Recenzia / Taťána a Alexandr

Originálny názov: Tatiana and Alexander

Autor: Paullin Simonsová

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Milena Pellarová

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

měděný jezdec

Alexandr Barrington stál před zrcadlem a vázal si červený skautský šátek, ale moc mu to nešlo, protože přitom upíral oči na svou nezvykle zachmuřenou tvář a ústa s povislými koutky. Netrpělivě tahal za cípy, bylo to však marné. Zrovna dneska.

Som plná dojmov. Prednedávnom som dočítala túto knihu a mám pocit, že presne tak, ako po prvom diely, sa budem dlho spamätávať. Príbeh ťažko skúšanej lásky Tatiany a Alexandra mi prirástol k srdcu. Hoci som prvú časť čítala viac ako pred rokom, nezabudla som na ňu. Ostala mi v hlave, ale hlavne v srdci. Veľmi som sa tešila na pokračovanie, bola som zvedavá, čo sa s tými dvoma nešťastníkmi stalo a či im bude šťastie priať.

tumblr_oq2sz7yGzX1u8n0xao1_540.gif

Pri čítaní tejto knihy je nemožné sa nesústrediť. Príbeh vás tak dokonale pohltí, že máte pocit, že sa nachádzate presne tam – v Rusku, Nemecku, Amerike…. máte pocit, že ste hlavný hrdina/hlavná hrdinka, pretože cítite presne to, čo cítia aj oni. A aj keď viete, že ste v bezpečí domova, aj tak cítite nebezpečenstvo – nie len vojny, ale aj nebezpečenstvo zlomeného srdca a nešťastnej lásky.

“Strach z odmítnutí, úzkost z návratu domu, touha po přijetí a vytouženém razítku byly tak silné, že ve stěnách a na podlahách zustaly a kolem popraskaných okenních tabulek pronikly do zdiva.”

Toto nie je ten typ knihy, ktorú začnete čítať ráno a o pár hodín skončíte. Nie preto, že by príbeh nebol napínavý. Práve naopak. Toto je tak silné čítanie, že sa nedá zhltnúť naraz, musíte ho prežiť, predýchať, nechať si uležať v hlave, spracovať v srdci, nechať to  odbolieť, klipkať očami, aby ste zahnali slzy, cez ktoré nevidíte na písmenká, ukľudňovať rozbúrené emócie, aby ste nedostali infarkt. Pri čítaní príbehu Tatiany a Alexandra dostanete fakt všetko: slzy, úsmev, nádej, zúfalstvo, hnev, silu, rezignáciu, vieru, smútok… ale hlavne strašne veľa lásky. Už z Měděného jazdca vieme, akú nesmiernu lásku k sebe Tatiana a Alexander prechovávali. No až v tomto diely sa naplno prejavuje ich sila a nesmrteľnosť. Ich vôľa žiť, prežiť jeden pre druhého, milovať a obetovať sa.

tumblr_osbcd5TgST1shn04do1_500.gif

Zatiaľ čo prvý diel sa celý odohrával v Rusku, tu sa miesta pôsobenia striedajú. Tatiana sa ocitá v Amerike, myslí si, že Alexander je mŕtvy, zatiaľ čo on bojuje o svoj život nie len v Rusku, ale aj v Poľsku či Nemecku. Tatiana však nedokáže zabudnúť. So synom Anthonym sa snaží viesť aký taký život, ale v hĺbke srdca stále dúfa, že Alexander žije a hľadá ho v každom cudzincovi, ktorého ako zdravotná sestra ošetruje. Alexandra zas ženie dopredu túžba po Tatiane, po tom, aby sa znova stretli. O jeho sile vieme už z Měděného jezdca, ale v tejto knihe sa naozaj ukazuje jej intenzita, priam až neskutočnosť. Snaží sa za každú cenu prežiť a to aj v neľudských podmienkach, ktoré zlomili nejedného muža.

“Slepé uličky své fantazie nenáviděl, ale s potěšením si maloval, jak se bude tvářit, až ho uvidí, jak se bude chvět, jak budou chutnat její slzy, jak k němu pujde, možná dokonce poběží.”

Autorka nás príbehom vedie z Alexandrovho aj Tatianinho pohľadu. Cestu začíname s mladým Alexandrom, kde sa dozvedáme o jeho detstve, ako sa dostal do Ruska, spoznávame bližšie jeho rodičov, situáciu, v ktorej sa ocitli a máme možnosť aj lepšie spoznať samotného Alexandra, vďaka čomu lepšie rozumieme jeho láske k Tatiane.

tumblr_m6wfzkimm91rn40aeo1_500.gif

Príbeh je obohatený o spomienky oboch protagonistov – spomienky na ich spoločnú minulosť, ktorá ich drží pri živote a pri zmysloch. Niekomu by to mohlo prekážať, ale ja som bola veľmi rada, že som sa miestami mohla vracať k ich láske. Všetko to do seba oveľa lepšie zapadalo a prirastali mi ešte viac k srdcu. Ani chvíľu som sa nenudila, ani raz som nemala chuť preskočiť nejakú pasáž. A navyše som sa vedela s obidvoma dokonale stotožniť a do Alexandra som sa nanovo zamilovala.

“Když mu Taťána ránu čistila, voják nevydal ani hlásku”

Paullina píše tak nádherným jazykom, miestami mám pocit, že čítam jednu dlhú, srdcervúcu báseň. Dokáže krásne vyjadrovať pocity, zobrazovať myšlienky, že si myslíte, že sú to vaše pocity a váš príbeh lásky. Neraz som mala slzy v očiach, musela som zavrieť knihu aj oči a jednoducho vstrebávať. Paullina dokáže navodiť dokonale intímnu náladu, občas som sa až červenala, ale nikdy to nepôsobilo vulgárne. Vďaka autorke som mohla nie len prežívať úžasnú, veľkú lásku, ale mohla som sa aj čo-to priučiť o histórii, nahliadnuť do fungovania sveta počas Druhej svetovej, urobiť si obrázok o fungovaní vtedajšej spoločnosti, systému.

tumblr_okq2cq361i1qm2uhao5_540.gif

Ak ste sa pri čítaní prvej časti tešili, že sme sa zbavili slizkého záporáka Dimitrija, tu si znova budete trhať vlasy, lebo Paullina nám ponúka nového sviniara. Neprezradím koho, lebo by to bol veľký spojler a vy by ste prišli o moment prekvapenia. Do toho ďalšie scény plné bolesti a utrpenia, ďalšia smrť, ktorá mnou otriasla, no som totálne odrovnaná.

“Les byl nekonečný a Taťáně připadalo, že urazily desítky kilometru.”

Príbeh končí, presne ako v predošlom prípade, otvorene aj uzavreto zároveň. Jednoducho, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale zároveň to vedieť nepotrebujete, lebo si každý utvorí svoj koniec sám. Ja rozhodne chcem vedieť, čo si na nás Paullina pripravila v tretej časti, ale aj možnosť, že to nechám tak, ako to je teraz, pripadá do úvahy. Ale čím viac Alexandra a Tatiany, tým lepšie 🙂

IMG_20170703_212652.jpg

„Sečteno a podtrženo“: Jedno veľké, úžasné čítanie, ktoré vám nedá spávať. Odporúčam všetkým milovníkom romantiky, histórie a akcie chtivým čitateľom.

Moje hodnotenie: 5/5

 

Reklamy

Mesiac s knihou / Marec

Práve som zistila, že Mesiac s knihou som nenapísala už rok :-O Je najvyšší čas to napraviť. Tento mesiac mi pribudlo pár krásnych kúskov a keďže marec je mesiac knihy, nemusím minuté financie vôbec ľutovať 😀

Prečítané knihy

Snapchat-1576173763.jpg

Túto knihu som dostala z vydavateľstva Ikar a bolo to také celkom milé čítanie, oddychové, popri dojčení som dávala kapitolu za kapitolou, ale… môžete si prečítať recenziu.

Snapchat-701032158

Toto je ďalší recenzný kúsok a recenzia by mala čoskoro pribudnúť na portáli čítaj.to. Budem vás včas informovať 🙂

Snapchat-740289544.jpg

Môj milovaný Haruki Murakami. Ale, nebolo to to pravé orechové, na čo som od neho zvyknutá. No napriek tomu stále skvelé, už len kvôli neopísateľnej atmosfére.

Snapchat-65489239.jpg

Posledná prečítaná kniha tento mesiac bola znova recenzná pre čítaj.to. A bola som milo prekvapená 🙂

Nové kúpené knihy

IMG_20170330_154112

Veľmi sa na toto teším, aj na knihu, aj na seriál. Vyzerá to ako presne moja šálka kávy 🙂IMG_20170330_153906

Musela som si ju kúpiť, keď už sa chystá ten film 🙂

IMG_20170330_153708

Lebo prečo nie? 🙂

IMG_20170330_153159

No toto snáď ani nemusím vysvetľovať 🙂

IMG_20170330_151624

Podľa anotácie to vyzerá veľmi zaujímavo.

IMG_20170330_151509

Aj toto 🙂

IMG_20170330_151347

A toto je ďalšie Must have. Už len z princípu.

Darované knihy

IMG_20170330_140838.jpg

 

 

Oneskorený darček na Valentína a MDŽ ❤ Nedávno som bola v kine na túto nádhernú rozprávku a bola som očarená.

IMG_20170330_154713.jpg

 

Od brata. Len tak 🙂

Vymenené knihy / Knihy z bazárov

IMG_20170330_153537.jpg

 

Stínová královná bola dlho na mojom wishliste. A Dokonalá láska len tak, zo zvedavosti.

Recenzné knihy

IMG_20170330_153334.jpg

Od zítřka budu sexy třicítka mi prišla z čítaj.to a Vyvolenie z vydavateľstva i527.net, s ktorým som začala práve teraz spolupracovať, za čo som veľmi vďačná 🙂

Knihy z knižnice

IMG_20170330_154805.jpg

Obidve som si želala prečítať, ale nechcela som ich kupovať. Ešte že máme tak skvelú knižnicu 🙂

Tento mesiac bol prekvapivo bohatý na nové prírastky a trošku chudobnejší na prečítané knihy, ale času mám teraz naozaj málo. Som rada, že stíham napísať aspoň tento článok.

A aký bol váš mesiac? Čo vám pribudlo do knižničky? Čo ste prečítali? A čítali ste niektorú z týchto kníh?

Recenzia / Stále som mama

Autor: Kristína Farkašová

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Väzba: Hardback

Počet strán: 384

collage

Ela a Matilda sú dvojvaječné dvojičky, ale v podstate vyrastali jednovaječne, keďže sa im zrástli placenty.

Držím v rukách knihu, ktorú som sa nikdy nechystala čítať. Keď sa na trh dostala prvá kniha od Kristíny s názvom Som mama a videla som ten ošiaľ, čo okolo nej nastal, povedala som si, že ja to čítať teda nebudem. Ale potom som Kristínu párkrát videla v telke rozprávať o svojich dvojičkách a bolo to také milé, bolo na nej vidieť, že je mamou rada. A hlavne, stala som sa mamou tiež.

tumblr_okf5ov11hy1s02vreo1_400

Prvú knihu som ešte stále nečítala (ale chystám sa) a rovno som sa dostala k tejto druhej. Ale to vôbec nevadí (hej, nadväzujú na seba, keďže píše o svojich deťoch a vek na seba nadväzuje 😀 ), lebo nemusíme vedieť, čo sa stalo predtým. Proste mala deti, len boli mladšie ako v tejto knihe 🙂

“Človek musí porodiť, aby mal s kým srandovať.”

Ako prvé ma zaujalo prevedenie knihy: pekná obálka na zvláštnom papieri, takú knihu som ešte nevidela. Aj vo vnútri je to iné, ako vo väčšine kníh, je tlačená na hrubý, tvrdý papier, čo je však podľa mňa na škodu, a kniha je zbytočne ťažká (a teda sa mi ťažko nosí sebou s tou kopou vecí, ktoré od narodenia Princeznej musím so sebou všade vláčiť). Text (ktorý je písaný tiež písmom, na ktorý v knihách nie sme zvyknutí) dopĺňajú ilustrácie Kristíninho otca Borisa a sú fakt milé. A navyše je nám k dispozícii šnúrková záložka s pekným detailom a roztomilé tetovačky (ktoré mne vôbec nedržia, neviem, čo robím zle).

img_20170302_172709

Kristína píše dosť chaoticky. Chápem, že také sú myšlienky matky (a obzvlášť matky dvojičiek), ale tak, ako mi to na začiatku prišlo milé a svieže, tak ma to časom začalo otravovať a rozčuľovať. Nemohla som sa do textov nijako zahĺbiť a prežiť ich, lebo som myšlienkami skákala hore-dolu a po dočítaní kapitoly som ani nevedela, o čom to vlastne celé bolo. Nie všetky kapitoly sú takéto, niektoré sú výrazne lepšie a tie som si fakt užívala a tešila som sa, keď som v texte našla krásnu myšlienku, s ktorou sa stotožňujem a ktorá vystihuje to, prečo je krásne byť matkou. Ale celá kniha mi pripadala skôr ako vytlačený osobný blog. Také klasické blogové články, ktoré nijako spolu nesúvisia, nenadväzujú na seba, proste sa v Kristíninom živote niečo udialo a ona o tom napísala do denníčka. Občas vtipne, občas trochu otravne a podľa jej slov „premotivovane“. A ja som sa začala časom nudiť a nevedela som sa dočkať, kedy knihu dočítam. Ideálne by sa mi čítala ako bočné čítanie popri hlavnej knihe, ako nejaké spestrenie, presne ako články na internete.

“Snažím sa nájsť pointu tejto mojej veľkej životnej zmeny, hľadám, ako to uzavrieť.”

Je to také milé dielko, nenáročné čítanie  na spestrenie dňa na materskej dovolenke, ale pre mňa nemá žiadnu literárnu ani umeleckú hodnotu (a ani príbehovú, lebo keď nič, tak aspoň príbeh to môže zachrániť). Ale mamičkám sa páči a ako mamičke sa páči aj mne. Lebo sa už veľmi teším, keď tá moja malá kozička podrastie a budeme tiež zažívať takéto veci (a pevne verím, že Kristína často zveličovala, lebo sa chcem vyspať). Určite to nie je strata času, ale ako hlavná kniha večera u mňa nevyhrala.

snapchat-81580125

Odporúčam všetkým premotivovaným matkám, „radodajkám“ a čitateľom nenáročnej literatúry.

Moje hodnotenie: 2/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar 🙂

button-bux

 

 

Recenzia / Klamári

Originálny názov: We Were Liars

Autor: E. Lockhart

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Jana Cinková

Rok vydania: 2015

Väzba: Paperback

Počet strán: 240

ckugfjnfidufgzfu

Vitajte v nádhernej rodine Sinclairovcov.

Takto sa začína nevšedný román E. Lockhartovej – Klamári. Klamármi sa nazývajú štyria kamaráti, ktorí trávia každé leto na súkromnom ostrove so svojimi rodinami. Každé leto je krásne, plné zážitkov a dobrodružstiev. No pätnáste leto je iné. Cadence sa nájde na pláži polomŕtva, na nič sa nepamätá, sužujú ju obrovské migrény a navyše sa jej Klamári prestali ozývať. Šestnáste leto na ostrove vynechá a dúfa, že si na všetko spomenie, pretože ani rodina jej nechce nič prezradiť. Na sedemnáste leto sa Cadence vracia na ostrov za svojimi priateľmi, ktorí sa správajú, ako keby sa nič nestalo, ako keby bolo všetko v poriadku. No nič nie je tak, ako by malo byť.

tumblr_o56zq3lDVe1sgla6so4_r4_250.gif

Na túto knihu som sa nijak zvlášť netešila, proste som vedela, že ju mám v polici a čakala na mňa. Nečítala som na ňu veľa ohlasov a tie, čo som čítala, boli pozitívne, takže som do nej nešla s nejakými extra očakávaniami, proste som čakala obyčajný román, ktorý poteší a neurazí. Dostala som však niečo nevšedné.

Celý príbeh je prerozprávaný z pohľadu Cadence, jednej z Klamárov. Ostatní priatelia sú vlastne jej sesternica a bratranec a Gat, ktorý je cudzincom a bohatá a snobská rodina mu to dáva dosť pocítiť. Cadence s priateľmi trávi na ostrove príjemné letá a počas jedného z nich sa do Gata zaľúbi. A Gat do nej. Všetko sa zdá krásne, no musí prísť nejaký zvrat, aby sme sa nenudili a ten nastáva vtedy, keď sa stane akási nehoda alebo niečo také, Cadence si na nič nepamätá, nikto jej nič nechce prezradiť a tak na všetko ostáva sama, len so svojimi myšlienkami, ktoré sa mi zdajú fakt originálne a poetické. Kniha je písaná zvláštnym spôsobom, na ktorý nie som pri YA literatúre zvyknutá, pretože je popretkávaná akýmisi lyrickými duševnými výlevmi a zvláštnymi rozprávkami, ktoré si Cadence vymýšľa a ktoré sedia na jej rodinu a situáciu. Naozaj sa mi to veľmi dobre čítalo, kapitoly boli krátke, takže to sypalo jedna radosť a ani som nevedela ako a kniha bola dočítaná.

“Ak chcete žiť medzi ľuďmi, čo sa neboja myší, zabudnite na paláce.”

Hlavným ťažiskom príbehu je to tajomstvo, ktoré sa vznáša nad Cadence a ostatnými Klamármi. Priatelia sa správajú občas dosť zvláštne a mňa strašne štve prečo, lebo ja by som takto nemohla vydržať, aby nikto nechcel povedať, čo sa vlastne stalo a deje a celá tá neistota a tá divnosť, ktorá sprevádza celý príbeh je dosť ťaživá a naliehavá.

Veľmi sa mi páčia Cadencine myšlienky, myšlienkové pochody, úvahy, to, ako sa hľadá, aká je stratená, ako jej Klamári pomáhajú nájsť samú seba a ako ona o sebe zisťuje to, čo si o sebe nikdy nemyslela. Že vôbec nie je taká, aká si myslela, že je. To je na tom celom príbehu asi najsilnejšie – to nájdenie seba samej a že to niekedy vôbec nemusí byť dobré stretnutie.

“Stokrát radšej budem žiť naplno a riskovať, ako by som mala neustále na niečo čakať, ako som to robila posledné dva roky.”

Lockhartová dokázala skvele vykresliť snobizmus bohatého klanu. Stretávame sa so štyrmi sestrami a ich otcom, ktorý im všetkým vládne, presne ako v rozprávkach, ibaže toto vôbec nie je rozprávkové, skôr tragikomické. Ani neviem, či mi má nakoniec byť tých úbohých bohatých ľudí ľúto. Majetok je niekedy naozaj ťažký oriešok a neprináša nič dobré.  A nepriniesol nič dobré ani rodine Sinclairovcov. Ale to sa musíte dočítať sami. Mňa koniec naozaj dostal, vôbec som to nečakala, takže som jedna z tých, ktoré príbeh totálne uniesol, nadchol a objal.

Odporúčam všetkým, ktorí majú radi trocha poézie, záhady a objavovanie svojho vnútra.

Moje hodnotenie: 5/5

pb050257

Svet zázrakov #4

Už dlho som nepísala článok Svet zázrakov, nie že by sa nič zázračné v mojom svete nedialo, ale proste… tak nejak to na článok nevyšlo 🙂 Pridávam trocha viac fotiek, ktoré Vás hádam aspoň trocha zaujmú:

20160327_153634

20160327_160849

Malý výlet na Liptovskú Maru

img_20160416_151116

Prešovská pauza pri koláčiku

img_20160504_183022

img_20160504_184144

S kozliatkami 🙂 Milujem kozičky 😀

img_20160618_111240

img_20160721_192735

Skvelá večera v najlepšej reštaurácii u nás – cestoviny s plodmi mora ❤ Keď už som na tej dovolenke nebola, tak som si dopriala aspoň dovolenkové jedlo 🙂

img_20160808_134501

Naše černice zo záhradky

img_20160829_122023-collage

Na obede s kamoškou

img_20160831_203402

Môj obľúbený dezert – lávová tortička

img_20160916_201358

img_20160916_201434

Najväčšia novinka a zmena v mojom živote 🙂

img_20160928_103745

Vychutnávam si jesennú prechádzku a skvelú kávu

img_20160928_104021

img_20160928_104701

Milujem jeseň

img_20160928_104838

img_20160928_191529

img_20160928_191545

Nový prírastok do kozmetickej zbierky – potrebovala som nejakú jesennú farbu 🙂

p3063101

p3063108

Moja prvá nahá torta 🙂

p7030144

Konečne som prečítala Cudzinku, ktorá sa hneď zaradila medzi moje naj knihy

p8140223

Stretnutie s čokoládovým kráľom v Hniezdnom 😉

p9290235

p9290239

Jesenná kytička, srdiečko od priateľa a zápisníček od kamošky 🙂

p9290241

Nové knižné prírastky – Traja kamaráti (recenzný výtlačok od čítaj.to) a Sladké vykúpenie na doplnenie sady 🙂

p9290242

Postav hliadku (darček k meninám od brata) a Čierna labuť vzlieta (z výmeny)

p9290243

Zrodená z ohňa (meninový darček od kamošky) a Dvur trnu a ruží (darček pre mňa odo mňa 😀 )

p9290249

Moja nová knižnička 🙂

p9290250

A staro-nová…

p9290251

Ešte jedna…

img_20161001_105011

Na návšteve v Martinuse + najnovšie knižné prírastky ❤

img_20161001_182328

No nie sú krásne?

img_20161001_182356

Trochu málo z môjho života 🙂 Ako ste si všimli, najväčšia radosť prišla nie v podobe kníh, ale v očakávaní môjho prvého bábätka – dievčatka 🙂 Je to pre mňa najväčšia zmena v živote, vo všetkých smeroch 🙂 Držte nám palce, malá princezná by mala prísť na svet v januári a nesmierne sa na ňu teším (akurát ma kope, aj ona sa teší na mňa 😉 )

Želám vám krásny zázračný deň.

Travel / Croatia III

Prinášam Vám fotky z mojej poslednej dovolenky v Chorvátsku, ktorá sa konala minulé leto a stále na ňu s láskou spomínam, pretože sme s priateľom navštívili fakt krásne miesta, ktoré sa mi hlboko zaryli do srdca. Enjoy!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Výhľad z balkóna

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Odraz v okuliaroch musí byť 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Split

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V Splitských uličkách

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Kávička na pláži

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Nádherný Omiš

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zadar

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Každý večer sme si šli kúpiť kávu a sadnúť vedľa morského organu 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Historické centrum Zadaru

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pozdrav Slnku, ktorý po západe slnka nádherne svieti všetkými farbami dúhy 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Aha, aká som šťastná 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pozdravte princeznú 😀

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Vstup do mesta Nin

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Úžasný dezert vo večernom Zadare

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Amfiteáter v Pule

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Chorvátske Benátky – Rovinj

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V Rovinjských uličkách

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Správna knihomoľka číta všade 🙂

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Dúfam, že sa Vám fotky páčili a aspoň trošku som Vás naladila na najbližšiu dovolenku 🙂

Recenzia / Grey

Originálny názov: Grey

Autor: E L James

Vydavateľstvo: XYZ

Prekladateľ: Marta Gergelyová

Rok vydania: 2015

Väzba: Hardcover

Počet strán: 560

dfjfdhjjdfh

Otvorím oči a sen sa v skorom rannom svetle rozplynie. Dopekla, čo to bolo? Snažím sa rozpomenúť na blednúce fragmenty, no nevybavím si ani jeden.

Príbeh o Christianovi a Ane hádam nemusím nijak zvlášť predstavovať, pretože si myslím, že je už každému  notoricky známy kvôli sérii 50 odtieňov, ktorá predchádzala tejto knihe. Ak by sa náhodou našiel niekto, kto netuší, o čo vlastne ide (lebo žije na inej planéte), ponúkam kratučké zhrnutie: Ana Steelová je mladá, nevinná študentka, ktorá spoznáva bohatého magnáta Christiana Greya. Preskočí medzi nimi iskra, ale aby to nebolo také jednoduché, Christian nie je obyčajný muž s obyčajnými chúťkami. Christian je totiž kontrolou posadnutý magor chlap, ktorého priťahuje BDSM. Snaží sa Anu nahovoriť na takýto druh vzťahu a keďže Ana, okrem toho, že je neskutočne nevinná, nezdieľa s Christianom ani tieto túžby, nebude to vôbec jednoduché. Dokážu spolu nájsť zlatú strednú cestu?

IMG_20160414_173449

Kniha Grey je vlastne presne tá istá kniha ako Päťdesiat odtieňov sivej, ale prerozprávaná z Christianovho pohľadu. Päťdesiat odtieňov som čítala pred tromi rokmi na dovolenke v Chorvátsku a aj keď mi je jasné, že to nebolo žiadne umelecké dielo, niečo ma na tom príbehu priťahovalo a spája sa mi s príjemnými pocitmi práve kvôli tomu miestu, na ktorom som knihu čítala. Greya som si samozrejme chcela prečítať tiež, ale nechcelo sa mi na ňu míňať peniaze, preto som presvedčila kamarátku, že je s kúpou tentokrát na rade ona a ja ju za ňu prečítam (dobrý deal, nie? 😀 ) A som rada, že som to čítala, lebo je to lepšie ako Päťdesiat odtieňov 😉

“Moje slová ju zjavne prekvapia i potešia. Palcom jej prejdem po šťavnatučkej spodnej pere.”

Podľa mňa autorka prešla určitým vývojom k lepšiemu. Neviem, či jej niekto radil, šepkal do uška, ale Grey je napísaný oveľa lepšie. Už len skutočnosť, že nám popred nos neposkakuje žiadna otravná vnútorná bohyňa je na nezaplatenie. Síce sa stále stretávame s nudnými časťami, akože si Grey číta Forbes, raňajkuje, žiada svoju asistentku o kávu (vždy inú, nie je to predsa žiaden nudný sedlák), nie je toho toľko ako v „Päťdesiatke“. Kniha disponuje väčšou dynamikou, možno práve vďaka temnejším Christianovým myšlienkam, ktoré mňa osobne bavili viac. Žiadne fňukanie, síce tiež strašne nad všetkým premýšľal a riešil, ale neotravovalo ma to tak, ako keď všetko riešila Ana.

Aj Ana v tejto knihe pôsobila akosi menej hlúpo a naivne. Práve naopak, tu som mala pocit, že je to naozaj zvodná žena, ktorá vie, čo chce, len sama netuší, že to naozaj vie. To, ako ju Christian vo svojich myšlienkach vykresľoval, ako ju vnímal, ako naňho pôsobila, to by si asi priala každá z nás. Vo svojej hlave z nej robil bohyňu a tu som mala naozaj pocit, že ňou aj nejakým spôsobom je. Takže mi vôbec neliezla na nervy, lebo oproti „Päťdesiatke“ pôsobí oveľa sebavedomejšie a vtipnejšie. Hurá! Nemala som chuť ju nakopať!

“Kiežby som vedel, čo si myslí, Veľa toho síce neprezradí, no voľačo som sa o nej predsa len naučil. Navzdory vlastnej neskúsenosti je ochotná učiť sa.”

Už od prvého stretnutia s týmto príbehom premýšľam, čo je na ňom také výnimočné, že okolo toho vzplanulo toľko vášní, či už pozitívnych alebo negatívnych. Je mi totiž proti srsti, ak niekto odsudzuje druhého človeka na základe toho, že sa mu páči nejaká kniha, ktorú on považuje za odpad. Toto sme tu síce mali už nespočetnekrát, ale v tomto prípade všetko nabralo akési iné, väčšie rozmery. Láska alebo nenávisť, vojna alebo mier, všetko alebo nič. Viem, čo sa ženám na tomto príbehu páči (a vôbec to nemusia byť zanedbané žienky domáce, ktoré doma nemá kto poriadne pretiahnuť): je to tá predstava, že nejaký muž je schopný sa kvôli žene zmeniť; že je schopný prehodnotiť svoje dlhoročné zvyky a túžby; že je schopný zľaviť zo svojich nárokov; že ten muž dokáže ženu vnímať tak oddaným spôsobom, priam idealisticky, že všetko, čo tá žena urobí či povie, sa mu zdá fascinujúce; že spolu zažívajú prvé razy; to, ako jej dáva najavo, aká je úžasná, krásna a cenná, že si zaslúži len to najlepšie a chce jej to dopriať; to, že sa o ňu vie postarať, že vie, čo by mala chcieť, keď to ona sama nevie; že sa stará o jej bezpečnosť; že na ňu neustále myslí, vždy a všade; že jej dáva pocítiť, že je tá naj… a takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej. Toto je to, čo by každá žena chcela a preto, keď odhliadneme od všetkých tých „herňových“ vecí, ktoré sa nemusia všetkým páčiť, a od toho, že Christianova duša je temnota sama (ale aj o tom by sa dalo rozprávať, lebo to sa tiež ženám na ňom páči, lebo sa prebúdzajú naše syndrómy Matky Terezy a všetky ho chceme zachrániť), je to fakt pekný príbeh lásky.

tumblr_ncbv3gk7H51rks5xoo1_500.gif

Autorka stavila najmä na psychológiu postáv, opisy “akcie” a menej na dej, ale aj to jej vieme odpustiť, lebo sa do tých Christianovych úvah vieme naozaj pohrúžiť a akosi nám nevadí, že sa v tej knihe vlastne nič nedeje. Lebo chceme vedieť, čo si to ten Christian vlastne myslí a čo na tej Ane vidí (to ma tiež doteraz zaujíma, lebo keď som si prečítala vetu, že Ana je najzaujímavejšia žena, akú kedy stretol, tak ma hneď napadlo, že ich asi nepozná veľa, lebo aj keď v Greyovi je Ana naozaj zaujímavejšia, stále nie je ničím zvlášť výnimočná –  pravdepodobne ešte nestretol žiadnu východniarku 😀 ).

“Si taká odlišná od žien, ktoré poznám. Jediná žena, za ktorou som behal, jediná, ktorá mi nevie dať to, po čom túžim.”

Čo sa podľa mňa všetkým na tomto príbehu nepáčilo, bola skutočnosť, že Ana sa javila ako slabá, ovplyvniteľná žena bez osobnosti, s ktorou si Christian mohol v podstate robiť, čo chcel. Taká knižná facka pre všetky feministiky. To isté vadilo v „Päťdesiatke“ aj mne. Ale v Greyovi je to iné. Ana tu vyznieva úplne inak, silnejšie, nie tak poddajne, skôr tak, že toho Christiana naozaj má rada do takej miery, že by chcela skúsiť to, čo má rád on, ale nič mu nesľubuje, dopredu ho upozorňuje na to, že to nie jej šálka kávy a aj potom mu dáva najavo, že to urobila len preto, že chcela zistiť, či sa jej to bude páčiť. Čiže čistá ženská zvedavosť zmixovaná s láskou a vášňou. Je dosť divné, že v „Päťdesiatke“ je rozprávačom Ana a toto z jej chovania a myšlienkových pochodov vôbec nevyplýva, ale naopak, tá naivita a poddajnosť, ktorá každého rozčuľovala. Čiže ďalšie plus pre Greya.

Čo mi najviac na tejto knihe vadilo, bol zvláštny jazyk, akým bola napísaná. Grey totiž používal výrazy, ktoré by určite nepoužil 27-ročný miliardár a sexsymbol, ale skôr Milan Lasica (červená sa ako nevinná bledá ružička), alebo slová, ktoré by nepoužil asi nikto na tejto planéte (trma-vrma, bol som z nej pif-paf, baštrngovanie…) a lámala som si hlavu, prečo tam, dofrasa, takéto slová používa? Nechcela som byť neprávom nahnevaná na tetu prekladateľku, a tak som si zadovážila aj české vydanie a porovnávala som. A čuduj sa svete, v tom českom preklade žiadne mimozemské výrazy neboli, preto by som prekladateľke naložila pár na zadok, lebo tieto slová a vety mi naozaj ničili čitateľský zážitok a predstavu o Christianovi. Lebo s takými výrazmi niekedy vyznieval ako riadny úchylák. Preto, ak budete čítať slovenskú verziu, berte niektoré slová a výrazy s rezervou.

Ja by som sa toľko rozpisovala, ale musím si uvedomiť, že píšem recenziu, ktorú by ste si mali prečítať na jeden šup a nie si na to zobrať dovolenku (ak chcete niečo so mnou rozpitvávať, komentáre sú vám k dispozícii 😉 ), takže sa pomaly dostávam ku koncu a teda, že ak máte radi Päťdesiat odtieňov, určite si prečítajte Greya; a ak nemáte radi Päťdesiat odtieňov, mohli by ste si prečítať aspoň toho Greya. Lebo sa z tejto série, či chceme alebo nechceme, stal fenomén a fenomény by sme nemali ignorovať. Už len preto, že by sme mali o nepriateľovi vedieť čo najviac, lebo nie je nič lepšie, ako keď sa niekto púšťa do hejtujúcej diskusie a nemá naštudovanú problematiku 😉

Moje hodnotenie: 3/5

Recenzia / Nevypovedané

Originálny názov: Unspeakable

Autor: Abbie Rushton

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Lucia Nižníková-Kollárová

Rok vydania: 2016

Väzba: Paperback

Počet strán: 272

dubhdizgttiit

Pes sa topí. Oči podliate krvou má vytreštené, uši prilepené k hlave. Vbehnem do blata pri brehu a natiahnem sa za ním. Nenechám ťa tu zomrieť.

Megan je úzkostlivá, samotárska, a navyše nerozpráva. Odkedy sa v jej živote stalo niečo, na čo nechce ani myslieť, neprehovorila ani slovo. Nevedia si s ňou rady psychológovia ani matka, až kým do školy nenastúpi nové dievča – Jasmin. Jasmin do Meganinho života prinesie nový vietor, sviežosť, ale aj strach – strach, že sa všetko prezradí a Megan všetko opäť stratí.

Po tejto knihe som dlhšie poškuľovala, plánovala som si ju kúpiť.. keď tu zrazu, usmialo sa na mňa šťastie 🙂 Po dlhom prehováraní samej seba som sa odhodlala a napísala som zopár vydavateľstvám s túžbou spolupracovať s nimi. Ako prvé sa mi ozvalo moje milované YOLi a skoro som dostala infarkt, keď som si prečítala, že sa im môj blog páči a radi by to so mnou vyskúšali práve s touto knihou. Po týždni, keď som nemala čas ani žmurkať, som dočítala vtedy rozčítanú knihu a včera som sa konečne pustila do Nevypovedané. A dnes som ju dorazila. Teda vám asi nemusím hovoriť, že tá kniha sa fakt dobre číta.

Rozprávačkou tohto príbehu je Megan, dievča, ktoré z nejakých záhadných príčin nerozpráva. Nie že by bola prirodzene nemá, ale dozvedáme sa, že v jej živote sa stalo niečo hrozné, čo s ňou otriaslo natoľko, že prestala rozprávať, a to najmä preto, aby nevyšlo najavo akési tajomstvo. Od začiatku vieme, že sa to týka Hany, jej najlepšej priateľky, ktorá s ňou už, nevieme prečo, nie je. Megan jej ešte občas napíše list, ale vie, že jej neodpíše. Ja ako prototyp netrpezlivého človeka som sa išla rozkusať. Tak strašne som chcela vedieť, o čo vlastne ide, čo sa to stalo, mala som rôzne tipy, čo by to asi mohlo byť (ktoré sa takmer všetky ukázali nesprávne) a zakaždým, keď som sa dozvedela novú informáciu, ktorá odhaľovala kúsok z tej tajomnej skladačky, bola som nadšená a prekvapená a tipovala som zas niečo iné. A koniec ma aj tak prekvapil, aj keď som zvažovala fakt všetko možné.

“Keď sa mi podarí trochu sa pozbierať, rozhliadnem sa naokolo, ako by som netušila, kde som.”

Megan je dievča, ktorého mi je nesmierne ľúto. Strašne ma mrzí, ako sa trápi, ako sa obviňuje a ani netuším prečo, hnevá ma, že tak veľmi by chcela znova rozprávať, ale to niečo v jej vnútri jej to nedovoľuje. Z jej myšlienkových pochodov a správania je mi jasné, že je to dobré dievča, ktoré je neskutočne zmätené. Chýbajú jej priatelia, chýba jej dobré rodinné zázemie, chýba jej tá správna opora. Spolu s udalosťami v príbehu sa zoznamujeme aj s jej zázemím: matkou, ktorá by tak veľmi chcela byť tou správnou materinskou ženou, ale nedarí sa jej to; so spolužiakmi, ktorí ju trápia, vysmievajú sa jej, nechápu ju; s psychológom, ktorý by jej chcel veľmi pomôcť; a napokon s Jasmin, bezprostredným dievčaťom, ktoré Megan učaruje a dalo by sa povedať, že ju vráti do života.

FB_IMG_1457946282141

Tento príbeh je napísaný strašne napínavo. Tým, že nám nie je hneď od začiatku naservírované všetko pekne na podnose nás to núti, aby sme čítali ďalej a ďalej a knihu neodložili, kým sa nedozvieme niečo nové. A keď sa to už dozvieme, musíme vedieť viac 😀 (pozerám do zápisníka, kde si popri čítaní píšem poznámky a dojmy a je tam veľkým písmom poznačené: „ČO UROBILA???!!!“, tak si viete predstaviť, ako strašne som chcela všetkému prísť na koreň) takže, kniha je tak trochu návyková. Ja som prvú polovicu prečítala včera na návšteve u priateľových rodičov a druhú dnes v čakárni u doktora 😀 zvyšných 10 minút som rozjímala a hlavou sa mi hemžili jedna myšlienka za druhou. Pretože tých zvratov, tajomstiev a myšlienok je tam neúrekom. Autorka veľmi citlivo rozoberá tému viny, aká dokáže byť zničujúca, ochromujúca, ako dokáže totálne otráviť myseľ aj telo a ako sa do nás dokáže zažrať tak, že sa stáva našou súčasťou. Okrem toho veľmi jemne, nežne načrtáva aj tému sexuality, vyrovnávania sa s ňou, strachu aj očakávania.

“Nemôžem ju pobozkať. V nijakom prípade.”

Príbeh je v niečom výnimočný, v niečom zas dobre známy, mám pocit, že som videla niekoľko filmov s podobnou atmosférou, ale nedokážem si spomenúť na žiaden príbeh, ktorý by riešil tieto dve témy a skončil by sa tak, ako sa skončil tento. Nevravím, že sa mi koniec nepáčil. Páčil. Ale, pristal by mi tam iný. Trošku tragickejší. Menej uponáhľaný, trošku sa mi zdal silený. Ale to je zas len moje mudrovanie duše strateného umelca.

Autorkin štýl je veľmi čítavý, ako som už spomínala, napínavý, nenechá nás chladnými. Megan musíme mať radi. Musíme s ňou cítiť, musíme sa na ňu hnevať, musíme jej držať palce aj ju fackať, aby sa konečne spamätala. Jasmin zas chceme za kamarátku, alebo chceme byť ako ona. Ja som ju v hlave videla úplne zreteľne, cítila som jej vôňu, počula jej hlas, Abbie ju vykreslila úplne dokonale, dovolím si tvrdiť, že lepšie ako hlavnú hrdinku Megan.

tumblr_nlktmxYi8I1tq8bfxo1_540

Celkový dojem vo mne kniha zanechala nadpriemerne dobrý. Je to oddychové čítanie, ktoré však nie je bezduché, pretože rieši dosť závažné témy. A to sa mi páči. Že som znova získala nové pohľady na niektoré veci, že som prežila nové pocity, že som sa tentokrát mohla vžiť do človeka, ktorý musí žiť s výčitkami svedomia, hanbou a neporozumením. Odporúčam všetkým, ktorí radi odhaľujú tajomstvá, ktorí by občas chceli hovoriť, ale nemôžu a tým, ktorí sa brodia týmto svetom plným nepochopenia a pochybností.

Moje hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku zo srdca ďakujem vydavateľstvu YOLi

Lajkni YOLi aj na Facebooku 🙂

Mesiac s knihou / Január + Február

Tak som tu znova s Mesiacom s knihou, kde sa s Vami podelím o moje knižné prírastky a o to, čo som stihla za tieto dva mesiace prečítať. Najskôr som si myslela, že toho nebudem mať veľa, ale na moje prekvapenie, tých kníh sa mi zase nakopilo (áno, som blázon, a niekto by mohol povedať, že vyhadzujem peniaze, ale… zabijem sa?) Toto sú všetky knihy nahromadené za január a február:

P3063052
To sú oni, moji milovaní priatelia ❤
P3063053
Januárové knihy z Megaknihy.sk : Audrey se vrací, Nocte a Zmizelé dívky
P3063054
Vymenené knihy a knihy kúpené z druhej ruky: Naprieč vesmírom, Invázia do Tearlingu, Pod vražednou oblohou a Putovanie večnou nocou
P3063057
Ďalšia radosť z Megakníh: Percy Jackson set a za takú cenu, že by bol hriech si to nekúpiť
P3063060
Akciové knihy z Panta Rhei : Ranč na Červenom vrchu, Zoznam všetkých želaní a Tanec s diablom
P3063062
Skompletizovala som Měsíční kroniky: Scarlet a Cress sú z Megakníh, Nejkrásnější z Martinusu
P3063063
Akcia z Martinusu: Potomkovia
P3063065
Darček na Valentína (lebo čo poteší a povie knihomoľke, ako ju máte radi, viac ako kniha?): Druhá strieborná kniha snov
P3063068
Len taká náhodná návšteva Marinusu po výplate: Klamári
P3063069
Tu som sa šla len tak poobšmietať do Martinusu a zbadala som túto knihu zo série, ktorú zbožňujem a ani som netušila, že mal vyjsť nejaký nový diel :-O Scotkand Street

 

P3063074
Lebo som zistila, že je všade vypredaná a že v Martinuse by mi ju vedeli zabezpečiť z inej predajne a tak som nemohla čakať, kým by bola nedosiahnuteľná a nemať kompletnú sériu predsa 😉 Prvá

Knihy prečítané v januári:

Komu zvonia do hrobu od Ernesta Hemingwaya; Svudné nebezpečí od Wendy Higgins; Zlatníkova chovanica od Jany Pronskej; Provensálsky dom zázrakov od Bridget Asher; Les kostí od Carrie Ryan; Svudné zúčtování od Wendy Higgins.

Knihy prečítané vo februári:

Proroctví od Josephine Angelini; Dieťa zmierenia od Francine Rivers; Pod vražednou oblohou od Veronica Rossi; Dárek z pravé lásky od rôznych autorov; Jackaby od Williama Rittera; Tajomná pani Grahamová od Anne Bronte.

 

Som rada, že sa mi tie knihy zbierajú a že sa mi darí aj čítať, aj keď to nie je toľko, koľko by som si priala.

A aké knihy ste prečítali v januári a februári vy?

Recenzia / Tajomná pani Grahamová

Originálny názov: The Tenant of Wildfell Hall

Autor: Anne Brontë

Vydavateľstvo: Smena

Prekladateľ: František Beluš

Rok vydania: 1973

Väzba: Hardcover

Počet strán: 316

krjtiiiere

Musíš sa so mnou vrátiť k jeseni roku 1827.

Keď sa na pokojný vidiek prisťahuje tajomná pani Grahamová, nič už nebude také ako predtým. Helen Grahamová je mladá vdova, ktorá žije len so svojím malým synčekom a pestúnkou. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa Helen nesprávala divne a tajomne, presne tak, aby sa dostala do rečí všetkým zvedavým susedom, ktorí nemajú čo robiť, len vymýšľať senzácie. A tak sa Helen dostane do nezávideniahodnej situácie, kedy je považovaná za nemravnú ženu, s ktorou je nehodno sa vôbec zapodievať. Bude jej nápadník Gilbert iný, ako ostatní a neuverí rečiam, ktoré sa o nej šíria?

Rozprávačom tohto príbehu je Gilbert, syn zámožného farmára, ktorý píše listy akémusi priateľovi,  kde sa zveruje so všetkým, čo sa v jeho okolí deje. Okrem toho, že jeho pozornosť si udržiava mladá Eliza, s ktorou flirtuje, je tu aj naša záhadná Helen Grahamová, opradená nevysvetlenými udalosťami, vdova, krásna žena, ktorá sa vôbec nespráva tak, ako sú ľudia v jej okolí navyknutí. Odmieta návštevy, o syna sa stará s neobvyklou úzkostlivosťou, navštevuje ju muž, ktorého ľudia začnú považovať za jej milenca.

“Mohol sa vari ohradiť, že ona jeho nenecháva na pokoji, lenže sa iba hlúpo díval, hodnú chvíľu mlčal a potom sa opäť pokúsil zvrtnúť reč.”

Gilbert sa s Helen a jej synom, ktorého si veľmi obľúbil (a naopak), stretáva viac, ako ostatní susedia a tak ju spoznáva lepšie. Časom prestáva myslieť na Elizu ako na potencionálnu manželku, pretože ho na Helen ohuruje nie len jej krásny zjav, ale aj dobré srdce, zvláštne správanie, to, že má názory, za ktorými si stojí a ktorými ho rozčuľuje. Po Helen začne túžiť naozaj beznádejne a strašne ho štve, že mu nedáva žiadnu šancu, že ho vždy akosi decentne odbije, nevie si ju nakloniť na svoju stranu.

Avšak, po čase, keď Helen vidí, že Gilbertove city k nej, sú naozaj úprimné, začne sa pomaličky lámať, ale stále je tu niečo, čo jej bráni byť šťastnou a my nevieme čo. Až keď sa dostaneme k udalosti, kedy dokonca aj Gilbert začne pochybovať o Heleninej čistote, až vtedy sa dozvedáme, čo ju to doteraz tak veľmi ťažilo a čo všetko zakúsila. Najdlhšia kapitola z celej knihy je písaná formou Heleninho denníka, z ktorého sa Gilbert (a my) dozvedáme, čo je vlastne pani Grahamová zač, spoznávame jej utrpenie a mali by sme sa dostať k pochopeniu jej činov.

“Potrebujem nájsť útechu v synovi, pretože v manželovi jej nachádzam málo.”

Milujem knihy z takéhoto obdobia, fascinuje ma, že tí ľudia kedysi nerobili (zjavne) nič iné, len prijímali návštevy v salónoch, vyšívali, čítali, chodili na prechádzky a pikniky a všetko sa mi zdá akési pokojnejšie a jednoduchšie, aj keď niektoré veci boli rozhodne horšie ako dnes. Vie ma strašne naštvať, keď čítam o tom, aké boli ženy v tej dobe utláčané, pre muža by urobili čokoľvek, aj keď ich to ničilo. Verím, že boli ženy aj také aj také, ale práve v tomto prípade bola Helen ten typ ženy, ktorá stála pri mužovi napriek všetkému, aj keď si to určite nezaslúžil, pretože ju trápil, a to akože dosť hnusným spôsobom. Ja ako žena dneška to nemôžem chápať, ale snažím sa pochopiť zmýšľanie ženy vtedajšej doby a snažím sa v tom vidieť len dobré srdce a nie prílišnú poddajnosť.

Helen bola naozaj silná hrdinka, silná vo svojom dobrom srdci, vo svojej spravodlivosti, ktorá ju nútila robiť len to, čo sa patrí a nič menej. Svoju povinnosť sa snažila splniť si za každú cenu, aj keď ju to ničilo, ale na druhej strane, bola natoľko silná a aj tým opačným spôsobom, že dokázala urobiť to, za čo ju mohlo okolie odsudzovať. Pri čítaní jej denníka mi jej bolo naozaj veľmi ľúto, že sa vydala tak zle a že všetky jej romantické nádeje a predstavy sa rozplynuli ako dym. A som rada (aspoň v tomto), že žijem v dobe, v akej žijem a že partnera si nemusím vyberať na základe pár sympatií, ale že spolu môžeme aj pár rokov žiť a môžem si dobre rozmyslieť, s kým spečatím svoj osud a komu zverím svoje srdce a vernosť (aj keď, aj pri takých vymoženostiach, aké máme, sa často popálime a poriadne zakopneme, poznáme to asi všetky).

“Keď prišiel čas ísť si ľahnúť, utrela som si oči a snažila sa upokojiť.”

Gilbert na druhú stranu mi nebol až tak sympatický (aj napriek nadmieru sympatickému menu). Hoci chcel byť tiež za každú cenu spravodlivý a správať sa čestne a správne, tak ako mu to káže jeho hrdosť a česť, správal sa ako riadny slaboch. Chápem, že za niektoré myšlienkové pochody môže doba, že radšej sa niečo nespýtal, lebo to mohlo vyznieť bezočivo a tak vznikali rôzne nedorozumenia, ale aj tak, keď Helen chcel tak, ako to opisoval, mal si vždy stáť za svojím, v prvom rade o ňu vždy bojovať a aj keď sa snažil to opísať tak, akože to robil, podľa mňa robil presný opak, vždy sa nejako snažil ospravedlniť svoje chovanie, prečo neurobil to, či ono a vždy vycúval, keď už mal aspoň štipku šťastia na dosah. No, musela by som asi žiť vo vtedajšej spoločnosti, aby som toto zmýšľanie pochopila. Ja som vždy za úprimnosť. Tou sa predsa nemôže nič pokaziť. Alebo ak aj, určite menej ako zatajovaním, zdržiavaním sa a pod.

Ku koncu knihy nastali dve skutočnosti, ktoré ma dosť prekvapili: prvá, keď Helen vo svojom liste dokázala, že som cítila ľútosť nad jej nehodným manželom, ktorý bol naozaj odporná postava, neznášala som, aký bol ničomník a ako nespravodlivo sa choval k Helen; a druhá, keď spravila niečo, čo si myslím, je na tú dobu dosť pokrokové a to prvý krok k mužovmu srdcu, ona vlastne nabádala nepriamo Gilberta,  aby sa konečne osmelil a nebol srab. Takže, Helen, palce hore, si moja hrdinka 😉

“V jej slovách, najmä v prvých, zaznela radosť, ale vzápätí aj potlačené vzrušenie, takže len-len že som sa ovládol.”

Myslím, že Anne za svojimi sestrami vôbec nezaostáva a nechápem, prečo sa jej nedostalo toľko slávy ako tým dvom. Viem, že Búrlivé výšiny a Jana Eyrová sú nadpriemerné diela, hodné obdivu, sú jednými z mojich najobľúbenejších kníh, ale Anne rovnako napísala výnimočnú knihu, ktorej by sa malo venovať rovnako veľa pozornosti. Výborne, sestry Bronteové, dali ste nám dokonalé príklady, ako sa to má robiť.

12749888_195386320825293_1440495507_n

Odporúčam všetkým, ktorí majú radi záhady, silné hrdinky a nové začiatky.

Moje hodnotenie: 5/5