Recenzia / Pád anjelov

Originálny názov: Angelfall

Autor: Susan Ee

Vydavateľstvo: Motto

Prekladateľ: Zuzana Lorková

Rok vydania: 2014

Väzba: Paperback

Počet strán: 288

dfljhgjfkjfd

Paradoxne, odkedy sa začali útoky, západ slnka býva nádherný. Obloha za oknom horí vo farbách pomliaždeného manga – žiarivo oranžovou, červenou a fialovou. Oblaky blčia farbami západu slnka, až mám strach, že tí, čo sa ocitneme pod nimi, vzplanieme tiež.

Penryn žije v postapokalyptickom svete, kde z neba zostúpili anjeli a zničili ľudstvo. Cez deň sa bojíme gangov šialencov a v noci náletov anjelov. Na začiatku príbehu sa stretávame s rodinou Penryn a s anjelom Raffim, ktorému iní anjeli odseknú krídla a hneď na to unášajú Penryninu malú sestričku odkázanú na vozíček – Paige. Penryn zachráni Raffiho a snaží sa ho využiť na to, aby jej ukázal, kam anjeli uniesli jej sestru. Spolu sa vydávajú na nebezpečnú cestu do hniezda anjelov a nedá sa nič robiť, vytvára sa medzi nimi silné puto.

Po dočítaní tejto knihy som ostala s otvorenými ústami, lebo je to niečo totálne odlišné od všetkých kníh o anjeloch, ktoré som doteraz čítala. A chcem druhý diel. Hneď! 🙂

Hneď na začiatku sme vtrhnutí do deja a to dosť brutálne, rovno k poprave anjela. Nečakala som, že Susan to opíše tak drsne a realisticky, väčšinou sa takým drsnostiam v YA literatúre snažia všetci vyhnúť, ale tu nie. Tu rovno strieka krv, inokedy sa stretneme s kusmi odtrhnutého mäsa či s jazvami po pitvách.

Penryn je skvelá hrdinka. Nie je precitlivená, aj keď je nesmierne naviazaná na svojich blízkych. Práve naopak. Keď ide do tuhého, neváha a ide po hlave do akcie. Nie však bez rozmyslu, vzhľadom na to, že sa niekoľko rokov venovala výcviku v rôznych bojových umeniach, všetko si dopredu dobre rozmyslí, rozmýšľa, čo treba urobiť, strategicky, tak, aby to malo želaný efekt a aby bola ona, ako dievča, vo výhode oproti napr. obrovskému chlapovi. Toto je na nej také svieže, čo sa musí páčiť. Ale na druhej strane, ak sa jedná o Raffiho, už sa nespráva ako nezávislá a silná bojovníčka, ale ako obyčajné dievča, ktoré sa bráni tomu, čo začína cítiť ale zároveň nedokáže Raffiho nepočúvať, aj keď sa k nej chová odmerane a chladne a občas dosť nepríjemne. Ale dobre to poznáme, že pokiaľ sa jedná o chlapca, ktorý máva s našimi hormónmi, sme schopné čohokoľvek a zároveň sme paralyzované. A taká bola aj naša hrdinka, keď išlo o jej anjela bez krídel, bola akási poddajnejšia, poslušnejšia 🙂 Penryn je proste ten typ hrdinky, ktorá vám nakope zadok, ale bude pri tom na vás zaľúbene pozerať 😉

“Pravdupovediac vyzerá úplne ako neodolateľný olympijský šampión. Je viac než znepokojujúce, že vyzerá ako dokonalý exemplár ľudskej bytosti.”

Raffi je anjel, ktorému odrezali krídla, namyslená bytosť, ktorá ľudí považuje za opice, ale nemôže nebyť vďačný Penryn za to, že ho zachránila. Preto sa snaží s ňou jednať ako-tak dobre. Povedala by som, že aj on je len človek, ale nie je, no správa sa tak. Penryn mu zjavne nie je ľahostajná, aj keď sa snaží pôsobiť opačne. Častokrát som nevedela, čo si o ňom vlastne myslieť. Občas sa správal ako arogantný debil a hneď na to spravil niečo správne a dobré a môj názor naňho sa hneď zmenil. A navyše má osobnosť, a je drzý, a má super hlášky a je sexy. Ale je pravdou, že Penryn v tejto knihe len ako keby sekundoval, keďže ona bola rozprávačka príbehu, aj jej tam bolo oveľa viac. On ju len akosi dopĺňal. Čo je podľa mňa trošku škoda, lebo mám rada  zlomené bytosti, ktoré sú dobré a tvária sa zle, mám rada, keď sa trochu viac rozoberajú, venuje sa im čas a zisťujeme, čo za tým všetkým je. Snáď v druhej časti 🙂

Príbeh o Penryn a Raffim ma dokonale vtiahol a nepustil. Každú kapitolu som hltala s obrovským hladom, bola som zvedavá, čo bude ďalej a fakt oceňujem autorkin štýl a to, ako ukončovala kapitoly takým štýlom, že som proste musela čítať aj tú ďalšiu, aby som sa dozvedela, čo sa to dočerta vlastne práve stalo. Susan píše tak „filmovo“, všetky scény som do detailov videla vo svojej hlave, každá maličkosť bola vykreslená dokonale a vôbec nie nadbytočne, ako to v niektorých knihách býva. A navyše tie bojové scény. S nimi mám vo väčšine kníh problém, pretože sa snažím predstaviť si seba v tom boji a väčšinou netuším, čo by som v tej chvíli vlastne mala robiť, ale tu nie. Tu som mala pocit, že by som s týmto opisom zvládla takéto boje aj ja. Lebo som presne vedela, ako pohnúť nohou, rukou, kde udrieť a kedy. Penryn dokáže rozmýšľať systematicky a logicky ako bojovník, ako by to bolo čo najvýhodnejšie pre ňu, ako využiť slabosti súpera vo svoj prospech, za čo dávam palec hore, lebo taká hrdinka sa často nevidí (ešte Katniss bola taká dopredurozmýšľajúca osoba, mne nadmieru sympatická, možno práve preto, že ja to nedokážem 😀 )

“Kým mi dochádza, čo sa deje, blokujem ďalšie dva Bodenove údery. Moje predlaktia dostávajú rany a pribúdajú mi modriny.”

Susan dokáže krásne opísať pocity strachu, paniky, nevedomia, čo bude a čo by sa malo diať a ako na to reagovať. Srdce mi búšilo niekde v krku a bola som vtiahnutá do deja, prežívala som to, ako keby som bola sama Penryn.

tumblr_o3fguvMXxN1qisoh9o1_500

Najprv som si myslela, že napíšem ako nevýhodu knihy nedostatok romantiky. Lebo viete, ja a romantika – nerozlučná dvojka. Ale… zas ma Susan prekvapila. To, že sa nestalo to, čo som si celý čas priala, tak, ako som si priala, vôbec nevadilo, lebo to akosi celé dokopy dávalo zmysel a patrilo to tam a keby to bolo viac romantické, už by to nebolo tak uveriteľné. Celý ich vzťah sa vyvíjal pomaly a krásne, na Raffim bolo vidno, ako strašne sa nechce nijako k Penryn pripútať, lebo však sú tu tie anjelské a nefilimské záležitosti, Penryn sa nechcela zaľúbiť, lebo on patrí k bytostiam, ktoré zničili ľudstvo a uniesli jej malú sestričku. Ale spolu fungujú ako tím, nesnažia sa navzájom kontrolovať, napriek všetkému sa rešpektujú. Takže Susan musím uznať, že zmenila môj pohľad na nutnosť romantiky v knihe.

“Pohľad v jeho očiach mi naháňa ešte väčší strach ako paralýza.”

A ešte musím uznať jednu vec, ktorá bola realistickejšia ako vo väčšine YA postapo kníh. Už viackrát som sa zamýšľala nad tým, že aj keď hrdinka putuje po spustošenej krajine neviem ako dlho, nemá poriadne ani čo do úst vložiť, vždy akosi záhadne vyzerá stále super. Tu nie. Penryn priznáva, že jej smrdí z úst, že má mastné vlasy a mala by sa čo najskôr osprchovať, že má popukané pery atď. Toto sa mi páči. Že aj napriek tomu, že je to celé sci-fi, pôsobí to reálnejšie ako niektoré knihy zasadené do dnešného prostredia.

Zase spievam ódy, ale keď ja si nemôžem pomôcť, nič mi  na tejto knihe nevadilo. Bola ako ušitá pre mňa. A ešte aj paperback. A ešte aj krásna, neprečačkaná obálka. No radosť mať takú knihu pri sebe (škoda len, že nie je moja). V tejto knihe nájdete fakt všetko: anjelov, nefilimov, kanibalov, perfektných hrdinov, šialené matky, super dvojčatá (ako Fred a George), dievčenskú bitku, krv, vnútornosti, poobhrýzané telá, beznádej, hnev, akciu, lásku…

Rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú radi anjelské príbehy, ktorí sa neboja krvi a násilia a ktorí majú radi bojovné a silné hrdinky.

Moje hodnotenie: 5/5

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s