Recepty /Krémová roláda

Tak si na materskej nemám čo robiť ( haha 😀 ), normálne že nuda… dobre, drístam. Využila som čas, kedy moja hurikánka Katrina spala a že bol chlap doma a mohol nad ňou držať ochrannú ruku a pustila som sa do pečenia. Nepiekla som celé veky. Počas tehotenstva mi bolo príliš zle, aby som sa k tomu odhodlala a už mi to nesmierne chýbalo (lebo pečiem rada, naozaj).

Rada skúšam stále nové recepty (mám ich toľko, že za život to nestihnem všetko povariť a popiecť, ale nevermind) a do rúk sa mi dostal recept na zaujímavú roládu. Pôvodne mala byť citrónová, ale keďže dojčím, citrusy by som jesť nemala, nebude ich jesť teda ani môj muž. Spočiatku som sa rolády trošku obávala, cesto vyzeralo tak všelijako, ale nakoniec to všetko dobre (a chutne) dopadlo. Nechajte sa inšpirovať 🙂

Potrebujeme:

Na cesto

  • 5 vajec
  • štipka soli
  • 125g kryštálového cukru
  • 100g hladkej múky
  • 1/2 sáčka kypriaceho prášku

Na plnku

  • 125g smotany na šľahanie
  • 75g práškového cukru
  • 300g tvarohu (použila som jemný)
  • 250g mascarpone

V miske vyšľaháme vajcia s cukrom, soľou a 2 lyžicami teplej vody, na svetlý, nadýchaný krém. Múku a kypriaci prášok preosejeme na krém a zľahka premiešame.

Rúru vyhrejeme na 200°C. Plech vystelieme papierom na pečenie, vylejeme cesto, uhladíme povrch a pečieme 15 minút.

Na stôl si rozložíme kuchynskú utierku a posypeme cukrom. Na to vyklopíme upečené cesto a ešte s utierkou zrolujeme (po dĺžke, nie po šírke, lebo aj to sa mi už stalo 😀 ) a necháme vychladnúť.

Zatiaľ si pripravíme krém: šľahačku zmiešame s 2 lyžicami cukru a vyšľaháme do tuha. Zvyšný cukor dohladka vymiešame s mascarpone, primiešame tvaroh a nakoniec zapracujeme šľahačku.

Vychladnuté cesto rozbalíme, natrieme dve tretiny krému a zrolujeme. Povrch rolády potrieme zvyšným krémom a ozdobíme ovocím podľa vlastného výberu (ja som použila maliny).

Dobrú chuť! A dajte vedieť, ako vám chutila 🙂 Nám chutila veľmi 🙂

img_20170223_101218img_20170223_102305

IMG_20170223_102316.jpg

 

Reklamy

Recenzia / Čierna labuť vzlieta

cdgjkkjjh

Originálny názov: Black Swan Rising

Autor: Lee Carroll

Vydavateľstvo: Motto

Prekladateľ: Alica Brendzová

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 400

V tom starožitníctve som nikdy nebola.

Garet Jamesová je šperkárka, po matkinej smrti žije len so svojim otcom. Jedného hmlistého dňa sa zatúla do starožitníctva, kde sa jej do rúk dostane záhadná skrinka, ktorú musí otvoriť. Vtedy sa začína zaujímavý príbeh plný nadprirodzených bytostí a dobrodružstva.

“Už tak bledá pokožka mu zosinela, vynikli tmavomodré žily. Mohla som odísť, kým sa zvíjal na zemi, mala som odísť.”

Dlho som sa nevedela rozhodnúť, či dať tejto knihe šancu, príbeh ma aj trochu lákal, ale nie natoľko, aby som za to dávala peniaze a tak mi prišlo veľmi vhod, že som túto knihu získala výmenou. Anotácia totiž sľubuje, že sa tu stretneme s vílami a upírom, ale nezaujala ma až tak, ako iné „upírske“ príbehy.

Je pravda, že táto kniha sa neuspokojila len s vílami a upírom. Máme možnosť zoznámiť sa aj s inými zvláštnymi bytosťami, ktoré však pre mňa zjavne neboli natoľko zaujímavé, aby som si ich zapamätala. Spomínam si na akési bytosti spojené s vodou, ohňom, vetrom… pamätám si na pár chvíľ s nimi… ale to je asi tak všetko.

“Willovo čaro ma tak opantalo, že mi ani nenapadlo spýtať sa, čo sleduje tým, že Kiernana priviedol k starožitníctvu.”

Hlavná hrdinka, Garet, je obyčajný človek (aspoň si to na začiatku myslíme), ktorý naraz zistí, že svet, ktorý nás obklopuje, vôbec nie je taký, aký sa zdá. Na to, že zisťuje, že nás obklopujú samé nadprirodzené bytosti, ktoré si s nami robia, čo chcú, to prijíma dosť chladnokrvne a vyrovnane, vlastne sa všetkému prispôsobuje veľmi ľahko a rýchlo, až sa mi tomu nechce veriť. Myslím, že keby som ja zistila, že nie som to, čo som si doteraz myslela, a vlastne ani kopa ľudí okolo, asi by som sa z toho nejaký ten piatok nevedela spamätať. Ale Garet nemá čas, musí konať, lebo na svet sa chystá veľké zlo.

S týmto zlom jej pomáha bojovať (okrem iného) aj atraktívny Will, ktorý je v skutočnosti upír. Žiadne prekvapenie sa nekoná, upír je neodolateľný, ani Garet nie je na zahodenie, a tak nemusíme dlho hádať, kto s kým ako skončí. Ale to vôbec nevadí, veď to aj tak od začiatku čakáme a keby to bolo inak, boli by sme sklamaní.

“Zoširoka sa usmial – takmer ako ten vlk, ktorý sa prefíkane uškŕňal vo výklade.”

Príbehom nás sprevádza pár absurdných situácií, trochu napätia a akcie, veľa vysvetľovania, rozhovory, informácie o novom svete, s ktorým máme tú česť a tak teda to čítanie dosť odsypáva a ani sa nenazdáme a máme polovicu za sebou. Štýl písania je taký „filmový“, kedy si viete do detailu predstaviť, čo sa práve deje.  Aj napriek tomu, že sa kniha veľmi dobre číta, nezanechala vo mne ten dobrý pocit z dobre stráveného času čítaním. Neviem definovať, čo sa mi na tejto knihe nepáči, alebo čo mi vadí. Je to všetko veľmi zaujímavé, aj tie postavy sú neokukané a nové, aj téma je fajn… ale ten pocit po prečítaní bol taký nejaký neúplný. Magická atmosféra sa proste nekonala, na postavách mi vôbec nezáležalo, nikto mi neprirástol k srdcu.  To vás však nesmie odradiť od čítania, rozhodne to stojí za to. Len sú napísané aj oveľa lepšie príbehy. A koniec sa mi nepáčil. Takže po pokračovaní pravdepodobne nesiahnem, iba žeby som mala strašne veľa času a všetky knihy prečítané (čo sa nikdy nestane).

img_20170213_150241_550

Odporúčam všetkým, ktorí túžia po nových, neokukaných “príšerách”, milovníkom upírov a umenia.

Moje hodnotenie: 3/5

Návrat do Krajiny zázrakov

Milí moji fanúšikovia, čitatelia 🙂 Som veľmi rada, že sa Vás pár nájde, ktorí ma čítate a som ešte radšej, že ste mi poniektorí ostali verní aj počas tejto mojej pauzy 🙂

Dlhšie som nič nepublikovala a to z jedného krásneho dôvodu. V mojom živote sa totiž objavil tento nový človiečik:

nldfr

Takže dúfam, že mi túto odmlku odpustíte, veď dôvod mám krásny 🙂 Ale už sa chystajú nové recenzie: Čierna labuť vzlieta a Stále som mama. Času na čítanie (a písanie) mám teraz pomenej, budem rada, ak prečítam jednu knihu týždenne (aj to je asi vysoký cieľ). A mám aj v hlave niekoľko nápadov na zaujímavé články, napríklad by som konečne mohla napísať nový Hriešny zoznam 🙂 Už sa na to všetko veľmi teším a dúfam, že ma budete aj naďalej čítať 🙂 Nakoniec ešte jedna materská fotka:

img_20170212_181906_676

Recenzia / O ôsmej na arche

Originálny názov: An der Arche um Acht

Autor: Ulrich Hub

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Prekladateľ: Marián Pochylý

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 64

Ilustrácie: Jorg Muhle

Kdesi na svete je krajina, kde je všetko samý ľad a sneh. Kamkoľvek sa pozriete, vidíte iba sneh a ľad a ľad a sneh a sneh a ľad.

V príbehu O ôsmej na arche sa stretávame s tromi kamarátmi – tučniakmi. Tí sa stretávajú s holubicou, ktorá ich informuje o blížiacej sa potope a odovzdá im dva lístky na Noemovu archu. Čo však s tým, že tučniaci sú traja a lístky len dva? A čo na to všetko Boh?

Rozhodla som sa, že túto knihu vezmem k mamke do práce, medzi 5-6 ročné deti, aby som mala detskú reakciu priamo po ruke 🙂 Trošku som sa však sekla vo vekovej kategórii, pretože mám pocit, že takto malé deti nedokázali veľmi pochopiť, o čo v knihe naozaj ide. Samozrejme, že sa im páčili tučniaky, veď je zimné obdobie, páčili sa im aj rôzne vtipy, nie všetky však dokázali oceniť tak, ako by ich ocenil trošku starší čitateľ, možno už na základnej škole, s ktorým by som mohla o príbehu diskutovať trošku viac do hĺbky.

“Oba tučniaky zaklonia hlavu a hľadia hore. Na oblohe sú ťažké tmavé mraky.”

V tomto príbehu sa riešia hlavne témy spojené s Bohom: aký je Boh, ako vyzerá a kde ho môžeme nájsť? Deti sa na pozadí potopy zoznamujú s Bohom a môžu si naňho utvoriť vlastný názor. Trošku sa mi nepáčilo, že od začiatku bol Boh vykresľovaný ako niekto trestajúci, kto sa tak nahneval na všetky tvory, že na zem zoslal veľkú potopu. Ale nemusíme sa báť, svoju reputáciu si nakoniec opraví, no musíme sa k tomu dočítať 🙂 V knihe sa riešia aj otázky, čo je správne a čo nie, ako sa správať k svojim blížnym, aké silné dokáže byť priateľstvo a že nemusíme byť rovnakí, aby sme sa mali radi.

Kniha je vlastne prepis divadelnej hry, možno preto máme pocit, že čítame akýsi rozsiahlejší scenár. To je výhodou, keby sme chceli podľa tohto príbehu nacvičiť s deťmi predstavenie v škole, aj sa ľahko číta, vďaka kratším vetám a množstvu dialógov. Deti sa pri tomto príbehu rozhodne nenudili, aj keď nerozumeli všetkému, čo sa deje a mladšie ročníky vnímali hlavne tú jednoduchšiu líniu príbehu – troch kamarátov tučniakov. Celkovo je však kniha napísaná zábavne a sviežo a to majú deti radi.

“Druhé dva tučniaky mu opatrne vysvetlia, že niečo ako domov už neexistuje, všetko je zatopené, lebo Boh zalial celú zem vodou.”

Tento príbeh odporúčam všetkým rodičom a učiteľom, ktorí chcú zábavnou formou podnietiť deti k uvažovaniu o Bohu (aj keď by som sa nie so všetkým, čo bolo v knihe napísané, stotožňovala), o priateľstve a vzťahoch a hlavne o následkoch svojich činov.

img_20161221_133734

Za recenznú knihu zo srdca ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr. Vy si ju môžte zakúpiť tu.

 

čítaj.to / Skok do neznáma

Máte chuť na romantiku, pláž, adrenalín? A to všetko v jednej knihe?

Sienna je workoholička a na Havaj tiež prichádza pracovať. Všetko sa zmení vtedy, keď spozná sexy Luka, ktorý ju presvedčí, aby si zobrala dovolenku a na Havaji strávila ešte 2 týždne, tentokrát ako turistka. Pre Siennu je to obrovský krok, ktorý zmení jej život. Moju recenziu čítajte kliknutím sem 🙂

tumblr_nvea0hoj0m1rks5xoo1_500

Recenzia / Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad

Originálny názov: The Statistical Probability of Love at First Sight

Autor: Jennifer E. Smith

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Igor Otčenáš

Rok vydania: 2012

Väzba: Hardback

Počet strán: 208

dfgidfiidt

Mohlo sa to zvrtnúť celkom inak. Je toľko možností. Napríklad, keby nebola zabudla tú knihu, nebola by sa musela vracať do domu a matka by na ňu nebola čakala vonku v naštartovanom aute, zahalenom v modravom mračne spáleného benzínu.

Hadley kvôli rôznym maličkostiam o chlp zmeškala lietadlo. Do toho lietadla vlastne ani nechcela sadnúť, pretože ju malo odviezť do Londýna, kde sa ide druhýkrát oženiť jej otec. No vďaka tomu, že musí čakať na ďalší let, spoznáva Olivera, s ktorým strávi najbližšie hodiny. Vďaka rozhovorom s týmto sympatickým chalanom sa trošku zmení aj Hadleyin život a hlavne jej myšlienky a názory.

Táto tenká knižočka, ktorú by som nenazvala románom, skôr novelou, ma zaujala svojou anotáciou, páčila sa mi predstava dvoch ľudí náhodne stretnutých na letisku a lásky na prvý pohľad. Čakala som milý, nenáročný príbeh a dostala som trošku viac, trochu viac hĺbky a veľa lásky.

“Keď začali stúpať k nočnému nebu, Hadley zovrela držadlo operadla a svetlá pod nimi sa zmenili na rozplývavé bodky.”

Hadley sa hnevá na rodičov kvôli rozvodu, hnevá sa na mamu, že to nechala tak a hnevá sa na otca, ktorý odišiel do Anglicka a už sa nevrátil a navyše sa teraz žení. Hnevá sa na celý svet. Na svadbu vôbec nechce ísť, ale matka ju presvedčila a tak nesie otcovi knihu od Dickensa, ktorú jej požičal a ktorú nečítala, ako nejakú demonštráciu, že „na, tu máš svoju knihu a zožer si ju“.

Počas čakania na ďalší let sa zoznámi so sympatickým Oliverom, ktorý jej bude robiť spoločnosť nie len počas čakania, ale aj počas letu, pretože ma lístok na rovnaké lietadlo ako ona. Títo dvaja mladí ľudia si dosť dobre rozumejú, ich rozhovory sú krásne, niekedy jednoduché, inokedy hlbšie, ale hlavne majú zmysel. Hadley zisťuje, že Oliver tiež cestuje na svadbu, že študuje v Amerike (blízko jej bydliska, yay 🙂 ), že má akési problémy s otcom a rovnakú knihu, akú nesie Hadley tomu svojmu otcovi, si ten jeho veľmi cenil. Hadley počas cesty nachádza v knihe rôzne podčiarknuté vety, ktoré jej tak akosi pasujú do duše, do toho jej pasujú aj Oliverove slová a Hadley sa začne nechtiac meniť. A dúfa, že sa ich životy nerozdelia po tom, čo v Londýne vystúpia z lietadla.

“Nedala by za to ruku do ohňa, isteže no len čo pochopila význam slov a beztvaré myšlienky si urovnala v hlave, zrazu naisto vedela, že to musí byť pravda.”

Hadleyno rozprávanie sa odohráva v prítomnosti a je popretkávané spomienkami na minulosť, ktoré nám objasňujú, čo sa v jej živote udialo, čo cítila a cíti a to nám pomáha lepšie ju pochopiť. Je to veľmi citlivé ponáranie sa do zranenej dospievajúcej duše, ktorá sa snaží nájsť pevný bod vo svojom živote a ten jeden, ktorému dôverovala, ju hlboko zranil. Pri čítaní som mala často slzy na krajíčku, pretože som sa do Hadley veľmi vžívala, aj keď som takúto situáciu nikdy nezažila, no Jennifer dokázala tak dokonale opísať pocity zranenej duše, že som sa cítila tak, ako keby som tú bolesť a sklamanie zažívala tiež.

Tento príbeh lásky a hľadania sa môže zdať zo začiatku ako klišé, ako niečo, čo sme už veľakrát čítali alebo videli vo filmoch, ale opak je pravdou. Na týchto 200 stranách môžeme zažiť hlboké city a hlboké pohľady do vnútra človeka. Navyše zápletka je dosť prekvapujúca, čo nám zaručuje otvorené ústa a vzdychanie. A hlavne, držíme hlavným hrdinom palce, lebo veľmi chceme, aby boli šťastní.

img_20161213_123325

Veľmi pekný čitateľský zážitok, ktorý odporúčam všetkým romantikom ale aj všetkým skeptikom, ktorí na lásku už neveria.

Moje hodnotenie: 5/5

 

Sedmokrásky / Kniha vs. Film

V dnešnej dobe je jednoduchšie pozrieť si film, ako prečítať knihu. Kniha je však vždy oproti filmu vo výhode, pretože dokáže opísať to, čo sa vo filme len ťažko zobrazí. Avšak existujú také adaptácie knihy, ktoré sú tak vydarené, že knihe konkurujú a v niektorých prípadoch sú dokonca lepšie. Prinášam Vám 5 kníh/filmov, ktoré stoja za to. Čítajte kliknutím sem 🙂

Recenzia / Ranč na Červenom vrchu

Originálny názov: Red Hill

Autor: Jamie McGuire

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Prekladateľ: Zuzana Kamenská

Rok vydania: 2014

Väzba: Hardback

Počet strán: 328

fkjhjhkdikr

Varovanie bolo krátke – vyhlásili ho akoby mimochodom. „Mŕtvoly boli zhromaždené a zničené.“ Moderátori v rádiu urobili niekoľko žartovných poznámok a to bolo všetko.

Scarlet pracuje v nemocnici, je rozvedená a práve sa rozlúčila so svojimi dvoma dcérami, ktoré ostanú na víkend u otca. Nathan žije v nešťastnom manželstve, jeho jedinou útechou je dcérka Zoe. A Miranda si chce so sestrou a ich frajermi užiť oddychový víkend. Títo ľudia nemajú nič spoločné, no osud ich aj tak zvedie dokopy. Svetom sa šíri smrteľná epidémia a títo ľudia sa stretnú na ranči na Červenom vrchu. Ako sa im podarí spojiť doteraz neznáme životy?

Ranč napísala Jamie McGuireová, od ktorej som čítala Krásnu katastrofu a Sladké nič a tak nejako som u nej zvyknutá na skvelú romantiku. Z anotácie mi bolo jasné, že hrdinovia tu budú čeliť akejsi katastrofe, ale aj tak som čakala hlavne tú romantiku. Dostala som však skvelú akčnú drámu, ktorú som vôbec nečakala. O to viac sa mi to páčilo, lebo to bolo také malé prekvapenie pre mňa. Čítanie som si strašne užívala a nemohla som sa od knihy odtrhnúť, bola som v neustálom napätí a navyše Jamie skvele vedela brnkať na city a hrať sa s našou psychikou. Výborne napísaná psychológia postáv, s každou som prežívala to, čo som prežívať mala a každú som mala svojim spôsobom rada.

“Niektorí ľudia, ktorých Skeeter s Jill poznali, stáli pokope s vyjavenými výrazmi rovnako ako my.”

V tomto príbehu sa stretávame s niekoľkými hlavnými postavami, ktorých očami sú aj písané kapitoly. Rozprávanie začína Scarlet, matka a zdravotná sestra, ktorá sa s nákazou stretne už v práci. Keď to naplno vypuklo, bola bez svojich dcér, ku ktorým sa chcela stoj čo stoj dostať. Po tom, čo ich nenašla v dome bývalého manžela, nechala na stene odkaz, že ich bude čakať na ranči Červený vrch, na ktorý často spolu chodievali. Druhý príbeh rozpráva Nathan, manžel a otec žijúci v zničenom vzťahu. Manželka ho opustila akurát v deň, keď v meste vypukla epidémia a Nathan sa snaží s dcérou Zoe dostať do bezpečia. Nenapadá ho nič lepšie, ako ísť za svojím švagrom a jeho rodinou. Trojicu uzatvára Mirandin príbeh, ktorá sa v chrobákovi vezie so svojou sestrou a ich frajermi za otcom na Ranč, kde dúfajú, že si oddýchnu po ťažkom období v škole. Po ceste stretnú ešte bývalého vojaka Joeyho, ktorý sa stáva súčasťou ich partie.

Títo ľudia sa stretnú na spomínanom ranči, no dovtedy musia čeliť naozaj ťažkým situáciám, kde sa prejavuje ich osobnosť a povaha. Scarlet je naozaj silná žena, ktorá nemá žiaden iný cieľ, len nájsť svoje dcéry. Bez nich nevie byť šťastná a urobí pre to naozaj všetko. Nathan je muž s dobrým srdcom, ktorý by neublížil ani muche, no svoju dcérku chráni vlastným telom. Miranda je na svoj vek naozaj vyspelá a rozumná, v krízových situáciách si dokáže zachovať chladnú hlavu, narozdiel od jej sestry, ktorá je dosť psychicky labilná a často ju treba upokojovať. Ich chalani sú naozaj sympaťáci, najmä ten sestrin a do toho vstupuje Joey, ktorý ako bývalý vojak vie, čo robiť a Mirandu zvláštne priťahuje. Po ceste a na samotnom ranči sa stretávame aj s ďalším sympatickými aj nepríjemnými ľuďmi, ktorí buď príbehom len prechádzajú, alebo sa zdržia dlhšie. A všetky tie postavy sú ta dokonalo vykreslené, že som mala pocit, že som ich naozaj stretla.

“Sedela som na kovovej rozkladacej stoličke pri stole, bradu som si opierala o dlaň. Jediné, čo mi bežalo mysľou, bolo, že noc pred apokalypsou som sa mala lepšie vyspať.”

Na ranči sa musia všetci naučiť určitému systému, vychádzať spolu a držať pri sebe. Pre niektorých je to ťažšie, pre iných ľahšie, ale každý na tejto púti niekoho stratil a všetkých spája strach a chuť prežiť, o to viac títo doteraz neznámi ľudia k sebe lipnú.

everytime when he´s going away…

Nebezpečné scény boli napísané zaujímavo a napínavo, pri ich čítaní som ani nedýchala, pri citlivejších scénach som mala so sebou čo robiť, aby som neplakala. So všetkými som to prežívala, držala im palce a súcitila s nimi. Navyše som sa tu pasovala so zombie tematikou, ktorá je pre mňa neskutočne desivá, takže som určite nemohla ostať chladná.

img_20161211_200107

Ak hľadáte niečo iné ako YA, niečo desivé a zároveň emočne silné, odporúčam vám práve túto knihu. Zaručujem vám, že vám nebude nič jedno, že vám na postavách bude záležať a že budete bojovať s nimi.

Moje hodnotenie: 5/5