Recenzia / Pod vražednou oblohou

Originálny názov: Under The Never Sky

Autor: Veronica Rossi

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Patrick Frank

Rok vydania: 2012

Väzba: Hardcover

Počet strán: 296

fhbf

Svetu za stenami mesta sa hovorilo „továreň na smrť“. Existoval milión spôsobov, ako tam prísť o život. Arii by ani vo sne nenapadlo, že sa k nemu raz dostane tak blízko.

Aria žije v meste Blaženosť. Je tam chránená pred nebezpečenstvami, hlavne pred éterom, ktorý ohrozuje zem a pred chorobami. Aby ľuďom v takomto chránenom prostredí nebolo smutno, pomocou multioka sa môžu premiestňovať medzi rôznymi doménami, tak môžu žiť v rôznych svetoch a robiť čokoľvek. Aria je teda chránená, avšak len do chvíle, keď ju z tohto dokonalého sveta neprávom vyhostia rovno do továrne na smrť. Vonku však predsa žijú ľudia, divosi, ktorí sú samozrejme braní za nepriateľov. Jedným z nich je aj Sokol, brat náčelníka Brehárov, obdarený dvoma schopnosťami. Keď mu „podzemníci“ pred očami unesú synovca Pazúrika, rozhodne sa, že ho za každú cenu získa. Stretáva sa s vyhostenou Ariou, ktorá mu má poslúžiť na ceste do Blaženosti. To, čo spočiatku vyzeralo ako nenávisť, sa pomaly mení na lásku. A všetko bude veľmi zaujímavé 🙂

Knihu som mala požičanú z knižnice, nijak zvlášť ma nelákala, vedela som, že by som si ju raz chcela prečítať, ale nečakala som od nej nič výnimočné. Preto som sa potešila, že nemusím míňať svoje ťažko zarobené peniaze a môžem si ju prečítať za symbolickú sumu. To, čo ma však v nej čakalo, ma dokonale prekvapilo a pohltilo. Príbeh Arie a Sokola ma dostal na kolená až do takej miery, že knihu musím mať vo svojej vlastnej knižnici a bola som neskutočne nešťastná, keď  som zistila, že je vypredaná a dá sa zohnať len v českom jazyku, čo som nechcela, lebo som na tento preklad čítala veľa negatívnych ohlasov. Ešteže sa ľudia stále zbavujú už prečítaných kníh a práve dnes mi dorazili obe časti 🙂

happy parks and recreation celebration chris pratt celebrate

Aria je typická postava, ktorá žila doteraz v sterilnom prostredí plnom predsudkov pred svetom „vonku“. Je spokojná so svojím životom, nič nechce meniť, súhlasí so všetkými názormi, ktoré sú jej v tom ich svete prezentované. Čo však čert nechcel, stala sa v Blaženosti nepohodlnou, preto ju doslova vykopli von, pod vražednú oblohu. Samozrejme, že je spočiatku dosť otrasená a keď ju nájde Sokol a chce s ňou uzavrieť dohodu, že jej pomôže nájsť matku a ona jemu dostať sa k synovcovi, nie je príliš nadšená, že musí svoj čas tráviť s divochom. Ale čo sa dá robiť. Jej konanie je spočiatku dosť detinské, robí jednu hlúposť za druhou len preto, aby Sokyho naštvala, za čo by si zaslúžila pár na zadok. Všetko sa však postupne začne meniť, keď Sokola začne vnímať inak, či chce alebo nechce. Objavuje to, čo v sebe nikdy nepoznala, začne sa meniť nie len jej telo ale aj myseľ, odhaľuje nové schopnosti ale hlavne spoznáva život tam vonku a aj ľudí, ktorí vôbec nie sú takí hrozní, ako o nich počula. Ariu som si teda nakoniec predsa len obľúbila.

“Potrebovala sa upokojiť, a tak si predstavovala, že je v doméne. V paleolitickej, veď sedela v jaskyni.”

Sokol je opačný prípad, toho som mala rada od samého začiatku. Kapitoly písané z jeho pohľadu sa mi páčili viac ako z Ariinho, práve preto, že je to divoký lovec, ktorý zmýšľa pragmaticky, nepotrebuje veľa rozprávať a všetko vníma tak akosi dospelejšie ako Aria. Je to ten typ hrdinu, s ktorým by ste sa nemuseli báť ani pod tou vražednou oblohou, lebo je schopný bojovať do posledných síl aj keď je zranený, je vysoký a silný, vie, ako urobiť topánky zo starej knihy, vie, aké bobule môžeme jesť, aby sme nezomreli v strašných kŕčoch, vie, ako uloviť zver ale hlavne vie, kde nájsť človeka, ktorý opraví Ariine multioko, aby mohla nájsť svoju matku. A okrem toho, že je tvrdý a občas chladnokrvný, je aj veľmi citlivý, aj keď by to nikdy pred druhými nepriznal.

tumblr_o9q4ha0EvR1ty8mi0o8_r2_250.gif

Aria a Sokol spolu putujú do Delf, kde sa majú stretnúť s Gaštanom, ktorý vie opraviť Ariine multioko. Počas cesty sa stretávajú s rôznymi prekážkami, napr. s Vraniarmi, akýmisi kanibalmi, ktorí ohrozovali Ariu (keď sa zachovala veľmi hlúpo a detinsky) a tak Sokol zabil ich náčelníka, preto ich prenasleduje obrovská tlupa, ktorá chce pomstu. Aria sa učí, ako prežiť v tomto nemilosrdnom svete, učí sa, že má rôzne emócie, že toho dokáže oveľa viac, ako si myslela. Sokol sa zatiaľ učí, že nie každý „podzemník“ je zlý, že aj Aria má svoje klady a že chtiac-nechtac ju môže mať naozaj rád, učí sa prejavovať svoje city a učí sa veriť.

“Prekrížil si ruky a stál tam, nevediac, čo ďalej. Vedel, že sa na ňu divne pozerá. Aj sa divne cítil.”

Keď sa konečne dostanú do Delf, ich vzťah sa začne prehlbovať a nedá sa už nič robiť a všetko je to také pekné, že som skákala po posteli od samého vzrušenia a radosti J Sokol je určite vhodný kandidát do môjho Hriešneho zoznamu a navyše nie je obyčajný, ale má aj akési superschopnosti, čo mu dodáva ešte viac čara 🙂

Celá kniha je písaná veľmi pútavo, je to niečo, čo sme už viackrát čítali, ďalší postapo svet, v ktorom niečo zdanlivo funguje a zrazu sa to začne rúcať, ale zároveň je to čosi úplne iné. Doteraz som bola zvyknutá, že svet zničili ľudia, tu však svet zničila samotná príroda (asi, lebo možno to ešte bude niekde vysvetlené, čo sa to vlastne stalo). Navyše je to písané z pohľadu Arie aj Sokola a ešte aj v tretej osobe, veľmi zvláštna kombinácia, s ktorou som sa ešte asi nestretla, ale fungovalo to.

“Neskôr večer, o riadny kus cesty ďalej, jeho  myšlienky nadobudli rozmery snov.”

Celý čas som čakala, že sa dozviem, čo sa vlastne so svetom stalo, prečo ten éter a choroby, ale aj keď som sa to nedozvedela, nevadilo mi to, pretože Veronica to dokázala napísať tak, že mi to celé prišlo tak prirodzené ako tento svet, v ktorom žijem. Navyše, postavy sa vôbec nechovajú ako superhrdinovia, ktorí sa nedajú premôcť, ale normálne trpia, zrania sa, čo je veľmi sympatické, o to viac sa s postavami dokážem zžiť. Rovnako sa mi páčilo, ako sa vyvíjal vzťah medzi hlavnými hrdinami, bolo to celé také nenásilné a prirodzené. A strašne som im držala palce, nech im to vyjde, lebo Aria prešla fakt veľkými zmenami, vyvinula sa a stala sa veľmi sympatickou hrdinkou, celý čas som sa triasla, aby neprišlo niečo, čo by ich vzťah nevedel prekonať.

P2182998

Veľmi ťažko sa mi píše recenzia na túto knihu, možno práve preto, že ma tak dostala, ale dostali ma aj iné knihy, neviem, prečo práve teraz mám problém vyjadriť, čo vlastne cítim. Celá kniha bola napísaná tak nejako reálne a zároveň snovo, že som sa cítila súčasťou príbehu, cítila som sa ako Aria a Sokol zároveň. A som rada, že kniha uspokojila všetky moje potreby, aj tie dobrodružné, aj romantické. Navyše postavy boli napísané tak krásne citlivo, celý ich vývin a rozvoj bol úplne prirodzený a nenútený, všetko šlo ako po masle, ja fakt nemám tejto knihe čo vytknúť 🙂 Už sa teším, keď dočítam druhý diel.

A ešte musím vyzdvihnúť mená. Ja veľmi nemám rada, keď sa prekladajú mená, keď sa neponechajú v originálnom znení (viď. český preklad Harryho Pottera), ale tu boli preložené tak krásne, že som sa z toho tešila. Mená ako Sokol, Pazúrik, Živa, Ruža, Gaštan či Uhlík lahodili mojim ušiam, zneli tak pôvodne slovensky, takže mi to prišlo môjmu srdcu ešte bližšie.

Celkovo hodnotím knihu veľmi kladne, rozhodne stojí za pozornosť a určite si ju prečítam ešte raz.

Moje hodnotenie: 5/5

Reklamy

One thought on “Recenzia / Pod vražednou oblohou

  1. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / Január + Február | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s