Recenzia / Eragon

Originálny názov: Eragon

Autor: Christopher Paolini

Vydavateľstvo: Fragment

Prekladateľ: Zdenka Buntová

Rok vydania: 2005

Väzba: Paperback

Počet strán: 512

eragon

Nocou zadul prudký vietor a priniesol vôňu, ktorá mala zmeniť svet. Vysoký Tieň zaklonil hlavu a napäto vetril. Až na tmavočervené vlasy a gaštanové oči vyzeral takmer ako človek.

Eragon je obyčaný chlapec. No len do chvíle, keď v Dračích horách nájde záhadný kameň. Z kameňa sa vykľuje dračie vajce a tak sa z obyčajného chlapca stáva Dračí jazdec, ktorý musí čeliť rôznym nebezpečenstvám a musí sa učiť, čo vôbec znamená byť Dračím jazdcom.

tumblr_obx3tgfBjw1v79sbao7_400.gif

Celú sériu Dračích jazdcov som dostala na minulé narodeniny a doteraz čakala na svoj čas. Ten konečne nastal a ja som nadšená. Christopher Paolini napísal krásne fantasy a za to, že to začal písať len vo svojich pätnástich rokoch,  dostáva odo mňa ďalšie body k dobru.

Christopher ma vtiahol do svojho vymysleného sveta, ktorý bol nádherný, aj keď dosť krutý. Svojou fantáziou mi kniha často pripomínala svet z Pána prsteňov a vždy som obdivovala, ako niekto dokáže vymyslieť tak premyslený vlastný svet, s názvami a rečou, vždy sa v tom vyžívam a po dočítaní knihy mám pocit, že som v tej krajine naozaj bola.

“Eragon sa náhlil domov a hlavou mu splašene vírili myšlienky. Bežal najrýchlejšie, ako vedel, a nezastal, ani keď sotva lapal dych.”

Eragon mi bol veľmi sympatický. Preto, že sa správal na svoj vek, ako unáhlený 15-ročný chlapec, ktorý sa aj bojí, je zbrklý, aj nepočúva, čo mu povedia starší a spraví si po svojom, ale je zároveň obetavý a odvážny a pre svojich blízkych by položil život. Obzvlášť sa mi páčil vzťah s jeho dračicou Zafirou, ich puto, ktoré ich k sebe viazalo, bolo čarovné.

tumblr_nk5h20wzlL1tuzdswo6_250.gif

Zafira sa zase správa ako typická žena. Je tvrdohlavá, ochranárska a chce všade byť, ak ju z niečoho vylúčia, dokáže sa uraziť, takže si ju Eragon musí vždy nejako udobriť. Aj napriek jej ťažkým povahovým črtám je to skvelá partnerka, priateľka, ktorá myslí tímovo a tak ako Eragon, aj ona by zaňho položila život.

“Zafira preletela nad urgalmi, potom sa obrátila a pripravila na pristátie na ceste.”

Paoliniho postavy boli naozaj dobre prepracované, nie len tie hlavné, ale aj vedľajšie. Žiadna mi neliezla na nervy a nemala som pocit, že takto by sa nikto nesprával. Práve naopak, mala som z celej knihy veľmi reálny pocit, všetko som to prežívala s postavami, bavilo ma, že opisov tam bolo tak akurát, priamej reči síce už hranične, ale užila som si všetky tie rozprávania, predsa len toto je prvá časť tetralógie a tak sme sa museli zoznámiť so všetkým, čo bolo potrebné, aby sme mohli dobre chápať ďalšie udalosti. Kniha sa veľmi páčila aj mojej malej tanečnici v brušku, pretože vždy, keď som jej Eragona čítala, prežívala to so mnou a poriadne ma nakopávala 🙂

apolymi: “ ¶ l i t e r a t u r e a e s t h e t i c s the inheritance cycle by christopher paolini ”

Eragon je kniha, ktorá vás vtiahne do svojho čarovného sveta  a občas nebudete vedieť, kde sa nachádzate, pretože sa pristihnete, že sa v mysli prechádzate tou vymyslenou krajinou a vidíte ju v naozaj živých farbách, cítite to podnebie či vône. Odporúčam všetkým, ktorí majú radi fantastické svety, drakov a veľa akcie.

Moje hodnotenie: 5/5

Sedmokrásky / Moje obľúbené YA knihy

Milujem všetky knihy. Ale v poslednej dobe čítam veľmi veľa kníh, ktoré by sme mohli zaradiť do Young Adult literatúry. V tomto zozname vám prinášam 5 mojich obľúbených YA kníh, ale určite tam nie sú všetky, snažila som sa vybrať tak trochu z každého rožka troška. Klikajte na odkaz tu 🙂

tumblr_nzrxqdB6ed1r7eta3o1_500.gif

čítaj.to / Eleanor a Park

Pamätáte sa ešte na svoju prvú lásku? Nie každý z nás mal to šťastie, že bola pekná, možno ste si časom bili hlavu o stenu, s akým hlupákom ste sa to vtedy dali dokopy. V tomto príbehu je to však iné. Táto prvá láska je taká, akú by si zaslúžil každý z nás. Prečítajte si viac v mojej recenzii na tomto odkaze 🙂

tumblr_o4dys66jMM1rrugpso1_500.gif

Recenzia / Naslepo

Originálny názov: Bird Box

Autor: Josh Malerman

Vydavateľstvo: Zelený Kocúr

Prekladateľ: Vladislav Gális

Rok vydania: 2016

Väzba: Paperback

Počet strán: 256

fhjkgd

Malorie zamyslene stojí v kuchyni. Má vlhké dlane. Chveje sa. Nervózne podupkáva po popraskanej dlážke. Je skoro ráno; slnko pravdepodobne ešte len vykúka ponad obzor. Díva sa, ako v jeho slabom svetle blednú hrubé čierne závesy na oknách, a pomyslí si: Vonku je hmla.

Malorie žije s dvoma deťmi v opustenom dome so zastretými oknami. Deti nikdy nevideli slnko, oblohu, trávu… a ani Malorie si už dobre nepamätá, aké farby sa rozliehajú po svete tam vonku. Nemôžu totiž ísť von bez toho, aby mali oči zastreté šatkou. Pretože inak sa môže stať, že „to“ uvidia a všetko sa skončí. Je to jednoduché. Ak chcú prežiť, nesmú sa pozerať.

Za celý môj život som prečítala len pár hororov: prvý bol niektorá časť z Akty X, mala som asi 9 rokov a strašne som sa bála; neskôr som sa pustila do pár kníh od Kinga, ale nič hororové som v jeho knihách nezažila, len jemne mrazivé a trošku znepokojujúce. Hororom sa vyhýbam, pretože mám strašne bujnú fantáziu a bojím sa skoro všetkého. Ale táto kniha mi bola odporučená vydavateľstvom Zelený kocúr a tak som sa do nej pustila. S obavami, ale aj so zvedavosťou.

“Znovu začuje ten zvuk. Tretí raz.

Ale teraz už vie, odkiaľ vychádza.”

Naslepo by som nenazvala práve hororom. Skôr triler, miestami psychologická dráma. Príbeh sa začína v prítomnosti, kedy Malorie a jej dve deti sa snažia ujsť z domu, v ktorom žijú, samozrejme poslepiačky. Kapitoly sa striedajú s tými, kde nám autor predostiera minulosť, ako to všetko začalo. Dozvedáme sa, že svet postihla akási „epidémia“, kedy ľudia niečo uvidia (netušíme čo) a beznádejne sa zbláznia, zabijú svojich blízkych ale najmä seba. Dosť odporná predstava.

Josh Malerman sa nebojí aj trošku brutálnejších popisov, kedy môžeme vidieť, ako skončili niektoré obete. Ďalej nás sprevádza Malorienou cestou do domu, kde strávi najbližšie roky, v ktorom žijú ďalší ľudia, ktorí sa snažia prežiť. Celý príbeh sprevádza dosť ťaživá atmosféra neznámeho, kde autor veľmi dobre popisuje pocity človeka, ktorý sa bojí, ale nevie čoho. Uvedomujeme si, aké dôležité je pre človeka vedieť, čoho sa vlastne má báť a že jedna z najťažších vecí je, keď sa bojíte a neviete svoj strach ani pomenovať.

Scény mimo domu nám opisuje výhradne cez pocity, pachy, hmaty a sluchové vnemy. Ja sama som bola z tých situácií dosť nervózna, pretože som veľmi vizuálny typ a neviem si predstaviť, že by som sa musela po ulici pohybovať so zaviazanými očami, že by som počula a nevedela, k čomu ten zvuk priradiť.

“Malorie sa prebudí so zavretými očami. Už to nie je také ťažké ako kedysi.”

Josh aj veľmi dobre zvládol psychológiu postáv, vypäté situácie, konflikty, ktoré vznikajú vtedy, keď ľudia nevedia, čo čakať, keď nevedia, komu alebo čomu veriť. A aby som nezabudla, celý príbeh, ktorý sa odohrával v minulosti, bola Malorie tehotná, takže o to viac bola celá tá záležitosť ťaživá. A keďže som túto knihu tiež čítala tehotná, z niektorých situácií mi bolo dosť ťažko, pretože viem, ako práve teraz potrebujem istotu a kľud a neviem si predstaviť, že by som musela prežívať to, čo Malorie. Navyše mi bolo strašne ľúto tých detí v prítomnosti, ktoré nemohli zažiť detstvo, aké si zaslúžia, bolo mi ľúto aj Malorie, že ich nemôže vychovávať tak, ako by chcela, ale v strachu a prísnej disciplíne. Preto som túto knihu prežívala trochu inak, ako by som ju možno prežívala, keby som ju čítala v inom období.

Kniha je napísaná veľmi pútavo, autor nás stále drží v napätí, postupne nám dávkuje nové informácie a situácie, aby sme mohli dokonale spoznať situáciu, ktorá vo svete nastala. Jediné, čo mi vadilo, boli často veľmi nahustené krátke vety, pri ktorých som trochu strácala dych aj trpezlivosť. Celkový dojem z knihy to však veľmi nepokazilo, pretože po dočítaní som ešte dlho ležala s doširoka otvorenými očami a rozmýšľala, čo by bolo, keby. A ešte má fakt krásnu obálku:

img_20160926_133759

Na Goodreads som čítala, že sa chystá aj filmová adaptácia, na ktorú som veľmi zvedavá.

Moje hodnotenie: 4/5

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zelený Kocúr.

Recenzia / Moře klidu

Originálny názov: The Sea of Tranquility

Autor: Katja Millay

Vydavateľstvo: Domino

Prekladateľ: Jan Netolička

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 367

dijgvjigfigti

Umírání není tak hrozné, když už to máte jednou za sebou. A já mám. Smrti už se nebojím. Bojím se všeho ostatního.

V tomto príbehu sa stretávame s Nastyou, záhadnou študentkou, ktorá nastupuje na novú školu, mlčanlivou a záhadnou dievčinou, ktorá sa skrýva (a my nevieme prečo) za prehnaný make-up a vyzývavé oblečenie. Skvelo jej kontruje tak isto záhadný chlapec, Josh, ktorý nemá veľa priateľov, má okolo seba akýsi kruh, do ktorého mu nik nevchádza, voľný čas trávi vo svojej garáži prácou s drevom a vôbec netúži po mlčanlivej priateľke. Život však s nimi má iné plány.

tumblr_o5hahiFq2Y1rmulqho1_500.gif

Kniha sa nezačína tuctovo, že ahoj, som Nastya a z určitých príčin, ktoré vám vôbec nechcem prezradiť, nerozprávam. To, že Nastya nerozpráva, sa dozvedáme tak nejak plynulo, z deja, proste nič dramatické, len  nám to zrazu začne dávať zmysel. Celý čas som musela premýšľať, čo je vo veci, lebo Nastya občas spomína, ale nikdy nič neprezradí, len nás nechá nakuknúť, aby sme boli ešte viac zvedaví a aby sme ju mali ešte radšej. Nastya je totiž strašne cool vo svojej zvláštnosti, nenávidí svoju ľavú ruku, ktorá jej neslúži tak, ako by mala, každý deň sa potrebuje vybehať, aby sa nezosypala a potrebuje, aby mala okolo seba rovnakú nedotknuteľnú auru, akú má Josh.

“Možná proto utíkám, co mi nohy stačí, od všech, kto mě mají nejvíc rádi.”

Kapitoly sa striedajú, raz čítame z pohľadu Nastyi, raz z pohľadu Josha. Josh nie je až taký záhadný ako Nastya, pretože ten rozpráva a má aj kamoša, Drewa, ktorý vlastne Nastyu prinesie do Joshovho života. Časom sa dozvedáme, že Josh prišiel o všetkých blízkych a rodinu mu akosi nahrádza práve tá Drewova. Drewa som zo začiatku nemala veľmi v láske, lebo som si myslela, že tým dvom proste prekážal, až neskôr som prišla na to, že je to vlastne celkom fajn chalan, ktorý tomuto zvláštnemu páru celkom dosť pomôže. Na Joshovi je zas veľmi sympatické, že svoju bolesť dáva do práce s drevom, že niečo vyrába, dostáva to zo seba tým, že tvorí nové veci, ktoré fungujú.

Nastya si začne s Joshom postupne budovať vzťah, nie celkom obyčajný, zaľúbenecký, ale obaja cítia, že niečo pre seba robia, bez toho, aby chceli. Moje pocity pri čítaní tejto knihy boli veľmi pozitívne, strašne dobre sa mi čítali všetky tie myšlienky, úvahy, veľmi som tým dvom držala palce a aj keď sa tam pol knihy vlastne nič dokopy nedialo, vôbec mi to neprekážalo, pretože tú akciu mi dokonale vynahradili slová, ktoré som hltala ako hladný vlk.

“Myslím, že zustanu rozbitá. Mužu ty kousky přesouvat, skládat podle toho, jaký je zrovna den a jak je potřebuju mít. Dokážu se během mrknutí oka změnit v jakoukoli holku a ani jedna z nich navíc nemusí být já.”

Celý príbeh je veľmi silný, pretože v ňom odhaľujeme ľudskú zraniteľnosť, autorka nás núti premýšľať nad pominuteľnosťou šťastia a nad tým, že niekedy zlomenému človeku dokáže najviac pomôcť len ďalšia zlomená duša.

img_20160818_183914

Josha si určite pridávam na hriešny zoznam, pretože sa k Nastyi správal veľmi citlivo, niekedy ju nešetril, ale vždy tak akosi vedel, čo by mal urobiť. Nastya zas bola veľmi sympatická ženská hrdinka, svojou občasnou tvrdosťou a zároveň citlivosťou ma dostávala na kolená. Ešte sa mi veľmi ráta, že Nastyu ukľudňovalo pečenie, to máme spoločné 🙂

Rozhodne odporúčam všetkým, ktorí si chcú prečítať knihu, ktorá nerieši len zaľúbené momenty, ale aj problémy, ktoré nám život môže priniesť.

Moje hodnotenie: 5/5

Recenzia / Sladké nič

Originálny názov: Sweet Nothing

Autor: Jamie McGuire, Teresa Mummert

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Prekladateľ: Róbert Hrebíček

Rok vydania: 2016

Väzba: Hardback

Počet strán: 336

akjcbvfuifiuuufgbu

Keď som zastal pred semaforom na križovatke Holly Road a Jackson Avenue, myslel som iba na horúcu sprchu a pivo, ktoré som si chcel dať s kolegom Quinnom. Po tomto dni sme si ho zaslúžili, veď sme pomohli zachrániť trinásť cestujúcich z prevráteného autobusu.

Josh a Avery pracujú v jednej nemocnici ako zdravotná sestra a záchranár. Josh je sukničkár a Avery zásadová žena. Avery Josha už dávno priťahuje, no Avery odoláva. Až do toho osudného dňa, kedy ich spojila dopravná nehoda. Vtedy sa začal ich spoločný život, ich príbeh lásky. Alebo je to všetko úplne inak?

Kniha ma zaujala hlavne kvôli autorke, od ktorej som už čítala Krásnu katastrofu a páčila sa mi. Dokonca ma aj obišli zvesti o šokujúcom závere, keďže som veľmi nečítala anotácie, proste som sa do tohto príbehu pustila len tak, nepripravená, čo ja nerobievam, väčšinou si dopredu o knihe zistím všeličo možné aj nemožné. A možno som dobre spravila, lebo o to viac sa mi to páčilo.

“Josh sa mi zahľadel do očí. Zdalo sa, že nás rozhovor si cení.“

Ako som už vyššie písala, kniha rozpráva o láske Josha a Avery, dvoch mladých zdravotníkov. Som rada, že bol príbeh zasadený práve do lekárskeho prostredia, od mala som mala takéto príbehy rada. A bola som aj potešená, že tentokrát sa jedná o dospelých ľudí, s dospelými problémami. Teda som sa vedela lepšie vžiť do situácií, ktorým museli čeliť.

Kapitoly sú písané, tak ako je to v poslednej dobe zvykom, striedavo z pohľadu Josha a Avery. Mám takéto striedanie uhlov pohľadu celkom rada, niekedy mi možno trošku trvá, kým sa dokážem preorientovať z postavy na postavu, ale aj napriek duševnej únave som to zvládla 🙂 Hlavné postavy som si naozaj obľúbila. Josh je nám od začiatku predstavovaný ako sukničkár, ale keďže tento príbeh začína spoznávaním Avery, nespráva sa tak. Takže je to len proste skúsený frajer, ktorý je však verný a oddaný, čiže trošku rozprávka, ale prečo nie? 🙂 aj my dospelí potrebujeme snívať. Avery je zas od začiatku trocha chladná, nedôverčivá, čo mi je sympatické, lebo ja tiež nikomu neverím 😀 ale každý ľadovec sa dá roztopiť, a tak ani Avery nedokáže odolať silnej láske, ktorá na ňu číha.

„Chvíľu mlčala. Zdalo sa mi, že sekundy ešte nikdy neplynuli tak pomaly. Nadýchla sa a vyriekla najkrajšie slová, aké som kedy počul“

Vzťah týchto dvoch ľudí som si skutočne užívala. Kvôli Avery preto, lebo sa pomaly učila dôverovať a prijímať dobré vo svojom živote. Kvôli Joshovi preto, lebo sa snažil prelomiť svoju „kliatbu“ a robiť niekoho šťastným. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Avery snažil vždy pochopiť a podporiť, ako sa snažil vždy predčiť jej očakávania, zmeniť jej negatívny pohľad na vec. Asi dám túto knihu prečítať aj priateľovi, nech sa trošku nakopne 😀 Postavy sa časom vyvíjali, menili, ani jeden z nich nebol ku koncu taký, aký bol na začiatku, čo je dobre, pretože sme sa mohli meniť s nimi.

Krásne situácie striedali tie horšie, po ružovom období prichádzali aj problémy, tak ako je to aj v skutočnom živote. Niekedy sa mi zdalo, že tie problémy obaja trošku príliš hrotia, ale nikto nie je dokonalý a myslím, že aj v skutočnom živote by sme niekedy trochu preháňali. Ale myslím, že tých pekných situácií tam bolo viac, teda ja si ich viac pamätám, čo je dobre, pretože mi dobre padlo trošku tej sladkej romantiky, kedy sa zdá, že všetko bude krásne a dokonalé, aj keď nedokonalé, ak viete, na čo myslím. A navyše bolo pre mňa osviežujúce čítať konečne knihu, v ktorej netreba bojovať proti fantastickým tvorom, kde na nás z každého rohu neskáče akási magická sila, proste len taký „bežný“ príbeh, ktorý môže kľudne zažiť každý z nás. Preto tie úvodzovky, lebo koniec. Ja nebudem nič prezrádzať, lebo si to musíte všetci prečítať sami. Poviem len, že celý čas som tušila nejakú „habaďúru“, ale aj tak som sa netrafila do toho, čo sa tam naozaj stalo. A že celý ten koniec bol aj romantický, aj záhadný, aj hlavulámajúci. A že každý si môže predstaviť ten vlastný koniec, to sa mi na to páčilo. Že to mohlo skončiť aj tak, aj tak 🙂 no ale dosť už o koncoch, treba si to prečítať a užiť na vlastnej koži 🙂

„Keď som konečne otvorila oči, zistila som, že Joshova strana postele je prázdna.“

Odporúčam všetkým, ktorí potrebujú trochu reálnej romantiky, ktorí majú radi lekárske prostredie a ktorí majú radi prekvapivé zvraty.

IMG_20160808_135320

Moje hodnotenie: 4/5

Sedmokrásky / Dobrodružné knihy

Ak máte v živote málo dobrodružstva, nezúfajte. Ešte stále tu máme skvelé knihy, s ktorými môžme tie dobrodružstvá prežívať aspoň v mysli. Vybrala som pre vás 5 kníh, s ktorými som ja prežila skvelé dobrodružstvá a vyviazla som bez zranení (teda okrem srdca). Čítajte tu!

Recenzia / Iskra v popole

Originálny názov: An Ember in the Ashes

Autor: Sabaa Tahir

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Martin Štulrajter

Rok vydania: 2016

Väzba: Paperback

Počet strán: 424

khgsoiodr

Môj starší brat prišiel domov za tmy, pár hodín pred úsvitom, keď aj duchovia odpočívajú. Bolo z noho cítiť oceľ, uhlie a vyhňu. Pach nepriateľa. Pretiahol sa cez okno a bosými nohami nečujne pristál na trstinovej dlážke. Jeho telo pripomínalo strašiaka. Za ním zavanul horúci púštny vietor a zašelestil visiacimi závesmi. Na dlážku mu padol skicár. Rýchlo ho nohou zastrčil po posteľ, akoby to bol had.

Laia a Darin sú súrodenci. Ich život sa obráti na ruby, keď do domu vtrhne maska, zabije ich starých rodičov a Darina odvedú do väzenia. Laii sa podarí ujsť a rozhodne sa, že Darina stoj čo stoj dostane na slobodu. Dostane sa do vojenskej akadémie ako špiónka – otrokyňa hrozivej veliteľky. Paralelne sa odvíja príbeh Eliáša, veliteľkinho syna, masky, ktorý nemyslí na nič iné, než na útek a na to, že takýto krutý život už nechce viesť. Osud ho však prinúti ostať a vykonať ťažkú skúšku. Cesty Laie a Eliáša sa zvláštnym spôsobom prelínajú a ani nevedia, akí si môžu byť nápomocní.

O tejto knihe som počula už dávnejšie, zo zahraničných zdrojov, a nemohla som sa dočkať, kedy sa konečne dostane aj do mojich rúk. Kniha totiž sľubuje perfektnú fantasy jazdu, kde sa nebudeme ani chvíľku nudiť. Musím povedať, že Sabaa Tahir napísala skvelú prvotinu. Toľko zrady, úskokov a prekvapení na jednom mieste sa len tak nevidí. No dočítame sa aj o odvahe, sebazaprení, láske a prekonávaní samého seba.

“V noci som mal sny o cestách, plné sykotavých zvukov a šepotu.”

Kniha je písaná z dvoch pohľadov. Z Lainho a Eliášovho. Aj keď mám spravidla radšej ženské hrdinky, v tomto prípade som radšej čítala tie Eliášove kapitoly. Od začiatku boli akého akčnejšie a dospelejšie. Nie že by tá Laina cesta nebola zaujímavá, ale neprirástla mi od začiatku k srdcu tak, ako Eliáš. Možno preto, že sa od začiatku strašne ľutovala, sypala si popol na hlavu, neustále sa obviňovala, že neostala na pomoc bratovi, ale utiekla. Ako chápem tie výčitky svedomia, ale keď si rozumne uvedomila, že by bratovi aj tak nijako pri vojakoch nepomohla a je mu nápomocnejšia teraz, keď ju žiadna maska nezabila, je to oveľa lepšie. Zato Eliáš sa mi zdal od začiatku knihy ako správny muž, bojujúci za správnu vec. Nešiel si však tvrdohlavo za svojím cieľom, ale dokázal svoju cestu meniť. Nikdy nezabúdal na svojich priateľov, rozmýšľal a snažil sa urobiť všetko správne. Jednoducho ten typ muža, ktorého by ste po svojom boku chceli, pretože je rozumný, spravodlivý a súcitný, a skrýva v sebe veľkú silu, nie len tú telesnú, ale aj duševnú.  Žeby ďalší adept na môj hriešny zoznam? 😉

tumblr_o6ce0o3ttS1ts0yqso5_500.gif

Nechcem byť však k Laii nespravodlivá. Počas príbehu vidíme, ako sa vyvíja, dospieva, silnie. Začína si uvedomovať určité skutočnosti, je odvážnejšia, viac riskuje a aj keď si od začiatku myslí, že nie je taká silná, aká bola kedysi jej matka „levica“, zisťujeme, že rozhodne je dcérou levice. Laia má veľmi láskavé srdce, za každú cenu sa snaží pomôcť bratovi a keď sa vo svojom „väzení“ spriatelí s ďalšími ľuďmi, bojí sa o nich a nechce ich zaťahovať do svojich špionážnych hier.

“Nedokázala som však myslieť na brata. Tak ma opantala bolesť, že som si ani nevedela vybaviť jeho tvár.”

Vedľajšie postavy sú tu rovnako komplexné ako tie hlavné. Či už ide o Helenu, Eliášovu kamarátku a masku v jednom, ktorá to v príbehu dosť často mieša (tú som mala fakt rada), Eliášovu matku, zlú veliteľku, ktorá je stelesnená krutosť alebo Keenana, červenovlasého mladíka z odboja, ktorý nie je Laii ľahostajný. Všetky postavy v tomto príbehu si vytvoria určitú cestu do vášho srdca a budete k nim niečo cítiť. Nevravím, že lásku, pretože budete cítiť aj odpor. Ale cítiť budete.

tumblr_o6mz39CfHU1tm7yhjo2_400.gif

Kniha sa číta veľmi ľahko, máte chuť ju nikdy nedať z rúk a čítať, kým vám neodpadnú oči, pretože potrebujete vedieť, čo sa udeje v ďalšej kapitole a aký to bude mať dopad na dej. Navyše koniec je taký bohovský, že čakanie na druhý diel sa stáva doslova utrpením. Príbeh je nepredvídateľný, a všetko, čo sa nakoniec stane, dáva dokonalý zmysel. Navyše nám tu Sabaa Tahir predostiera nie ľúbostný trojuholník, na ktorý sme z YA literatúry zvyknutí, ale rovno štvoruholník, nech sa nenudíme a máme to v hlavičkách ešte trošku viac popletené 😉 A navyše je tak dokonale premyslený, že vôbec netušíme, komu by sme vlastne mali fandiť a v ktorom tíme sme.

“Hľadela som na ňu s kamennou tvárou. Poznala odpoveď.”

Svet, ktorý Sabaa vytvorila, je temný, prešpekulovaný, plný beznádeje (aspoň ja som sa cítila dosť beznádejne) a nechcela by som sa v takom ocitnúť. Som veľmi zvedavá, ako to bude v ďalšom dieli, ktorý sa v angličtine volá A Torch Against the Night, čo bude s postavami, ktoré som si obľúbila a čo bude s tým skazeným svetom plným strachu.

Odporúčam každému, kto má rád vymyslené svety, akciu, zrady a prekvapenia.

Moje hodnotenie: 5/5

Za výtlačok na recenziu z celého srdca ďakujem vydavateľstvu YOLi.

YOLi na Facebooku.

Recenzia / Cudzinka

Originálny názov: Outlander

Autor: Diana Gabaldon

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Prekladateľ: Marína Gálisová

Rok vydania: 2016

Väzba: Paperback

Počet strán: 710

ďaleko od hlučného davu

Nebolo to veľmi pravdepodobné miesto na zmiznutie, aspoň na prvý pohľad. Penzión pani Bairdovej bol rovnaký ako tisíce iných na škótskej Vysočine v roku 1945; čistý a tichý, s blednúcimi kvietkovanými tapetami, vyleštenou dlážkou a bojlerom na mince v kúpeľni. Pani Bairdová bola územčistá a vľúdna dáma a nemala nič proti tomu, že si Frank v jej salóne vytapetovanom vzorkou ružičiek poukladal knihy a papiere, s ktorými vždy cestoval.

Claire sa po skončení druhej svetovej vojny, kde pôsobila ako zdravotná sestra, vydáva s manželom Frankom na druhú svadobnú cestu do škótskej Vysočiny, kde Frank skúma svoj pôvod. Pri nevinnom výlete na vrch s kamenným kruhom sa stane niečo, čo zdravý rozum vylučuje. Claire sa cez kamene prenesie o 200 rokov dozadu, do Vysočiny plnej horalov v kiltoch bojujúcich s „červenokabátnikmi“, do obdobia plného brutality, strachu, ale aj krásy, čistoty a neočakávanej lásky. Claire sa zoznámi s Jamiem, ktorý toho zažil za svoj krátky život naozaj mnoho. A toto stretnutie bude pre oboch osudové.

tumblr_o0rxihYUTm1qenumho4_r1_250.gif

S Cudzinkou som sa zoznámila najprv cez seriál. Zaujala ma téma cestovania v čase aj sľubovaná romantika a dobrodružstvo. Postupne som sa stala na seriáli závislá a nemohla som sa dočkať ďalšej časti, pretože to, čo mi sľubovali, som aj dostala. Obrovský náklad dobrodružstva a ešte väčší romantiky. Preto som sa nemohla dočkať knihy a keď som sa dozvedela, že vyjde dokonca v slovenskom jazyku, neváhala som a oslovila som nakladateľstvo Zelený kocúr, ktoré mi ochotne ponúklo túto knihu na recenziu.

“Usmial sa a jeho mäkké pery konečne odrazili veselosť, čo sa mu doteraz prejavovala len v očiach.”

Bála som sa, že keď som ako prvý videla seriál, z knihy budem možno sklamaná, pretože je jasné, že tvorcovia neponechali všetko tak, ako je napísané v knihe a ja budem vkuse porovnávať a neužijem si to. Ako som sa mýlila. Seriál je síce krásny, ale kniha… dlho ma žiadna tak neuchvátila, naposledy to bol Měděný jezdec, kedy som po dočítaní nemohla myslieť na nič iné a je to tu zas. Cudzinka ma dokonale vtiahla do seba, toľko emócií som nečakala. S knihou som sa smiala aj plakala, zúrila som, bála som sa aj som ľúbila. Diana Gabaldon totiž napísala nádherný príbeh a ešte krajšie postavy. Ku všetkým som si vytvorila určitý vzťah, či už lásku alebo nenávisť. Zo seriálu som síce vedela, čo sa kedy má stať, to mi však nebránilo naplno to s postavami prežívať znova a oveľa intenzívnejšie.

tumblr_o7diwyMMay1r7eta3o1_500.gif

Claire je skvelá žena. Vždy ma nadchýnalo, ako výborne tú celú situáciu s cestovaním v čase zvládla. Ja by som asi vkuse plakala a nemohla rozmýšľať, ona však zozbierala všetky svoje skúsenosti z vojny a snažila sa čo najlepšie a najefektívnejšie prežiť v novej situácii. To všetko zvládala s hrdosťou, súcitom, láskou a odovzdaním. Je to jedna z tých hrdiniek, z ktorých si môžeme brať príklad, pretože nás svojou silou a láskavým srdcom presviedča, že všetko sa dá zvládnuť a že situácia, ktorá sa nám zo začiatku zdá ako katastrofa, sa môže zmeniť na to najlepšie, čo nás v živote stretlo.

“Jamie sa ku mne predieral cez zaťatý dav, mračil sa ako sto čertov a bezohľadne využíval výhodu, ktorá vyplývala z jeho výšky a svalov.”

Jamie je kapitola sama o sebe. Mladý chlapec, ktorý toho zažil viac, ako väčšina z nás. Toľko bolesti, čo si vytrpel on a to všetko so vztýčenou hlavou a odvahou. Okrem bojovníka sa v Jamiem ešte skrýva nádherné, nezlomné srdce, hodné lásky. Ja si neviem predstaviť, ktorá žena by mu nepodľahla, takže sa Claire vôbec nečudujem. Tak láskavý a zároveň silný muž, to treba hľadať lupou. Začínam si myslieť, že existuje fakt len v tých vymyslených príbehoch.

Black Jack Randall. Ešte vždy sa mi z neho dvíha žalúdok. Tak odporný záporák sa len tak nevidí. Zvrátená myseľ, bezcitný človek, ktorý nemá zľutovania a vyžíva sa v utrpení. Zároveň však musím uznať, že je to nesmierne zaujímavá postava, ktorá by stála za bližší pohľad. Na jednej strane sa mi hnusí, na druhej strane ma fascinuje, čo sa odohráva v jeho chorej mysli.

“Uprene ma pozoroval ako had, ktorý chce pohľadom zhypnotizovať vtáčika.”

Ani vedľajšie postavy nezaostávajú. Všetky majú v príbehu svoje miesto, ktoré sa nedá nahradiť. Či už ide o Geillis – záhadnú „čarodejnicu“, ColumaDougala – dvoch nezlomných bratov, Laoghaire – ohrdnuté dievča, či o ostatných horalov, hrdých a oddaných chlapov. Všetky postavy mali dokonale vykreslenú povahu, presne som vedela, akí sú (u Dougala som bola trochu na vážkach) a nevedela som si bez nich tento príbeh predstaviť.

IMG_20160713_105547

Musím sa však priznať, že knihu som čítala veľmi dlho, na jednej strane boli hrozne malé písmenká a na druhej strane silný príbeh, ktorý som proste musela predýchavať, takže to rozhodne nie je kniha na jednu noc, skôr na dlhodobý vzťah, ktorý si treba patrične užiť. Veľmi sa mi rátalo, že kniha bola aj prekvapivo vtipná. Toľkokrát som sa nahlas smiala, pretože Jamie je fakt rozkošný a jeho hlášky ma vedeli pobaviť, aj situácie, ktoré nastali, aj historky, ktoré rozprával. Niekde som čítala, že kniha je zbytočne dlhá, že sú tam niektoré rozhovory navyše atď. Ja som ten pocit nemala. Každý jeden rozhovor, ktorý postavy medzi sebou viedli, sa mi zdal dôležitý a pre príbeh obohacujúci, každý ma zaujímal a cítila som sa, ako keby som tam bola tiež a počúvala. A veru by som rada počúvala aj dlhšie, s knihou sa mi ťažko lúči. Nemôžem sa dočkať druhého dielu, dúfam, že to nebude dlho trvať.

“Potom ku mne sklonil hlavu, pobozkal ma a ja som sa obrátila a ovinula som mu ruky okolo krku.”

Do knihy som sa beznádejne zaľúbila (dobre, nemôžem priznať, že som sa zas zaľúbila do fiktívneho hrdinu, ktorého zas budem hľadať všade okolo seba).  Nádherné vety, ktoré sa mi chce čítať stále dookola a chcela by som ich aj počúvať od toho svojho Jamieho, pretože on je ten prototyp citlivého a láskyplného prístupu k vzťahu dvoch ľudí a je dôkazom, že zaľúbiť sa dá vášnivo a osudovo a celým srdcom, dušou aj telom.

Takže ak máte chuť na knihu, ktorá vás rozbije na márne kúsky, pri ktorej sa budete nahlas smiať, budete plakať a kričať od zlosti, pri ktorej sa budete červenať aj zasnene pozerať do diaľky, ktorá aspoň na chvíľu zmení vašu osobnosť, rozhodne odporúčam Cudzinku.

Moje hodnotenie: 6/5

Za výtlačok veľmi pekne ďakujem nakladateľstvu Zelený kocúr.