Recenzia / Selekcia

Originálny názov: The Selection

Autor: Kiera Cassová

Vydavateľstvo: CooBoo

Prekladateľ: Martin Polakovič

Rok vydania: 2014

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

Keď sme si na pošte vyzdvihli ten list, mama bola v siedmom nebi. Už predtým sa rozhodla, že všetky naše problémy sú vyriešené,raz a navždy za nami. Veľkým háčikom v jej dokonalom pláne som bola ja. Nepovažovala som sa za obzvlášť neposlušnú dcéru, ale tu sa moja trpezlivosť končila.

Tak dlho som sa na ňu tešila. Nádherná obálka, zaujímavá anotácia…no nie je všetko zlato, čo sa blyští.

America Singerová je päťka. Nevadí, že neviete, čo to znamená, počas čítania to jednoducho pochopíte. Napriek jej odporu je vybraná do Selekcie – akejsi reality show, kde si princ Maxon má spomedzi tridsiatich piatich dievčat vybrať svoju nevestu. Áno, niečo ako tie americké reality shows, kde si milionár vyberá spomedzi vydajachtivých žien. A ešte to je skrížené s Hunger Games. Znie to divne, lebo veď nejde o vraždenie maloletých, ale je to tak. Máme tu Katniss v načančaných šatách a v blahobyte.

“Zastal a hľadel na mňa. Z jeho tváre som nevedela nič vyčítať. Obavy? Výčitky?”

Okolo Selekcie sa v mojom okolí diali veľké veci. Všetci boli natešení, nadšení a každý ma presviedčal, že sa mi to určite bude páčiť. A ja som nemala dôvod neveriť. Áno, páčilo sa mi to, ak to beriem ako takú rozprávočku na odreagovanie. Ak by som to mala brať ako kus literatúry, tak to u mňa nevyhralo.

Kiera Cass je tak zvláštne nevypísaná. Miestami mi to pripadalo strašne amatérske písanie, také tínedžerské povedačky. Jednoduché myšlienky, jednoduchý dej. Ale má potenciál, lebo aj napriek tej amatérskosti a jednoduchosti vás ten príbeh dostane. To proste nejde, aby sa vám to svojim spôsobom nepáčilo, aby ste nemysleli na Maxona, na to, aby America nerobila somariny a aj napriek obrovskej predvídateľnosti ste radi, že to čítate a chcete viac. Prečo?

“Hľadela som von záhradou a periférne som videla, že sa na mňa Maxon pozerá. Jeho tvár bola veľmi blízko.”

Lebo ktorá by si neželala zaujať princa? Ktorá by nechcela byť výnimočná spomedzi mnohých? Všetky tie krásne šaty, starostlivosť, prechádzky v záhrade… a do toho výnimočný Maxon. Princ, ktorý je lepší, ako sa na začiatku zdá, je pozorný a milý, vysoký, pekný a dáva jasne najavo, čo k vám cíti. A ešte je aj ochotný počkať a byť váš kamarát! No čo viac si môže dievča priať?

Ich vyvíjajúci sa vzťah sa mi páčil. Na jednej strane „papuľnatá“ America, ktorá nemá čo stratiť a tak je teda prirodzená, veď sa nemusí na nič hrať, na druhej strane Maxon, neskúsený princ, ktorý vie rozosmiať ale aj utešiť a toto je jeho jediná šanca nájsť svoju spriaznenú dušu. Vieme, ako to skončí. Tu sa nedá spojlerovať, lebo nie sme hlúpi, proste to inak ani nemôže byť. A tak tým dvom holúbätkám držíme palce a v kútiku utierame slzičku pri každom intímnom rozhovore.

“Hoci som si nebola úplne istá, komu patrí moje srdce, od žiarlivosti ma pichlo pri srdci.”

Okrem nich tu robia „křoví“ aj vedľajšie postavy, samozrejme, ale mne pripadali strašne ploché a nedôležité. Teda až  na Aspena, zamotávača ľúbostných trojuholníkov, Celeste, lebo všade musí byť potvora a slúžok, ktoré slúžia skôr na vykreslenie Americinej povahy. Pekná rozprávka. Zase niečo na štýl Popolušky. A tú ja mám veľmi rada.

Odporúčam všetkým beznádejným romantičkám, ktoré stále veria na rozprávky.

Moje hodnotenie: 3/5