Recenzia / Čierna labuť vzlieta

cdgjkkjjh

Originálny názov: Black Swan Rising

Autor: Lee Carroll

Vydavateľstvo: Motto

Prekladateľ: Alica Brendzová

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 400

V tom starožitníctve som nikdy nebola.

Garet Jamesová je šperkárka, po matkinej smrti žije len so svojim otcom. Jedného hmlistého dňa sa zatúla do starožitníctva, kde sa jej do rúk dostane záhadná skrinka, ktorú musí otvoriť. Vtedy sa začína zaujímavý príbeh plný nadprirodzených bytostí a dobrodružstva.

“Už tak bledá pokožka mu zosinela, vynikli tmavomodré žily. Mohla som odísť, kým sa zvíjal na zemi, mala som odísť.”

Dlho som sa nevedela rozhodnúť, či dať tejto knihe šancu, príbeh ma aj trochu lákal, ale nie natoľko, aby som za to dávala peniaze a tak mi prišlo veľmi vhod, že som túto knihu získala výmenou. Anotácia totiž sľubuje, že sa tu stretneme s vílami a upírom, ale nezaujala ma až tak, ako iné „upírske“ príbehy.

Je pravda, že táto kniha sa neuspokojila len s vílami a upírom. Máme možnosť zoznámiť sa aj s inými zvláštnymi bytosťami, ktoré však pre mňa zjavne neboli natoľko zaujímavé, aby som si ich zapamätala. Spomínam si na akési bytosti spojené s vodou, ohňom, vetrom… pamätám si na pár chvíľ s nimi… ale to je asi tak všetko.

“Willovo čaro ma tak opantalo, že mi ani nenapadlo spýtať sa, čo sleduje tým, že Kiernana priviedol k starožitníctvu.”

Hlavná hrdinka, Garet, je obyčajný človek (aspoň si to na začiatku myslíme), ktorý naraz zistí, že svet, ktorý nás obklopuje, vôbec nie je taký, aký sa zdá. Na to, že zisťuje, že nás obklopujú samé nadprirodzené bytosti, ktoré si s nami robia, čo chcú, to prijíma dosť chladnokrvne a vyrovnane, vlastne sa všetkému prispôsobuje veľmi ľahko a rýchlo, až sa mi tomu nechce veriť. Myslím, že keby som ja zistila, že nie som to, čo som si doteraz myslela, a vlastne ani kopa ľudí okolo, asi by som sa z toho nejaký ten piatok nevedela spamätať. Ale Garet nemá čas, musí konať, lebo na svet sa chystá veľké zlo.

S týmto zlom jej pomáha bojovať (okrem iného) aj atraktívny Will, ktorý je v skutočnosti upír. Žiadne prekvapenie sa nekoná, upír je neodolateľný, ani Garet nie je na zahodenie, a tak nemusíme dlho hádať, kto s kým ako skončí. Ale to vôbec nevadí, veď to aj tak od začiatku čakáme a keby to bolo inak, boli by sme sklamaní.

“Zoširoka sa usmial – takmer ako ten vlk, ktorý sa prefíkane uškŕňal vo výklade.”

Príbehom nás sprevádza pár absurdných situácií, trochu napätia a akcie, veľa vysvetľovania, rozhovory, informácie o novom svete, s ktorým máme tú česť a tak teda to čítanie dosť odsypáva a ani sa nenazdáme a máme polovicu za sebou. Štýl písania je taký „filmový“, kedy si viete do detailu predstaviť, čo sa práve deje.  Aj napriek tomu, že sa kniha veľmi dobre číta, nezanechala vo mne ten dobrý pocit z dobre stráveného času čítaním. Neviem definovať, čo sa mi na tejto knihe nepáči, alebo čo mi vadí. Je to všetko veľmi zaujímavé, aj tie postavy sú neokukané a nové, aj téma je fajn… ale ten pocit po prečítaní bol taký nejaký neúplný. Magická atmosféra sa proste nekonala, na postavách mi vôbec nezáležalo, nikto mi neprirástol k srdcu.  To vás však nesmie odradiť od čítania, rozhodne to stojí za to. Len sú napísané aj oveľa lepšie príbehy. A koniec sa mi nepáčil. Takže po pokračovaní pravdepodobne nesiahnem, iba žeby som mala strašne veľa času a všetky knihy prečítané (čo sa nikdy nestane).

img_20170213_150241_550

Odporúčam všetkým, ktorí túžia po nových, neokukaných “príšerách”, milovníkom upírov a umenia.

Moje hodnotenie: 3/5

Problémové témy v YA

 

Mám pocit, že dospievanie už nie je to, čo bývalo. Za mojich čias (nech to znie akokoľvek staro) sme dospievali akosi nevinnejšie, kľudnejšie. Alebo to bolo len u mňa? Neboli sme toľko ovplyvňovaní médiami, keďže internet sa v domácnostiach ešte len rozbiehal, nevyužívali sme ho toľko, ako dnes a nedialo sa tam toho toľko, ako dnes. Aj knihy boli akési iné. Ja som síce v mojich pubertálnych časoch nečítala žiadne knihy pre pubertiakov, čítala som normálnu klasiku – Kto chytá v žite, Janu Eyrovú či Harryho Pottera.

tumblr_o5w8r0zkZi1r11s4xo2_r1_250.gif

Samozrejme, že v literatúre (a nie len pre mladých) sa aj vtedy vyskytovali témy ako smrť, samovražda, psychické poruchy, či homosexualita, no nebolo to v takej koncentrovanej miere, ako je to teraz. Mám pocit, že takmer každá Young Adult kniha rieši aspoň jeden z týchto problémov. Mám si myslieť, že dnešní mladí sa v živote s nimi stretávajú viac, ako sme sa stretávali my (alebo naši rodičia)?

tumblr_oi8ia6lgoG1vt8hcxo1_500.gif

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dnes je toho viac, s čím sa musia mladí čitatelia vyrovnávať. No ja si myslím, že to tak bolo aj kedysi, len sa o tom toľko nehovorilo, boli to skôr témy, ktoré sa veľmi v spoločnosti nerozoberali, niektorí sa hanbili, proste sme to všetko riešili tak akosi diskrétnejšie. A nemali sme veľmi s čím porovnávať, s čím sa stotožniť. Dnes je to inak. Tieto témy sa riešia bez hanby, v spoločnosti to už nie je tabu, niekedy mám pocit, že ľudia o nich hovoria s akousi hrdosťou. Už dávno nie je hanba zájsť za psychológom, vyjsť na povrch s tým, že niekoho trápi akási duševná porucha a už vôbec sa nikto neskrýva so svojou homosexualitou.

tumblr_o5y582ESc11ujha6uo1_500.gif

Na jednej strane je to dobre, pretože tieto témy by nemali byť schovávané a zametané pod koberec. Treba sa o nich rozprávať, treba o nich vedieť a v tomto je Young Adult literatúra veľmi nápomocná. Mladí ľudia sa môžu s niekým stotožniť, vedia sa porovnať, zistiť, že vo svojom probléme nie sú sami, že existujú aj iní ľudia (aj keď vymyslení), ktorí sa s tým istým problémom tiež potýkajú. Mne samej dobre padlo, keď som čítala knihu, v ktorej vystupoval hrdina s rovnakým alebo podobným problémom, aký mám ja. Necítila som sa tak sama a mala som akéhosi imaginárneho priateľa, ktorý mi svojim spôsobom pomáhal.

tumblr_o5zzqnwGMw1uc23klo1_400.gif

Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že pre niektorých ľudí sa môžu stať tieto knihy zlým návodom na život. Nie je tajomstvom, že teenageri sa často nudia, nevedia čo so sebou, hľadajú sa a pokiaľ sa jedná o trošku slabšiu osobnosť, môže sa týmito knihami negatívne motivovať, chce byť niečím zaujímavý, výnimočný a keď sa to podarilo hrdinovi v knihe napríklad tým, že trpí nejakou duševnou poruchou, môže ho to nabádať k tomu, aby tiež chcel byť chorý, môže si začať umelo privádzať problémy, vďaka ktorým môže tiež trpieť.

Knihy sú krásna záležitosť. Tak, ako vedia pomáhať, vedia byť aj, v nesprávnych rukách a neprávne interpretované, nebezpečné. Každú knihu treba čítať s otvorenou mysľou, s rozumom a srdcom, aby sa v našich rukách pretvárala na priateľstvá a krásne prežité chvíle, ktoré nám vedia uľaviť, pomôcť a potešiť nás.

A aký je váš názor na túto tému? Súhlasíte so mnou, alebo si myslíte niečo úplne iné? Podeľte sa so mnou o svoje názory v komentároch 🙂