Recenzia / Tajomná pani Grahamová

Originálny názov: The Tenant of Wildfell Hall

Autor: Anne Brontë

Vydavateľstvo: Smena

Prekladateľ: František Beluš

Rok vydania: 1973

Väzba: Hardcover

Počet strán: 316

krjtiiiere

Musíš sa so mnou vrátiť k jeseni roku 1827.

Keď sa na pokojný vidiek prisťahuje tajomná pani Grahamová, nič už nebude také ako predtým. Helen Grahamová je mladá vdova, ktorá žije len so svojím malým synčekom a pestúnkou. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa Helen nesprávala divne a tajomne, presne tak, aby sa dostala do rečí všetkým zvedavým susedom, ktorí nemajú čo robiť, len vymýšľať senzácie. A tak sa Helen dostane do nezávideniahodnej situácie, kedy je považovaná za nemravnú ženu, s ktorou je nehodno sa vôbec zapodievať. Bude jej nápadník Gilbert iný, ako ostatní a neuverí rečiam, ktoré sa o nej šíria?

Rozprávačom tohto príbehu je Gilbert, syn zámožného farmára, ktorý píše listy akémusi priateľovi,  kde sa zveruje so všetkým, čo sa v jeho okolí deje. Okrem toho, že jeho pozornosť si udržiava mladá Eliza, s ktorou flirtuje, je tu aj naša záhadná Helen Grahamová, opradená nevysvetlenými udalosťami, vdova, krásna žena, ktorá sa vôbec nespráva tak, ako sú ľudia v jej okolí navyknutí. Odmieta návštevy, o syna sa stará s neobvyklou úzkostlivosťou, navštevuje ju muž, ktorého ľudia začnú považovať za jej milenca.

“Mohol sa vari ohradiť, že ona jeho nenecháva na pokoji, lenže sa iba hlúpo díval, hodnú chvíľu mlčal a potom sa opäť pokúsil zvrtnúť reč.”

Gilbert sa s Helen a jej synom, ktorého si veľmi obľúbil (a naopak), stretáva viac, ako ostatní susedia a tak ju spoznáva lepšie. Časom prestáva myslieť na Elizu ako na potencionálnu manželku, pretože ho na Helen ohuruje nie len jej krásny zjav, ale aj dobré srdce, zvláštne správanie, to, že má názory, za ktorými si stojí a ktorými ho rozčuľuje. Po Helen začne túžiť naozaj beznádejne a strašne ho štve, že mu nedáva žiadnu šancu, že ho vždy akosi decentne odbije, nevie si ju nakloniť na svoju stranu.

Avšak, po čase, keď Helen vidí, že Gilbertove city k nej, sú naozaj úprimné, začne sa pomaličky lámať, ale stále je tu niečo, čo jej bráni byť šťastnou a my nevieme čo. Až keď sa dostaneme k udalosti, kedy dokonca aj Gilbert začne pochybovať o Heleninej čistote, až vtedy sa dozvedáme, čo ju to doteraz tak veľmi ťažilo a čo všetko zakúsila. Najdlhšia kapitola z celej knihy je písaná formou Heleninho denníka, z ktorého sa Gilbert (a my) dozvedáme, čo je vlastne pani Grahamová zač, spoznávame jej utrpenie a mali by sme sa dostať k pochopeniu jej činov.

“Potrebujem nájsť útechu v synovi, pretože v manželovi jej nachádzam málo.”

Milujem knihy z takéhoto obdobia, fascinuje ma, že tí ľudia kedysi nerobili (zjavne) nič iné, len prijímali návštevy v salónoch, vyšívali, čítali, chodili na prechádzky a pikniky a všetko sa mi zdá akési pokojnejšie a jednoduchšie, aj keď niektoré veci boli rozhodne horšie ako dnes. Vie ma strašne naštvať, keď čítam o tom, aké boli ženy v tej dobe utláčané, pre muža by urobili čokoľvek, aj keď ich to ničilo. Verím, že boli ženy aj také aj také, ale práve v tomto prípade bola Helen ten typ ženy, ktorá stála pri mužovi napriek všetkému, aj keď si to určite nezaslúžil, pretože ju trápil, a to akože dosť hnusným spôsobom. Ja ako žena dneška to nemôžem chápať, ale snažím sa pochopiť zmýšľanie ženy vtedajšej doby a snažím sa v tom vidieť len dobré srdce a nie prílišnú poddajnosť.

Helen bola naozaj silná hrdinka, silná vo svojom dobrom srdci, vo svojej spravodlivosti, ktorá ju nútila robiť len to, čo sa patrí a nič menej. Svoju povinnosť sa snažila splniť si za každú cenu, aj keď ju to ničilo, ale na druhej strane, bola natoľko silná a aj tým opačným spôsobom, že dokázala urobiť to, za čo ju mohlo okolie odsudzovať. Pri čítaní jej denníka mi jej bolo naozaj veľmi ľúto, že sa vydala tak zle a že všetky jej romantické nádeje a predstavy sa rozplynuli ako dym. A som rada (aspoň v tomto), že žijem v dobe, v akej žijem a že partnera si nemusím vyberať na základe pár sympatií, ale že spolu môžeme aj pár rokov žiť a môžem si dobre rozmyslieť, s kým spečatím svoj osud a komu zverím svoje srdce a vernosť (aj keď, aj pri takých vymoženostiach, aké máme, sa často popálime a poriadne zakopneme, poznáme to asi všetky).

“Keď prišiel čas ísť si ľahnúť, utrela som si oči a snažila sa upokojiť.”

Gilbert na druhú stranu mi nebol až tak sympatický (aj napriek nadmieru sympatickému menu). Hoci chcel byť tiež za každú cenu spravodlivý a správať sa čestne a správne, tak ako mu to káže jeho hrdosť a česť, správal sa ako riadny slaboch. Chápem, že za niektoré myšlienkové pochody môže doba, že radšej sa niečo nespýtal, lebo to mohlo vyznieť bezočivo a tak vznikali rôzne nedorozumenia, ale aj tak, keď Helen chcel tak, ako to opisoval, mal si vždy stáť za svojím, v prvom rade o ňu vždy bojovať a aj keď sa snažil to opísať tak, akože to robil, podľa mňa robil presný opak, vždy sa nejako snažil ospravedlniť svoje chovanie, prečo neurobil to, či ono a vždy vycúval, keď už mal aspoň štipku šťastia na dosah. No, musela by som asi žiť vo vtedajšej spoločnosti, aby som toto zmýšľanie pochopila. Ja som vždy za úprimnosť. Tou sa predsa nemôže nič pokaziť. Alebo ak aj, určite menej ako zatajovaním, zdržiavaním sa a pod.

Ku koncu knihy nastali dve skutočnosti, ktoré ma dosť prekvapili: prvá, keď Helen vo svojom liste dokázala, že som cítila ľútosť nad jej nehodným manželom, ktorý bol naozaj odporná postava, neznášala som, aký bol ničomník a ako nespravodlivo sa choval k Helen; a druhá, keď spravila niečo, čo si myslím, je na tú dobu dosť pokrokové a to prvý krok k mužovmu srdcu, ona vlastne nabádala nepriamo Gilberta,  aby sa konečne osmelil a nebol srab. Takže, Helen, palce hore, si moja hrdinka 😉

“V jej slovách, najmä v prvých, zaznela radosť, ale vzápätí aj potlačené vzrušenie, takže len-len že som sa ovládol.”

Myslím, že Anne za svojimi sestrami vôbec nezaostáva a nechápem, prečo sa jej nedostalo toľko slávy ako tým dvom. Viem, že Búrlivé výšiny a Jana Eyrová sú nadpriemerné diela, hodné obdivu, sú jednými z mojich najobľúbenejších kníh, ale Anne rovnako napísala výnimočnú knihu, ktorej by sa malo venovať rovnako veľa pozornosti. Výborne, sestry Bronteové, dali ste nám dokonalé príklady, ako sa to má robiť.

12749888_195386320825293_1440495507_n

Odporúčam všetkým, ktorí majú radi záhady, silné hrdinky a nové začiatky.

Moje hodnotenie: 5/5

Reklamy

One thought on “Recenzia / Tajomná pani Grahamová

  1. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / Január + Február | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s