Recenzia / Ranč na Červenom vrchu

Originálny názov: Red Hill

Autor: Jamie McGuire

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Prekladateľ: Zuzana Kamenská

Rok vydania: 2014

Väzba: Hardback

Počet strán: 328

fkjhjhkdikr

Varovanie bolo krátke – vyhlásili ho akoby mimochodom. „Mŕtvoly boli zhromaždené a zničené.“ Moderátori v rádiu urobili niekoľko žartovných poznámok a to bolo všetko.

Scarlet pracuje v nemocnici, je rozvedená a práve sa rozlúčila so svojimi dvoma dcérami, ktoré ostanú na víkend u otca. Nathan žije v nešťastnom manželstve, jeho jedinou útechou je dcérka Zoe. A Miranda si chce so sestrou a ich frajermi užiť oddychový víkend. Títo ľudia nemajú nič spoločné, no osud ich aj tak zvedie dokopy. Svetom sa šíri smrteľná epidémia a títo ľudia sa stretnú na ranči na Červenom vrchu. Ako sa im podarí spojiť doteraz neznáme životy?

Ranč napísala Jamie McGuireová, od ktorej som čítala Krásnu katastrofu a Sladké nič a tak nejako som u nej zvyknutá na skvelú romantiku. Z anotácie mi bolo jasné, že hrdinovia tu budú čeliť akejsi katastrofe, ale aj tak som čakala hlavne tú romantiku. Dostala som však skvelú akčnú drámu, ktorú som vôbec nečakala. O to viac sa mi to páčilo, lebo to bolo také malé prekvapenie pre mňa. Čítanie som si strašne užívala a nemohla som sa od knihy odtrhnúť, bola som v neustálom napätí a navyše Jamie skvele vedela brnkať na city a hrať sa s našou psychikou. Výborne napísaná psychológia postáv, s každou som prežívala to, čo som prežívať mala a každú som mala svojim spôsobom rada.

“Niektorí ľudia, ktorých Skeeter s Jill poznali, stáli pokope s vyjavenými výrazmi rovnako ako my.”

V tomto príbehu sa stretávame s niekoľkými hlavnými postavami, ktorých očami sú aj písané kapitoly. Rozprávanie začína Scarlet, matka a zdravotná sestra, ktorá sa s nákazou stretne už v práci. Keď to naplno vypuklo, bola bez svojich dcér, ku ktorým sa chcela stoj čo stoj dostať. Po tom, čo ich nenašla v dome bývalého manžela, nechala na stene odkaz, že ich bude čakať na ranči Červený vrch, na ktorý často spolu chodievali. Druhý príbeh rozpráva Nathan, manžel a otec žijúci v zničenom vzťahu. Manželka ho opustila akurát v deň, keď v meste vypukla epidémia a Nathan sa snaží s dcérou Zoe dostať do bezpečia. Nenapadá ho nič lepšie, ako ísť za svojím švagrom a jeho rodinou. Trojicu uzatvára Mirandin príbeh, ktorá sa v chrobákovi vezie so svojou sestrou a ich frajermi za otcom na Ranč, kde dúfajú, že si oddýchnu po ťažkom období v škole. Po ceste stretnú ešte bývalého vojaka Joeyho, ktorý sa stáva súčasťou ich partie.

Títo ľudia sa stretnú na spomínanom ranči, no dovtedy musia čeliť naozaj ťažkým situáciám, kde sa prejavuje ich osobnosť a povaha. Scarlet je naozaj silná žena, ktorá nemá žiaden iný cieľ, len nájsť svoje dcéry. Bez nich nevie byť šťastná a urobí pre to naozaj všetko. Nathan je muž s dobrým srdcom, ktorý by neublížil ani muche, no svoju dcérku chráni vlastným telom. Miranda je na svoj vek naozaj vyspelá a rozumná, v krízových situáciách si dokáže zachovať chladnú hlavu, narozdiel od jej sestry, ktorá je dosť psychicky labilná a často ju treba upokojovať. Ich chalani sú naozaj sympaťáci, najmä ten sestrin a do toho vstupuje Joey, ktorý ako bývalý vojak vie, čo robiť a Mirandu zvláštne priťahuje. Po ceste a na samotnom ranči sa stretávame aj s ďalším sympatickými aj nepríjemnými ľuďmi, ktorí buď príbehom len prechádzajú, alebo sa zdržia dlhšie. A všetky tie postavy sú ta dokonalo vykreslené, že som mala pocit, že som ich naozaj stretla.

“Sedela som na kovovej rozkladacej stoličke pri stole, bradu som si opierala o dlaň. Jediné, čo mi bežalo mysľou, bolo, že noc pred apokalypsou som sa mala lepšie vyspať.”

Na ranči sa musia všetci naučiť určitému systému, vychádzať spolu a držať pri sebe. Pre niektorých je to ťažšie, pre iných ľahšie, ale každý na tejto púti niekoho stratil a všetkých spája strach a chuť prežiť, o to viac títo doteraz neznámi ľudia k sebe lipnú.

everytime when he´s going away…

Nebezpečné scény boli napísané zaujímavo a napínavo, pri ich čítaní som ani nedýchala, pri citlivejších scénach som mala so sebou čo robiť, aby som neplakala. So všetkými som to prežívala, držala im palce a súcitila s nimi. Navyše som sa tu pasovala so zombie tematikou, ktorá je pre mňa neskutočne desivá, takže som určite nemohla ostať chladná.

img_20161211_200107

Ak hľadáte niečo iné ako YA, niečo desivé a zároveň emočne silné, odporúčam vám práve túto knihu. Zaručujem vám, že vám nebude nič jedno, že vám na postavách bude záležať a že budete bojovať s nimi.

Moje hodnotenie: 5/5

Recenzia / Sladké nič

Originálny názov: Sweet Nothing

Autor: Jamie McGuire, Teresa Mummert

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Prekladateľ: Róbert Hrebíček

Rok vydania: 2016

Väzba: Hardback

Počet strán: 336

akjcbvfuifiuuufgbu

Keď som zastal pred semaforom na križovatke Holly Road a Jackson Avenue, myslel som iba na horúcu sprchu a pivo, ktoré som si chcel dať s kolegom Quinnom. Po tomto dni sme si ho zaslúžili, veď sme pomohli zachrániť trinásť cestujúcich z prevráteného autobusu.

Josh a Avery pracujú v jednej nemocnici ako zdravotná sestra a záchranár. Josh je sukničkár a Avery zásadová žena. Avery Josha už dávno priťahuje, no Avery odoláva. Až do toho osudného dňa, kedy ich spojila dopravná nehoda. Vtedy sa začal ich spoločný život, ich príbeh lásky. Alebo je to všetko úplne inak?

Kniha ma zaujala hlavne kvôli autorke, od ktorej som už čítala Krásnu katastrofu a páčila sa mi. Dokonca ma aj obišli zvesti o šokujúcom závere, keďže som veľmi nečítala anotácie, proste som sa do tohto príbehu pustila len tak, nepripravená, čo ja nerobievam, väčšinou si dopredu o knihe zistím všeličo možné aj nemožné. A možno som dobre spravila, lebo o to viac sa mi to páčilo.

“Josh sa mi zahľadel do očí. Zdalo sa, že nás rozhovor si cení.“

Ako som už vyššie písala, kniha rozpráva o láske Josha a Avery, dvoch mladých zdravotníkov. Som rada, že bol príbeh zasadený práve do lekárskeho prostredia, od mala som mala takéto príbehy rada. A bola som aj potešená, že tentokrát sa jedná o dospelých ľudí, s dospelými problémami. Teda som sa vedela lepšie vžiť do situácií, ktorým museli čeliť.

Kapitoly sú písané, tak ako je to v poslednej dobe zvykom, striedavo z pohľadu Josha a Avery. Mám takéto striedanie uhlov pohľadu celkom rada, niekedy mi možno trošku trvá, kým sa dokážem preorientovať z postavy na postavu, ale aj napriek duševnej únave som to zvládla 🙂 Hlavné postavy som si naozaj obľúbila. Josh je nám od začiatku predstavovaný ako sukničkár, ale keďže tento príbeh začína spoznávaním Avery, nespráva sa tak. Takže je to len proste skúsený frajer, ktorý je však verný a oddaný, čiže trošku rozprávka, ale prečo nie? 🙂 aj my dospelí potrebujeme snívať. Avery je zas od začiatku trocha chladná, nedôverčivá, čo mi je sympatické, lebo ja tiež nikomu neverím 😀 ale každý ľadovec sa dá roztopiť, a tak ani Avery nedokáže odolať silnej láske, ktorá na ňu číha.

„Chvíľu mlčala. Zdalo sa mi, že sekundy ešte nikdy neplynuli tak pomaly. Nadýchla sa a vyriekla najkrajšie slová, aké som kedy počul“

Vzťah týchto dvoch ľudí som si skutočne užívala. Kvôli Avery preto, lebo sa pomaly učila dôverovať a prijímať dobré vo svojom živote. Kvôli Joshovi preto, lebo sa snažil prelomiť svoju „kliatbu“ a robiť niekoho šťastným. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Avery snažil vždy pochopiť a podporiť, ako sa snažil vždy predčiť jej očakávania, zmeniť jej negatívny pohľad na vec. Asi dám túto knihu prečítať aj priateľovi, nech sa trošku nakopne 😀 Postavy sa časom vyvíjali, menili, ani jeden z nich nebol ku koncu taký, aký bol na začiatku, čo je dobre, pretože sme sa mohli meniť s nimi.

Krásne situácie striedali tie horšie, po ružovom období prichádzali aj problémy, tak ako je to aj v skutočnom živote. Niekedy sa mi zdalo, že tie problémy obaja trošku príliš hrotia, ale nikto nie je dokonalý a myslím, že aj v skutočnom živote by sme niekedy trochu preháňali. Ale myslím, že tých pekných situácií tam bolo viac, teda ja si ich viac pamätám, čo je dobre, pretože mi dobre padlo trošku tej sladkej romantiky, kedy sa zdá, že všetko bude krásne a dokonalé, aj keď nedokonalé, ak viete, na čo myslím. A navyše bolo pre mňa osviežujúce čítať konečne knihu, v ktorej netreba bojovať proti fantastickým tvorom, kde na nás z každého rohu neskáče akási magická sila, proste len taký „bežný“ príbeh, ktorý môže kľudne zažiť každý z nás. Preto tie úvodzovky, lebo koniec. Ja nebudem nič prezrádzať, lebo si to musíte všetci prečítať sami. Poviem len, že celý čas som tušila nejakú „habaďúru“, ale aj tak som sa netrafila do toho, čo sa tam naozaj stalo. A že celý ten koniec bol aj romantický, aj záhadný, aj hlavulámajúci. A že každý si môže predstaviť ten vlastný koniec, to sa mi na to páčilo. Že to mohlo skončiť aj tak, aj tak 🙂 no ale dosť už o koncoch, treba si to prečítať a užiť na vlastnej koži 🙂

„Keď som konečne otvorila oči, zistila som, že Joshova strana postele je prázdna.“

Odporúčam všetkým, ktorí potrebujú trochu reálnej romantiky, ktorí majú radi lekárske prostredie a ktorí majú radi prekvapivé zvraty.

IMG_20160808_135320

Moje hodnotenie: 4/5