Recenzia / Stále som mama

Autor: Kristína Farkašová

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Väzba: Hardback

Počet strán: 384

collage

Ela a Matilda sú dvojvaječné dvojičky, ale v podstate vyrastali jednovaječne, keďže sa im zrástli placenty.

Držím v rukách knihu, ktorú som sa nikdy nechystala čítať. Keď sa na trh dostala prvá kniha od Kristíny s názvom Som mama a videla som ten ošiaľ, čo okolo nej nastal, povedala som si, že ja to čítať teda nebudem. Ale potom som Kristínu párkrát videla v telke rozprávať o svojich dvojičkách a bolo to také milé, bolo na nej vidieť, že je mamou rada. A hlavne, stala som sa mamou tiež.

tumblr_okf5ov11hy1s02vreo1_400

Prvú knihu som ešte stále nečítala (ale chystám sa) a rovno som sa dostala k tejto druhej. Ale to vôbec nevadí (hej, nadväzujú na seba, keďže píše o svojich deťoch a vek na seba nadväzuje 😀 ), lebo nemusíme vedieť, čo sa stalo predtým. Proste mala deti, len boli mladšie ako v tejto knihe 🙂

“Človek musí porodiť, aby mal s kým srandovať.”

Ako prvé ma zaujalo prevedenie knihy: pekná obálka na zvláštnom papieri, takú knihu som ešte nevidela. Aj vo vnútri je to iné, ako vo väčšine kníh, je tlačená na hrubý, tvrdý papier, čo je však podľa mňa na škodu, a kniha je zbytočne ťažká (a teda sa mi ťažko nosí sebou s tou kopou vecí, ktoré od narodenia Princeznej musím so sebou všade vláčiť). Text (ktorý je písaný tiež písmom, na ktorý v knihách nie sme zvyknutí) dopĺňajú ilustrácie Kristíninho otca Borisa a sú fakt milé. A navyše je nám k dispozícii šnúrková záložka s pekným detailom a roztomilé tetovačky (ktoré mne vôbec nedržia, neviem, čo robím zle).

img_20170302_172709

Kristína píše dosť chaoticky. Chápem, že také sú myšlienky matky (a obzvlášť matky dvojičiek), ale tak, ako mi to na začiatku prišlo milé a svieže, tak ma to časom začalo otravovať a rozčuľovať. Nemohla som sa do textov nijako zahĺbiť a prežiť ich, lebo som myšlienkami skákala hore-dolu a po dočítaní kapitoly som ani nevedela, o čom to vlastne celé bolo. Nie všetky kapitoly sú takéto, niektoré sú výrazne lepšie a tie som si fakt užívala a tešila som sa, keď som v texte našla krásnu myšlienku, s ktorou sa stotožňujem a ktorá vystihuje to, prečo je krásne byť matkou. Ale celá kniha mi pripadala skôr ako vytlačený osobný blog. Také klasické blogové články, ktoré nijako spolu nesúvisia, nenadväzujú na seba, proste sa v Kristíninom živote niečo udialo a ona o tom napísala do denníčka. Občas vtipne, občas trochu otravne a podľa jej slov „premotivovane“. A ja som sa začala časom nudiť a nevedela som sa dočkať, kedy knihu dočítam. Ideálne by sa mi čítala ako bočné čítanie popri hlavnej knihe, ako nejaké spestrenie, presne ako články na internete.

“Snažím sa nájsť pointu tejto mojej veľkej životnej zmeny, hľadám, ako to uzavrieť.”

Je to také milé dielko, nenáročné čítanie  na spestrenie dňa na materskej dovolenke, ale pre mňa nemá žiadnu literárnu ani umeleckú hodnotu (a ani príbehovú, lebo keď nič, tak aspoň príbeh to môže zachrániť). Ale mamičkám sa páči a ako mamičke sa páči aj mne. Lebo sa už veľmi teším, keď tá moja malá kozička podrastie a budeme tiež zažívať takéto veci (a pevne verím, že Kristína často zveličovala, lebo sa chcem vyspať). Určite to nie je strata času, ale ako hlavná kniha večera u mňa nevyhrala.

snapchat-81580125

Odporúčam všetkým premotivovaným matkám, „radodajkám“ a čitateľom nenáročnej literatúry.

Moje hodnotenie: 2/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar 🙂

button-bux

 

 

Reklamy

One thought on “Recenzia / Stále som mama

  1. Spätné upozornenie: Mesiac s knihou / Marec | Zuzanka v krajine zázrakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s