Častokrát som sa v nej videla, čo mi občas vohnalo aj slzy do očí. Dodge ma zas nijako zvlášť za srdce nechytil, ale ani mi neprekážal. Aj ten mal svoje boje, pochybnosti, pocity menejcennosti. Žiaden alfa-samec sa v tomto prípade nekonal a to je skvelé. Jednoducho ľudia, ktorí nás všetkých obklopojú, alebo takí, akí sa nachádzajú práve v nás.

„Rozsypali sa v nej posledné kúsky, otvorila sa ako zranenie: bola dotknutá a nahnevaná.“

Trošku ťažšie sa mi prepínalo medzi Dodgeovým a Heatheriným pohľadom, dokonca aj v polovici knihy som si niekedy uvedomila, že neviem, z ktorého pohľadu to vlastne čítam. Ale všetko mi to vynahradil Laurenin štýl písania. Ten je jednoducho božský. Všetky tie opisy (ktorých však nebolo zbytočne veľa), myšlienky, poetika, mala som pocit, ako keby som čítala film. Dokonca aj všetky dialógy boli uveriteľné a to sa mi často nestáva, že by som sa nepozastavila nad niektorým rozhovorom a nepomyslela si, že toto by nikto v živote nepovedal. Tu je to iné. Všetci sú neuveriteľne reálni.

PC302781

Späť k príbehu. Približne od polovice knihy, kedy som už bola do deja tak vtiahnutá, že keby ma niekto vyrušil pri čítaní, tak mu knihou rozbijem hlavu, sa dej stal tak napínavý, že som zabúdala dýchať a potila som sa ako pri intervalovom tréningu. Lauren dokáže situáciu úžasne vyhrotiť a napätie neskutočne vystupňovať. Dostalo sa mi aj trochu romantiky, fakt len trošku, trošičku, ale viete čo? Vôbec mi to nevadilo. Nejako som to oželela, lebo sa mi dostalo nadmieru vnútorných bojov, vyhrotených pocitov a objavov kútikov duše, že som sa nemohla sťažovať. Postavy sa v priebehu deja vyvíjali, Heather si pomaly riešila svoje citové problémy a bloky a ani o tom nevedela. Ako som už spomenula vyššie, aj som si poplakala, pretože som sa v niečom spoznala.

„Každý každučký deň zúfalo dúfala, že ho uvidí a zároveň sa modlila, aby ho už nevidela nikdy v živote.“

Jediné, čo by som na tejto knihe zmenila, bola posledná kapitola. Tú by som úplne vynechala, lebo tam bola podľa mňa navyše. Koniec bez nej by bol omnoho zaujímavejší, aj keď otvorený. Zase pre tých, ktorí si potrebujú všetko vyriešiť a ukončiť, posledná kapitola príde vhod. Aj mne prišla, lebo som sa ukľudnila, ale keď som to zobrala z toho čisto umeleckého hľadiska, bez nej by to bolo lepšie 🙂

Knihu určite zaradím medzi moje naj a odporúčam ju všetkým, ktorí zvádzajú svoje vnútorné boje, ktorí sa boja príliš alebo vôbec nie a pre tých, ktorí si myslia, že si nezaslúžia lásku. Pevne verím, že táto kniha bude raz aj sfilmovaná, zatiaľ sa však teším na Kým dopadnem, ktoré sa práve natáča 🙂

Moje hodnotenie: 5/5

 

Reklamy

One thought on “Recenzia / Panika

  1. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / November + December | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s