Čitateľské myšlienky / Mapa, ktorá vedie k tebe

Nikto nespravil takú dokonalú fotku z promócie na Amherst College v Massachusetts, na ktorej si s dvoma najlepšími priateľkami, ako tvoja mama. Tvoja mama, hoci je povestná tým, že nevie narábať s fotoaparátom a neznáša, keď ju niekto požiada, aby ho odfotila. Zrejme do nej vložila všetku materinskú mágiu, kým ťa dospelosť navždy odveje.

Heather práve ukončila vysokú školu a o svojom živote má jasnú predstavu. Po škole si oddýchne pri cestovaní po Európe a potom sa pustí do dospelého života v banke v New Yorku. Heather mala vždy všetko naplánované, dopodrobna premyslené. Ale keď do jej života vnikne živel v podobe Jacka, ktorý cestuje podľa denníka svojho starého otca, je na čase svoje plány prehodnotiť a pridať na mapu aj zopár neplánovaných miest. Ako to však dopadne, keď sa stretnú dva tak odlišné svety?

“Lenže nič ešte nebolo otvorené. Končili sme zábavnú noc, ktorá sa postupne menila na pochod do pekla. Stále som sa cítila opitá a unavená.”

Milujem knihy o cestovaní. O cestovaní, kde okrem sveta hrdinovia spoznajú aj sami seba. Svoje pravé ja, svoje ozajstné túžby, zmysel života.

Milujem knihy o cestovaní aj preto, lebo ja sama sa k cestovaniu nedostanem a tak aspoň prostredníctvom kníh môžem spoznávať krajiny, po ktorých by som chcela chodiť. Našťastie mám tak veľkú predstavivosť a fantáziu, že sa často cítim tak, akoby som tam naozaj bola a prežila zážitky, o ktorých len čítam. Niekedy vôbec netuším, čo je skutočnosť a čo len výplod mojej fantázie… ale to asi všetci knihomoli poznajú 🙂

“Naše oči sa k sebe prilepili. Nebolo to na vrchole hory ani na brehu modrého oceánu či na rozkvitnutej lúke. Bolo to v centre Krakova.”

Hlavní hrdinovia v tejto knihe sú mi od začiatku menej sympatickí. Pretože ich zoznámenie bolo trochu zvláštne, z ich prvého rozhovoru som bola v rozpakoch. Neviem, či by som dala Jackovi druhú šancu urobiť dobrý prvý dojem, ale možno, keby ma veľmi presviedčal… 🙂 Ale v knižnej podobe som mu šancu dala a dobre som spravila, lebo sa z neho vykľul ozajstný sympaťák s dobrodružnou a sentimentálnou dušou. Veď cestovanie na základe denníka starého otca nemôže byť iné, len sentimentálne a hrozne romantické. Svojou dušou dobrodruha a človeka, čo žije pre prítomný okamih, očaril aj pragmatickú Heather, ktorá si potrebuje všetko dopredu naplánovať (haló, to píšete o mne?). Heather sa zrazu rozhodne upustiť od svojich cestovateľských plánov a stráviť čas s Jackom na miestach, ktoré ani nechcela navštíviť. Ale veď prečo nie? Čo je zlé na troche nevyspytateľnosti? Hlavne, ak sa po prázdninách plánuje vrátiť zase do svojich koľají a žiť život, aký má pripravený. A keď sa tá zmena týka cestovania s krásnym a milým mužom… však? 🙂

Jack ju niektorými svojimi výrokmi o živote v klietke zvanej „veľkomesto“ vie poriadne rozčúliť, ich vzťah je raz hore, raz dole, záleží, čo komu vykĺzne z úst. Veď nie je jednoduché zohrať sa aj v dlhoročnom vzťahu, nie to v takom, ktorý sa práve začína rozvíjať. Obaja majú odlišné predstavy o živote a ako by mal byť prežitý. No láska je o kompromisoch. Ale ktorý kompromis je ten pravý? Vždy je niekto, kto sa musí prispôsobiť trochu viac.  Niekedy to, čo sa zdá ako lepší nápad, môže byť fiaskom…

“Pri západe slnka ma Jack zobral zasadiť strom.”

Nechcem nič prezrádzať. Len poviem, že sa budete rozčuľovať, prečo sa stalo, čo sa stalo. A budete plakať. A budete tým dvom tvrdohlavcom držať palce a budete na nich kričať, nech už sa konečne spamätajú a budete sa  na nich usmievať a kričať „no konečne!“

Lebo taká to je kniha. Že vám nedá spať a budete musieť nad niektorými vecami rozmýšľať. Že nie je všetko také jednoduché, aké sa to napíše a že občas život pripraví niečo, na čo vôbec nie sme pripravení. Už záleží len na nás, ako sa s tým vysporiadame.

Ak máte radi knihy, kde sa dvaja hľadajú, aby sa našli na cestách a občas sa sami sebe aj stratili, čítajte Mapu, ktorá vedie k tebe. Mňa moja čitateľská mapa zaviedla k tejto knihe a som rada za túto skúsenosť.

Precestované krajiny:

• Holandsko
• Poľsko
• Francúzsko
• Taliansko
• Česko
• Bulharsko

Akú knihu, kde hrdinovia cestujú, ste naposledy čítali vy? Napíšte mi do komentárov 🙂

Originálny názov: The Map That Leads To You

Autor: J. P. Monninger

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Oľga Kralovičová

Rok vydania: 2018

Väzba: Hardback

Počet strán: 376

Krásna cesta k zlomenému srdcu / Končí sa to nami

Originálny názov: It Ends With Us

Autor: Colleen Hoover

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Andrea Vargovčíková

Rok vydania: 2018

Väzba: Hardback

Počet strán: 320

Sedela som obkročmo na rímse dvanásťposchodovej budovy, nohy sa mi hompáľali vo vzduchu, a hľadela som na Boston. Rozmýšľala som o samovražde.

Pred tým, než som túto knihu začala čítať, som o nej nevedela nič, okrem toho, že ju napísala Colleen Hoover, a teda som si bola istá, že ju musím čítať. Lebo Colleen je záruka skvele napísaného príbehu, dychberúcich romantických chvíľ, úžasných bozkov a zlomených sŕdc. A som rada, že som o nej nič nevedela, lebo o to lepší bol ten zážitok z toho, do čoho ma to zase tá Colleen dostala.

Hlavná hrdinka, Lily, nemala ľahké detstvo. Na otca nemá práve najkrajšie spomienky a tak po jeho smrti opustí svoje rodné mesto a sťahuje sa do Bostonu. Tu spoznáva Ryla, úspešného a sexi chirurga, ktorý jej totálne zamotá hlavu. A ona jemu. Jednoducho, niet cesty späť.

“Stŕpla som. Bol blízko, cítila som jeho teplý dych v studenom vánku. Tvár mal iba pár centimetrov od mojej, bála som sa naňho pozrieť.”

Colleen opisuje začiatky ich vzťahu, ktorému sa obaja tak trochu bránili, získavanie si vzájomnej dôvery, zamilovávanie sa a všetko to, čo k takémuto príbehu patrí. Okrem toho spolu s Lily čítame jej starý denník, v ktorom nám odkrýva veľkú časť svojej duše. Dozvedáme sa čosi o jej minulosti, o udalostiach, ktoré formovali jej osobnosť, o udalostiach, ktoré ju priviedli práve tam, kde teraz je.

Vzťah s Rylom je krásny, zdá sa ideálny. Ryle je úžasný hrdina, musím povedať, že som sa doňho zamilovávala spolu s Lily a závidela som jej ho. Keď prišli prvé problémy, trochu ma to prekvapilo a bolo mi to ľúto, lebo Colleen jednoducho nepíše o problémoch typu „pozrel sa na mňa nejako divne, určite má inú alebo je vlkodlak…“. Tí, ktorí máte čo-to od Colleen prečítané, viete, že svoje dokonalé romance popretkáva vždy  s takými životnými drámami, ktoré vám zaručene zlomia srdce a navyše, sú to také problémy, ktoré sú naozaj reálne, uveriteľné, veľmi vážne a o to bolestnejšie.

“Mykla som sa, nechcela som dopustiť, aby sa mi jeho slová dostali pod kožu.”

Kde som to skončila? Aha, Ryle… Ryle je úžasný. Aspoň na prvý pohľad. Práve preto, že sa zdá byť tak dokonalý, ma to sklamanie tak nesmierne bolelo. Veľmi mi bolo ľúto, že to Colleen takto napísala, chvíľu som sa na ňu aj hnevala, že mi zničila tak sladkého hrdinu. Aj keď mu dala dosť dobrý dôvod, ktorý je ďalším momentom, kedy sa moje srdce rozštiepilo, stále to dosť bolelo a nechcela som sa s tým zmieriť. Ale bohužiaľ, taký je život.

Pri čítaní Lilyných denníkových zápiskov spoznávame jej kamaráta Atlasa, s ktorým sa jej spájajú krásne ale aj bolestivé spomienky. Atlas (dosť zaujímavé meno) je tiež dosť super hrdina. Od začiatku som ho mala rada a rovnako mi bolo ľúto, čo sa stalo (to sú namotávačky, čo? Jednoducho si to musíte prečítať, inak sa nedozviete, čo to tam tá Colleen vlastne popísala 🙂 ). Bol obrovskou súčasťou Lilynho života a dá sa povedať, že stále je.

“Doľahla na mňa závažnosť tej chvíle. Nasledovala ju ťažoba a gniavila každú bunku vo mne.”

Takže tu máme super hrdinku, ambicióznu ženu plnú snov, plánov, ktorá je silná práve vďaka tomu, čo všetko už prežila. Potom je tu super hrdina, ktorý nám láme srdce. A ďalší super hrdina, ktorý nám láme srdce druhýkrát. A ešte tu máme jeden úžasný príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktorý nám láme srdce tretíkrát a po dočítaní knihy sme schopní akurát sa tak schúliť do klbka niekde na podlahe, cucať si palec a plakať. Taká to je kniha. Silná, krásna, bolestivá a viete, čo je na nej najlepšie? Že vás tak trochu zmení. Aspoň mňa zmenila. Možno vás naučí viac si vážiť samých seba. Možno vás naučí, ako byť silnejší. Ako sa správne rozhodnúť. Lebo názov knihy, ktorý sa ocitne aj v jednej vete v príbehu, je pre mňa veľmi silný a strašne som plakala, keď mi došiel celý jeho zmysel.

Tak ak ešte váhate, či sa do „hooverovky“ pohrúžiť, toto je moja odpoveď: zoberte si tú knihu, zamknite sa, nech vás nikto neotravuje, prichystajte si balík vreckoviek a ponorte sa do príbehu. Nič viac vám netreba.

Moje hodnotenie: 5/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a Bux.sk

Vy si môžete knihu kúpiť tu:

 

Rozlúčka s Dublin Street / Mesačné svetlo na Nightingale Way

Originálny názov: Moonlight on Nightingale Way

Séria: Dublin Street

Autor: Samantha Youngová

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Andrea Vargovčíková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 344

Neveriacky som hľadela na svetloružové tangá zavesené na zábradlí na poschodí, o ktoré som sa delila s novým susedom. S tým som ešte nemala česť. Ak nepočítam predošlú noc, keď ma pri práci vyrušilo jačanie vychádzajúce spoza jeho dvier.

Grace má za sebou ťažkú minulosť, o ktorú sa jej postarala jej vlastná rodina. Teraz je z nej sebavedomá mladá žena, ktorá si nenechá ubližovať. Určite si nič nechce začať s novým susedom Loganom, drzým sexsymbolom, ktorý ju vie vytočiť do nepríčetna. Avšak jedna udalosť ich nechtiac spojí a tak sa musia zblížiť, či chcú, alebo nechcú. Logan však tiež nie je taký drzý macho, ako sa na začiatku zdá. Má za sebou temné časy, ktoré formovali jeho osobnosť. A teraz prichádza na rad zodpovednosť, s ktorou nerátal.

Od Samanthy mám všetky knihy, ktoré u nás zatiaľ vyšli. Niektoré sú lepšie, iné slabšie, ale vždy viem, čo od jej kníh očakávať a tak nemôžem byť príliš sklamaná. Séria Dublin Street nám robila spoločnosť cca 4 roky a teraz prišiel čas rozlúčiť sa s našimi obľúbenými hrdinami. Tak ako aj v predchádzajúcich knihách, aj tu sa stretávame so všetkými postavami z tejto série. Neviem ako vám, ale mne to už trošku liezlo na nervy, hlavne preto, že to bolo dosť veľké množstvo postáv a pomedzi všetky tie knihy, čo som čítala, som si samozrejme nezapamätala presne, kto bol kto (okrem Joss a Bradena, samozrejme) a už som sa v tom občas dosť strácala. Niektoré scény mi prišli zbytočné, silené, len aby tam tie postavy boli všetky napratané a čitateľovi to nedáva nič, len chaos v hlave. Občas aj bolehlav. Lebo tie rozhovory o ničom ma už tak trochu fyzicky boleli. Druhá vec, ktorá mi na Samanthiných knihách prekáža, je tá nekonečná dokonalosť. Všetky postavy sú krásne, sexy, úspešné, úžasné… ono je to potom už dosť nuda, no nie? Koho by bavila všetka tá dokonalosť.

“Pred dverami stála vysoká, dlhonohá, dobre vyvinutá blondína v úzkych džínsoch, na ihličkách a v obtiahnutom svetri s hlbokým véčkovým výstrihom, ktorý poskytoval výhľad na veľmi pekný dekolt.”

Ale… keďže som Samanthina fanúšička, nemohla som sa na ňu hnevať, predsa len, je to posledná kniha a my sa s tým dokonalým svetom musíme rozlúčiť a teda som bola trošku sentimentálna, odpustila som jej veľa.

U Samanthy som zvyknutá na dokonalých alfa samcov, ktorí by sa mali automaticky dostať na môj Hriešny zoznam. Avšak… na Loganovi mi čosi prekážalo. Nie že by nebol krásny a sexy a všetko to dookola…. ale napriek tomu, ako ho Samantha vykresľovala, sa mi zdal slabý ako osobnosť. Niektoré jeho činy mi dosť prekážali, nevedela som ich ospravedlniť, a to ani nehovorím o Grace, tú som chcela občas reálne udrieť, nech sa spamätá. Ale tieto všetky nedostatky vyvažuje atmosféra, na akú sme v tejto sérii zvyknutí. Vieme, že sa môžeme tešiť na horúce chvíle, romantické gestá, rodinné aj iné drámy, riešenie osobných problémov… a vieme, že postavy z toho vždy vyviaznu úplne perfektne. Môže to byť motivujúce aj otravné, stačí si vybrať, záleží, ako to budete vnímať vy.

“Keď som sa vrátila, opieral sa o záhlavie postele, prepotené tričko mal vyzlečené.”

Problémy, ktoré sme museli riešiť v tejto knihe, sa mi zdali trošku zvláštne v tom, že tie riešenia šli strašne ľahko, všetko bolo zase príliš dokonalé. Ale, občas potrebujeme čítať aj takéto „motivačné“ knihy, trošku si oddýchnuť, odpútať sa od problémov, ktorým musíme čeliť v skutočnom živote.

Nie je to Samanthina najlepšia kniha. Ja by som ju zaradila k jej najslabším. Ale keďže je to posledný diel, neviem byť objektívna. A ešte za ten koniec si Samantha odo mňa uričte zaslúži jednu hviezdičku navyše. Lebo pri dočítaní knihy sa môžeme cítiť spokojne, dokončene a navyše si aj môžeme predstavovať vlastné pokračovania.

“Zamiešali sme sa do davu ľudí, ktorí sa smiali, rozprávali a občas do nás narážali.”

Po tejto knihe mám však chuť si znova prečítať Dublin Street, aby som si pripomenula, prečo som sa vlastne do Samanthiných kníh zamilovala. A na to sa veľmi teším 🙂

 

Moje hodnotenie: 3/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Vy si ju môžte kúpiť tu:

Čítali ste už niečo zo série Dublin Street?

Dokonalá knižná romantika / Doslova

Originálny názov: Literally

Autor: Lucy Keatingová

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Klára Kruteková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 224

Bola nedeľa popoludní 15.02 a ja som si mala poupratovať izbu. Nie preto, že by tam bol neporiadok. Nikdy tam žiadny nebol. Nie preto, že by mi to prikázali rodičia. Nikdy mi to nekázali. Ale preto, že to svietilo v mojom kalendári. Žlté na bielom.

Anabelle žije v Benátkach v Kalifornii so svojimi rodičmi, bratom a otravným psom. Jej život je, zdá sa, dokonalý. Anabelle si život dokonalým robí. Všetko má vždy dopredu naplánované, odôvodnené, nič nenecháva na náhodu. Je výbornou študentkou a zdá sa, že ju nič nemôže prekvapiť. Ale len do chvíle, než do jej triedy zavíta autorka bestsellerov Lucy Keatingová, ktorá jej prezradí, že Anabelle je len hrdinka v jej knihe a Lucy naozaj riadi jej život.

Anabelle tomu, samozrejme, nechce veriť. Najmä nie teraz, keď sa dozvedela, že jej rodičia chcú predať dom, v ktorom odjakživa bývala, pravdepodobne sa rozvedú, ale hlavne, keď jej do života vstúpi pre ňu dokonalý chalan, Will.

“Mal v tvári niečo zvláštne. To, ako stál s bradou dohora a vystretými plecami.”

Will sa len teraz prisťahoval do mesta a naozaj sa k Anabelle hodí. Je rovnako organizovaný, čistotný, krásne vonia a vždy vie, čo povedať. Nie ako Elliot, bratov kamarát, ktorý ju odjakživa rozčuľoval, chodí snáď rok v tom istom tričku a večne sa poneviera u nich v dome.

Takže… Anabelle sa zdá myšlienka, že by niekto písal jej život, absurdná. Ale čo ak na tom niečo naozaj bude? Začína si všímať rôzne náznaky, ktoré ju vedú k myšlienke, že Lucy nie je len bláznivá spisovateľka. Vykazuje totiž základné znaky Keatingovej kníh.

“O pár minút neskôr som začula jemné klopkanie na kuchynské dvere a zbadala Willa, ako sa na mňa škerí s rukami vo vreckách.”

Anabelle nevie, ako túto skutočnosť spracovať. Má zmiešané pocity, kedy sa jej táto predstava nepáči, na druhej strane jej to aj trochu vyhovuje. Will je predsa úplne podľa jej predstáv, tak čo je na tom, že ho pre ňu napísala nejaká spisovateľka?

Ale priznajme si, vám by sa to páčilo? Na chvíľu je takáto dokonalosť fajn, ale dlhšiu dobu by som ju asi nezvládla. Veď bez čiernej by sme si ani neuvedomovali bielu, to sú základy filozofie 😀 No, a presne tak sa to prestane páčiť aj Anabelle, hlavne po tom, čo si uvedomí, že sa ocitá v milostnom trojuholníku (tiež jeden zo znakov Keatingovej tvorby) a ona, ako totálne usporiadaná osoba, zrazu nevie, kde je jej vesmír. Ako sa z toho dostane? A čo vlastne cíti a chce? A sú to vôbec jej pocity a túžby? Nenapísala ich len tá magorka, ktorá jej chce riadiť život? Kde sa končí postava z pera Lucy Keatingovej a kde sa začína pravá Anabelle?

“Stále som si nebola istá, či mu verím, pretože ten príbeh bol absurdný.”

Takto opísané to znie dosť zamotane a zložito. Ale verte mi, toto je tá ľahšia literatúra. Veď ak ste čítali Keatingovej Zavri oči a snívaj, viete, čo asi tak môžete očakávať. No tentokrát „ľahšie čítanie“ netreba brať ako niečo hanlivé, skôr prospešné a roztomilé.

Lucyn štýl písania sa vôbec nezmenil. Stále píše nenormálne pútavo, zrozumiteľne a dievčensky. Bola som veľmi zvedavá, čo z tejto dosť cool témy vyťaží. A keby sme pred sebou mali nejakú vážnejšiu literatúru, tak toto by bolo dosť hlúpe, plné nelogickostí a hodili by sme knihu von oknom. Ale my sme si otvorili knihu pre dievčatá. Pre tie romantické dievčatá. A v takomto prípade je kniha geniálna 🙂

Lucy vie navodiť skvelú snovú, miestami až surrealistickú atmosféru, ale stále takým tým ružovým spôsobom, čo je podľa mňa úžasné. Pretože dokonale spĺňa zámer, pre ktorý bolo toto dielko napísané. V rámci tohto romantického, dievčenského sveta, dáva všetko zmysel (no dobre, všetko možno nie), nestrácame sa v deji ani vo vetách, ani v postavách a myšlienkach. Len občas v snoch, lebo som sa párkrát pristihla, ako snívam s otvorenými očami aj ústami a srdiečkami namiesto zreničiek. Lebo Lucy je kráľovná dievčenskej romantiky. Áno, dovoľujem si to tvrdiť. Lebo nikdy neskĺza do oblasti mládeži neprístupnej, no napriek tomu je horúca ako len láska vie byť. A Keatingovej prvé bozky sú také ňuňuňu, že mi je o to viac ľúto, že v skutočnom živote tie prvé bozky vôbec nemusia byť také fajn. Ja si želám vrátiť sa v čase a zažiť prvý bozk, ktorý mi napíše Keatingová a vôbec sa na ňu za to nebudem hnevať. Ale moje malé mestečko pre ňu asi nebolo dosť zaujímavé 🙂

“Will Hale ma vzal na ďalšie neskutočné rande. Nebolo to len také obyčajné stretnutie.”

No, trošku som sa zamotala… a vlastne som len chcela povedať toľko, že to bolo také krásne romantické, snové čítanie, ktoré snáď nikoho nemôže uraziť. A navyše sme dostali fakt dobre napísané postavy, ktoré mali veľmi dobre vykreslené a ohraničené charaktery. A ešte veľmi zaujímavú zápletku, ktorá sa dá napísať na rôzne štýly, z toľkých rôznych strán. A ešte sú tu aj veci, nad ktorými sa môžeme zamyslieť, čosi, čo nám chce Lucy povedať, naučiť nás, nejaké to sebauvedomenie, uvedomenie si života, ktoré je naozaj (aspoň pre mňa) dôležité a potrebné. Postavy sa navzájom učia, ukazujú jeden druhému, čo je naozaj dôležité, ako sa dá žiť, čo tomu druhému chýba.  A ešte sa nám Lucy snaží povedať, že ak niečo naozaj chceme, máme si za tým ísť a urobiť všetko preto, aby sme to dosiahli a je jedno, aký príbeh pre nás osud napísal, lebo ten svoj príbeh máme stále vo svojich rukách my sami. Ufff, ťažké zamyslenie 😀

A aby som nezabudla, nie že čerešnička na torte, ale veľký kopec šľahačky mi naložila na tortu pani spisovateľka, v podobe hlavného/nehlavného hrdinu, ktorý je zas dokonalý pre mňa. Lebo všetky tie gestá, čo kvôli Anabelle urobil, fuuuu, ja som bola na odpadnutie, a priznám sa bez boja, že aj slzička mi vyšla, taká som bola dojatá, lebo aj keď nemám 15, stále som tá dospievajúca romantička túžiaca po všetkom tom, čo on v knihe robil. A ešte ako pekne to tá knižná Lucy opísala. No ja som odpadla 🙂

Takže môj záver znie, že knihu si treba prečítať, lebo je na svoj žáner dokonalá.

Prečo áno:

• Romantika!!!
• Výborné postavy
• Skvelá zápletka
• Snová atmosféra na pokraji reality
• Krásna hlavná myšlienka

Prečo nie:

• Prázdna položka

Moje hodnotenie: 5/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Vy si ju môžte kúpiť kliknutím nižšie:

A ako sa kniha páčila vám? Máte v repertoári aj iné knihy balansujúce na hrane reality?

Strach náš každodenný / Povolanie

Originálny názov: The Calling

Autor: Rachelle Dekkerová

Vydavateľstvo: i527.net

Prekladateľ: Mgr. Zuzana Vengliková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

Damien Gold sa posadil na tvrdú drevenú lavicu vedľa Rotha Reynarda, známeho skôr pod prezývkou Vedec. Slnko bolo vysoko, vietor iba mierne pofukoval a v záhrade okolo nich vládlo ticho. Veci sa už dali do pohybu a všetkých čakala zmena.

Druhá časť série Prorok nás privádza do tábora prorokov, medzi tých, čo sa rozhodli nasledovať Árona. Tentokrát nás príbehom sprevádza Remko, ktorý sa od nášho posledného stretnutia stihol oženiť s Carrington a stať sa otcom. Ich život však vôbec nie je jednoduchý a idylický, pretože v meste vládne nový prezident – Damien Gold, ktorý chystá obrovské zmeny. Medzi ľuďmi panuje strach. Nikto sa neopováži ani trochu vzdorovať, lebo každého, čo i len trochu podozrivého, čaká verejná poprava. Tie sú takmer na dennom poriadku.

Práve pred takouto popravou sa snaží Remko a jeho skupina zachrániť jedného zo svojich členov. Na nebezpečnej akcii riskujú svoje životy, ale aj životy všetkých ostatných v tábore. Remka prepadávajú pochybnosti, či to, čo robia, je správne, či je Áron vhodný človek, ktorého by mali nasledovať a hlavne, či dokáže udržať svojich najbližších v bezpečí.

“Remko sa pokúsil potlačiť hnev a tichý strach, ktoré sa mu vzdúvali v hrudi.”

Celým príbehom nás sprevádzajú Remkove myšlienky popretkávané strachom, hnevom a pochybnosťami. Zamýšľame sa s ním nad tým, čo je to vlastne sloboda, ako na nás pôsobí strach, premýšľame o dôvere a nedôvere. A hlavne o tej slobode – slobode tela a duše.

Musím sa priznať, že zatiaľ čo prvý diel ma bavil a naozaj sa mi páčil, toto pokračovanie mi až tak nesadlo. Nejde o to, že som zrazu bola v Remkovom tele, pretože knihy z mužského pohľadu mi vôbec nevadia. Ide o to, že zatiaľ, čo v prvej knihe bol Remko TEN hrdina, v druhej knihe je to zbabelec. Nahnevaný a neistý zbabelec. Je síce sympatické, že je taký „ozajstný“, lebo však nikto nie sme dokonalý, a Remko tiež môže mať strach a môže chybiť, ale niektoré jeho činy ma natoľko rušili, že som s ním nevedela sympatizovať. Ostatné postavy tu vôbec nemajú toľko priestoru, koľko by mohli mať, hlavne o Carrington tu len sem-tam zakopneme, viac sa tu stretávame s inými postavami, ktoré sme doteraz nepoznali. Niektoré stoja naozaj za to, ale aj tak tu nedostávajú toľko priestoru, koľko by si zaslúžili.

“Vždy, keď Remko prekročil hranice územia spravovaného vládou, prišlo mu nevoľno.”

Druhá vec je tá, že som sa veľmi, veľmi nudila. Čo sa týka slov a viet, všetko je to napísané pekne, s citom, ak by som potrebovala nejaký prednes, prečo nie. Ale ja som sa potrebovala dostať do príbehu a tu sa okrem samých záchranných akcií nič iné nedialo. Naozaj, bolo to stále o tom istom. Ísť niekoho zachrániť do mesta, toto opísané do najmenších detailov a buď sa to podarilo alebo nie a keď už sme boli konečne „doma“ a mohlo sa riešiť niečo zaujímavé, už trebalo ísť na ďalšiu záchrannú akciu. Bola som z toho naozaj unavená, toľké chodenie, utekanie a plánovanie…. a do toho tie Remkove neustále pochybnosti…

Naozaj som sa tešila, keď sa asi v poslednej pätine knihy konečne udialo niečo iné, aj keď sa mi to vôbec nepáčilo, lebo ma to len utvrdilo v tom, že Remko je sraľo, ale aspoň som konečne nebola na záchrannej akcii. A dokonca tu bol aj jeden surprise moment, čo sa mi od autorky naozaj rátalo a som jej za to vďačná, že ma trošku prebrala z letargie. A potom… potom sa to celé skončilo, ja som sa ocitla v akomsi psychedelickom sne, všetko nabralo iný smer a pre mňa bol tento smer tak trochu nasilu. Akoby si Rachelle povedala, že už dosť bolo papiera na túto knihu, poďme spať, dovidenia pri trojke.

“Remkovi pri pohľade na padajúce telo prestalo biť srdce.”

Na druhej strane sa mi páči, že sa v knihe rieši, aká dôležitá je rodina, domov a dôvera, ako sa vysporiadať s negatívnymi zážitkami a skutočnosťami v našom živote. Je tu veľa postáv, ktoré sú duševne strašne silné, až tak nereálne, ale nás to môže posúvať dopredu a inšpirovať nás.

Ako pozitívum ešte vnímam to, že nás Rachelle do poslednej chvíle necháva v napätí, čo to ten prezident Damien na nás vlastne chystá. Vnímame rôzne náznaky a postupne spolu s hrdinami prichádzame na to, ako sa nás nepriateľ snaží ovládať. Celkom fajn nápad, aj keď tam bolo pár nelogickostí, ale aj napriek tomu je to celkom dobrá idea (aj keď mám pocit, že to tu už neraz bolo. Prečo?).

“Prinútila sa nepozerať na ľudí uväznených v celách po oboch stranách chodby, iba kráčať za mužmi k ďalším dverám.”

Čítala som si recenzie, ako to vnímajú ostatní a väčšina bola nadšená, tak som si občas myslela, že čítam inú knihu… takže tento môj výlev vôbec nemusíte brať za smerodajný, pretože Vás to môže naozaj baviť a páčiť sa. Ale ja som sa nejako nevedela namotať na Remkov svet. Zatiaľ čo ostatným sa páči psychológia postáv a filozofický smer diela, mne sa to v niektorých prípadoch zdalo pritiahnuté za vlasy a aj keď to celkovo pôsobilo dospelejšie ako vo väčšine YA, aj napriek tomu som z toho celého nemala až taký dobrý pocit.

Aj napriek tomu, že Povolanie nebola tak celkom moja šálka kávy, určite si chcem prečítať aj tretiu časť, pretože tak veľký potenciál, aký sa nachádza v tejto sérii, sa len tak nevidí. A väčšinou to tak býva, že po silnej prvej časti príde slabá druhá, aby mohla byť napravená oveľa lepšou, treťou časťou. Verím, že aj  v tomto prípade to takto bude 😉

Prečo áno

• Silná ženská hrdinka
• Podobnosť s dnešnou spoločnosťou (čisto náhodná)
• Veľa premýšľania
• Jedno malé prekvapko, čo som vôbec nečakala
• Autorka sa so svojimi postavami nemazná a nebojí sa im aj ublížiť

Prečo nie

• Opakujúce sa akcie
• Pád mužského hrdinu
• Náboženská tematika príliš nasilu
• Koniec na mňa až príliš silná káva

Moje hodnotenie: 2,5/5

Za knihu na zrecenzovanie ďakujem vydavateľstvu i527.net 🙂

Najhrubší informačný leták / Metabolic Balance – (Ne)diéta

Originálny názov: Metabolic Balance – Die Diät

Autor: Dr. med. Wolf Funfack

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Katarina Bobríková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 168

Leto sa blíži a tak… no dobre, dobre, leto je ešte v nedohľadne, ale na letnej postave treba vraj začať pracovať už v zime. A tak sa ku mne dostala kniha Metabolic Balance (Ne)diéta. Túto metódu stravovania odporúčanú (vraj) lekári  a rôzni iní šamani a zaručuje vám, že nebudete držať diétu (ehm), ale sa vám od základov zmení život a vy už nikdy nezažijete jojo efekt a už nebudete tuční (a ešte budete kakať dúhu).

Čo si o tom myslím ja? Bullshit! Nie som síce žiaden školený dietológ ani doktor, ale to, čo som sa dočítala, znie podľa mňa lepšie na papieri ako chutí na tanieri. Samozrejme, že človek schudne, keď prestane jesť sladkosti, pečivo a všetky sprostosti. A diéta, ktorá musí o sebe toľkokrát tvrdiť, že diétou nie je, je pre mňa podozrivá 😉

Ale nie som tu od toho, aby som hodnotila tento štýl stravovania, lebo ako píšem vyššie, odborník nie som. Ale som taký menší „odborník“ na knihy a o tejto môžem s ľahkým srdcom prehlásiť, že je zbytočná. Naozaj, radšej sa mali ušetriť vzácne stromy, alebo na tieto papiere vytlačiť niečo lepšie. Lebo táto kniha mi príde ako príliš dlhý a drahý reklamný leták (neviem to inak nazvať). V tejto knihe sa dozviete všelijaké omáčky, prečo sa takto stravovať, v čom sú benefity, a prečo sa takto stravovať a v čom je chyba dnešného sveta a prečo sa takto stravovať. Ak si chcete túto knihu kúpiť preto, že vám možno dá nejaký návod ako na to, radšej si peniažky odložte na nejaké dobré, zdravé jedlo. Toto je naozaj len akási namotávka, vďaka ktorej by ste sa mali rozhodnúť ísť na vstupné vyšetrenie k odborníkom venujúcim sa Metabolic Balance, ktorí vám na základe krvných testov a iných vyšetrení zostavia jedálniček na mieru. Takže, z knihy sa nedozviete takmer nič, len zopár základných bodov tohto stravovana a na konci knihy sú vraj chutné recepty, ktoré sa mne osobne (až na pár výnimiek) zdajú riadne nechutné alebo zbytočné a nikdy ich robiť nebudem. Len tak pre predstavu, sú tu recepty ako „Jogurt s jablkom a so škoricou“ (vážne??? Potrebujem recept na jogurt s jablkom a škoricou?!) alebo „Feniklové lievance s tofu“ (ewww) či „Zelenina v šunkovom kabátiku“ (rozumej špargľa obalená šunkou, posypaná pažítkou). No, ja by som sa nenajedla…

Určite sú ľudia, ktorým táto metóda funguje a vyhovuje, pre niektorých ľudí je fajn 5 hodinová pauza medzi jedlami (už to vraj odporúča aj pán vôbecsineodporujem Bukovský), ale ja som sa v tomto nenašla. A už vôbec som sa nenašla v tejto knihe. Ak sa chcete dozvedieť niečo o tejto metóde, podľa mňa nebudete potrebovať knihu, bude vám stačiť internet alebo pôjdete rovno za odborníkom, ktorý sa tomuto venuje (a pre ktorého si pripravte kôpku peňazí). Ja osobne od knihy, ktorá sa venuje nejakému štýlu života, očakávam trošku viac, ako suché základné informácie, namotávanie a príbehy zo života… sorry.

Komu túto knihu odporúčam? Nemusím odpovedať, však?

Moje hodnotenie: 0/5

 

Ťažko slepá láska / Vesmír na pleciach

Originálny názov: Holding Up The Universe

Autor: Jennifer Nivenová

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Klára Kruteková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 392

Nie som zlý človek, ale chystám sa urobiť zlú vec. Budeš ma za to nenávidieť. Aj pár ďalších ľudí ma bude nenávidieť, no aj tak to urobím.

Libby Stroutová bola kedysi označená za najtučnejšiu tínedžerku Ameriky. Dnes je o 137 kíl ľahšia, no stále je to „veľké dievča“. Po smrti svojej maty situáciu nezvládla a žiaľ zaháňala jedlom. Dnes je však iná. To by však ľudia museli vidieť ďalej ako po jej nadváhu. Jack Masselin je Libbyn opak. Všeobecne obľúbený, vedomý si svojho šarmu… avšak ani on to v živote nemá ľahké. Trpí totiž prosopagnóziou, čo znamená, že nedokáže rozoznávať tváre. Obaja si nesú na pleciach svoj kríž, svoje tiché trápenie, avšak každý sa s ním vyrovnáva inak.

Ak sa vám páčila kniha Eleanor a Park od Rainbow Rowellovej, bude sa vám páčiť aj Vesmír na pleciach. Aj tu sa opakuje „poučka“ neobľúbené dievča, obľúbený (alebo aspoň rešpektovaný) chalan, nečakaná náklonnosť. Neviem vám presne povedať, v čom sú rozdiely, radšej vám poviem, v čom je tento príbeh úžasný a krásny.

“Po prvý raz po veľmi dlhom čase som znovu spanikárila.”

Jennifer napísala nádherne citlivú knihu plnú metafor. Mega tučné, smutné dievča, uväznené vo vlastnej izbe, až ju museli doslova vysekať vonku? Jasné, že to chápeme! Chalan neschopný rozoznávať tváre, ktorý si musí namiesto toho pamätať všetky drobnosti, ktoré ľudí od seba odlišujú? Jasné, aj toto chápeme!  Veď Jennifer to tak krásne zaobalila do všetkých tých náznakov, že som miestami plakala od dojatia. Lebo to všetko chápem. Lebo viem, aké to je, chcieť sa skryť pred všetkými, ale najmä pred sebou samou. Lebo viem, aké to je, všetkého sa báť a musieť si dookola opakovať, že to najhoršie sa nemusí vôbec stať. Aké to je, keď si okolo seba postavíte pevnosť. Libby totiž trpí aj úzkostnou poruchou. Ja sa jej vôbec nečudujem, veď smrť matky musí byť strašne traumatizujúca udalosť, nehovoriac o tom, keď sa to stane v tak citlivom veku. A tak sa Libby snaží so situáciou vyrovnať ako vie a jediné, čo jej pomáha, je jedlo. Je ako tá zakliata princezná, čo čaká vo veži na bozk od pravej lásky. Lenže ten pravý bozk vôbec nemusí prísť od krásneho princa.

Libby chodí na terapie a preto je z nej teraz mladá uvedomelá žena. Vie, v čom je jej cena a že ona vôbec nie je kilá, ktoré nosí. Vie, že tá pravá Libby je viac ako kilá tuku. Vie, čo si zaslúži a nebojí sa požiadať o to, bojovať o to a ani odmietnuť to, čo jej môže ublížiť.

“Cítil som sa ako nahý. Vlastne som sa musel pozrieť na seba, aby som sa uistil, či mám oblečenie.”

Akú rolu sa v jej živote snaží zohrať Jack? Bude to ďalší z tých toxických ľudí, ktorí vedia pozerať len na povrch? Alebo sa z neho vykľuje naozaj dobrý človek a možno aj priateľ? Vy už asi tušíte, čo z toho bude pravda.

A čo Jack? Dokáže sa  s okolím podeliť o svoje trápenie s rozoznávaním tvárí? Akú úlohu v jeho živote zohrá Libby? Je ich stretnutie „osudové“?

“Doma som sa postavila pred zrkadlo v bledofialových bikinách, ktoré som si kúpila, keď som schudla.”

Nemôžem vám prezradiť všetko, lebo by ste o veľa prišli. Môžem vám povedať, že toto stretnutie rozhodne JE osudové. Že spojenie ich životov má pre oboch vyšší význam. Obaja sa môžu od toho druhého veľa naučiť, obaja si môžu navzájom veľmi pomôcť.

Mňa táto kniha naozaj dostala. Vo veľa veciach mi pomohla, v mnohých som sa našla, veľa som si poplakala, aj som sa nasmiala. Našla som tam presne to, čo od dobrej knihy čakám. Každá jedna emócia bola dokonale precítená. A myslím si, že pokiaľ nie ste citovo vyprahnutí, budete plakať aj vy…

Prečo áno:

• Lebo Libby je skvelá
• Lebo aj Jack je skvelý
• Lebo Jackove myšlienky sú najviac
• Lebo Libby je nenormálne silná osobnosť, ktorá dokáže nakopať všetky zadky
• Lebo čítať o neschopnosti rozoznávať tváre je úžasne zaujímavé
• Lebo bozky… a láska… veľa lásky…
• Lebo všetci si nesieme na pleciach to svoje trápenie, ktoré je občas veľké ako vesmír

Prečo nie:

• Nemám žiaden dôvod, pretože kniha sa mi páčila od začiatku do konca

Moje hodnotenie: 5/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu YOLi.

Vy si knihu môžete kúpiť tu:

 

Epická cesta v čase za históriou a láskou / Vážka v jantári

Originálny názov: Dragonfly in Amber

Autor: Diana Gabaldonová

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Prekladateľ: Zuzana Filadelfi

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 968

Roger Wakefield stál uprostred miestnosti a cítil sa, ako by ho niekto zasypal. Bol obklopený stolíkmi preplnenými drobnými starožitnosťami a rôznymi pamiatkami, ťažkým nýbytkom vo viktoriánskom štýle, prepchatým háčkovanými dečkami, plédmi a prestieradlami, drobnými pletenými koberčekmi, ktoré ležali na vyleštenej podlahe a ľstivo čakali na príležitosť, aby skĺzli pod nič netušiacou nohou. Zaplavilo ho dvanásť izieb plných nábytku, šatstva a papierov. A, môj ty Bože, tých kníh!

Keďže pred dvoma týždňami znova odštartoval seriál Cudzinka, tentokrát už tretia séria, je celkom príjemné pripomenúť si, čo všetko udalostiam, odohrávajúcim sa tu, predchádzalo. Ja som sa po prvýkrát pustila do druhej knihy s názvom Vážka v jantári a musím povedať, že som bola nadšená. A budete aj vy!

“Jamie ma tuho stískal za lakeť, aby ma v prípade potreby strhol z cesty prichádzajúcim vozíkom, valiacim sa sudom a nedbalým obchodníkom a námorníkom, ktorí sa neunúvali pozerať, kadiaľ idú, ale spoliehali sa na hybnosť davu, ktorá ich zomlela v dokoch.”

Diana nás v tejto knihe privádza znova do Inverness, avšak už do roku 1968. Stretávame sa tu s Rogerom, synom reverenda Wakefielda, ktorého navštevuje Claire so svojou dcérou Briannou. Claire poprosí Rogera o pomoc pri hľadaní informácií, čo sa stalo s horalmi, ktorí bojovali spolu s Jamiem. Počas tohto pátrania sa Brianna dozvedá pravdu o svojom pôvode a Claire jej musí vyrozprávať celý príbeh. V jej spomienkach sa vraciame do roku 1744, do Francúzska, kde Claire s Jamiem ušli. Tu sa začína odvíjať veľký príbeh snahy o zmenu osudu. Obaja sa totiž snažia, aby k žiadnej bitke pri Cullodene nedošlo a nemuselo umrieť toľko horalov.

Táto kniha je veľkolepá. Nájdete v nej naozaj všetko. Prídu si na svoje napr. milovníci histórie či politiky, tej je tu naozaj neúrekom (na moju škodu, pasáže o rôznych úkladoch a stratégiách boli pre mňa nudnejšie, ale vyvažuje to všetko ostatné, takže mi to vôbec nevadilo). Jamie a Claire žijú v Paríži u Jamieho strýka, po ktorom prevzal obchodovanie s vínom. Claire je tehotná, z čoho som sa veľmi tešila, a musí sa venovať rôznym povinnostiam ako pravá dáma, ako usporiadavanie večerí pre vplyvných ľudí či absolvovanie klebetných krúžkov s inými dámami. Jamie sa zase venuje princovi, od ktorého sa snaží dostať rôzne informácie a mať ho na svojej strane. Nejdem sa tu rozpisovať, čo všetko sa tam deje, lebo je toho fakt veľa a zamotala by som sa (aj tak už zamotaná som). Radšej Vám poviem, že v tejto knihe naďabíme na veľa-preveľa zaujímavých postáv, spomeniem hlavne grófa St.Germain, Mistra Raimonda či Mary Hawkinsovú.

“Prostredné tri prsty na pravej ruke držal vystreté, položil ich na rukoväť dýky, na priesečník ostria a rúčky.”

Čomu sa chcem viac venovať vo svojej „recenzii“ je samozrejme Jamie a Claire. Jamie sa spamätáva z toho, čo sa mu stalo s Black Jack Randallom, snaží sa vyrovnať sa s traumou, ktorú zažil, vyliečiť svoju dušu. A veruže je to ťažká liečba. Claire zase sužujú tehotenské nevoľnosti, starosti o Jamieho a pocit nevyužitia jej síl. Túži byť znova užitočná, klebetenie a organizovanie večerí jej tak celkom nesedí. Jeden by si myslel, že Diana väčšinu romantiky použila v prvej knihe, opak je však pravdou. Z tejto knihy láska len tak prekypuje. Nečakala som, že budem mať toľkokrát slzy v očiach. O väčšinu sa postaral Jamie svojou citlivou dušou a nesmiernou láskou ku Claire (ale aj iným bytostiam). Ja sa vôbec nečudujem všetkým tým ženám, čo podľahli jeho knižnému čaru. Lebo toto, čo dokázala Diana napísať, je nenormálne. Toľko citu, lásky a sily v jednom človeku, to sa len tak nevidí. Claire samozrejme nezaostáva, aj ona je žena s veľkým Ž. Jej láska je čistá a veľká, taká veľká, akú len žena vie dať. Všetky pasáže, ktoré prežívajú spolu, kde si dokazujú svoju lásku a náklonnosť, sú tak silné, že len ťažko prijímam fakt, že celý príbeh je vymyslený.

Diana má navyše obrovský zmysel pre detail. Jej opisy pocitov sú úžasné. Nemusela som ani zažiť všetko to, o čom píše, a aj tak som si istá, že cítim presne to, čo by som mala cítiť. A to len na základe jej rozprávačského majstrovstva.

“Atmosféra nereálnosti, ktorá visela nad celým večerom, sa ako lusknutím vytratila.”

Francúzsku etapu strieda návrat do Škótska a človek sa cíti, akoby sa vrátil domov. Vaše srdce je rozorvané, lebo viete, k čomu sa schyľuje a viete, že sa to nedá zmeniť, iba žeby ste prepísali knihu. No napriek všetkej tej bolesti, čo sa v knihe skrýva, je tu aj značný podiel vtipu a ľahkosti. Zase ten Jamie a jeho zmysel pre humor. Milujem, keď spomína.

A keď sme pri tom, čo milujem, tak musím spomenúť Fergusa – malého chlapca, ktorý v Paríži pre Jamieho kradne a stane sa neoddeliteľnou súčasťou našej dvojice. Fergus je roztomilá postava, ktorú si musíte obľúbiť. Oddaný, úprimný a krásne detský a zároveň dospelý. Scény s ním som si vždy užívala a tak sa dostáva medzi moje najobľúbenejšie postavy, hneď k ústrednej dvojici. Také moje zlatíčko.

“Čakala som, oči zatvorené, kým hnev doznie, a pulz, ktorý mi bil v spánkoch, sa ustáli.”

Práve Fergus dosť zamieša karty v tejto knihe, aj keď nechtiac. Diana nás rozhodne nechce šetriť. Berie si naše srdce, dušu, dá im kopu lásky a rozkošných chvíľ a hneď nato ich podupe a odhodí do blata celé od krvi a modrín. Takto sa číta Vážka v jantári. S otvorenými ranami, úsmevom na perách a slzou v oku.

S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že táto kniha zastáva čestné miesto v mojej knižnici a knihomoľskom srdci. Navyše má nádhernú obálku, je krásne hrubá, paperback (som na ne úchyl) a tým, že viem, čo sa v nej skrýva, naberá pre mňa na cennosti. Vydavateľstvo Zelený kocúr vie, ako na mňa. Na konci knihy sa nachádzajú dve kapitoly, ktoré v prvom diely chýbali. Ja neviem, ako som jednotku čítala, ale mne tam nič nechýbalo 😀 Asi to bude tým, že som mala napozeraný seriál odpredu aj odzadu a celé mi to dávalo zmysel aj bez tých kapitol. Nevadí, chybička se vloudila.

“Jamie si kľakol k posteli, sklonil hlavu a jednu ruku položil na telo.”

A komu túto knihu odporúčam? Všetkým. Nemôže sa nepáčiť, to proste nejde! A keby sa náhodou našiel niekto, kto tomuto príbehu neprišiel na chuť, tak… tomu, bohužiaľ, niet pomoci 😛

Prečo áno?

• Jamie a Claire!!!
• Jamie Fraser!!!
• Fergus!!!
• Kopa lásky, citu, dojímavosti…
• Môžeme sa na chvíľu ocitnúť v Paríži 18. storočia, stretneme sa s kráľom, vraciame sa do Škótska, spoznávame Jamieho dcéru Briannu
• Nový nepriateľ
• Toľko citov a pocitov, že na to treba dva životy
• Cestovanie v čase
• Claire je badass hrdinka!
• Toto je láska, dámy a páni!

Prečo nie?

• Netuším
• Taký dôvod neexistuje
• Zbytočne sa snažím niečo nájsť
• Tá kniha je dokonalá

Moje hodnotenie: 5/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr.

 

Recenzia / Tomas World Expedition

Autor: Tomáš Vilček

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

Tomáš je mladý chalan, ktorý práve skončil vysokú školu. No ešte predtým, ako ho zhltne dospelácky svet práce, chce si ešte užiť slobody, trochu toho iného života, ktorý sa vymyká obyčajným predstavám. A tak sa vydáva na cestu okolo sveta.

“Láka ma pokračovať v najfrekventovanejšej trase legendárnej Hodvábnej cesty a po stopách Marca Pola sa vydať do Číny.”

Tomáš je dôsledný. Zisťuje si dopredu všetky potrebné informácie, aby na cestách nebol nemilo prekvapený a so svojimi prípravami oboznamuje aj nás, čo je super, keby sme sa aj my chceli na takú cestu vydať. Takto na nič nezabudneme. Na cestách využíva ubytovanie cez couchsurfing, čo mu umožňuje lepšie spoznávať dané krajiny. Podľa neho vraj lepšie, ako z all inclusive hotelov 🙂 Neviem, ani jedno som ešte neskúšala, vlastne som ani nebola na ceste okolo sveta :-O A tak sa nechávam viesť Tomášom tými pár krajinami, ktoré stihol za necelý rok navštíviť. Nie všetky destinácie boli podľa môjho gusta, ja by som sa asi pozrela inam, ale aj tak som rada, že som ich mohla aspoň prostredníctvom Tomáša (a Emila) spoznať.

Našu cestu začíname v Turecku. V krajine, ktorú poznám hlavne z rečí známych, ktorí boli presne na tej all-inclusive dovolenke. S Tomášom je to však iné Turecko, žiadna lážo-plážo dovolenka, ale riadny cestovateľský zážitok. Vrháme sa do prvej exotiky, cestujeme stopom či zdieľanými taxíkmi, spoznávame miestnych obyvateľov, zažívame krásne ale aj ťažšie dni.

“V lietadle sa zamýšľam nad tým, aký efekt nebezpečenstva má na ľudí niečo nepoznané.”

Z Turecka nás Tomáš vedie do Iránu. Áno, presne do toho Iránu, ktorý poznáme hlavne vďaka negatívnym správam z televízie. No, nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá (toto Tomáš dosť často prízvukuje. Treba si tvoriť vlastný názor). Irán je krajina ako všetky ostatné, so svojimi plusmi aj mínusmi a rozhodne stojí za návštevu. Z jeho rozprávania a fotiek som si istá, že je to nádherná krajina, ktorú sa oplatí vidieť.

V Ázii pokračujeme cez Turkmenistan, Uzbekistan, Afganistan… a takto by som to mohla menovať ďalej, ale načo, keď si tú knihu budete aj tak čítať, aspoň sa budete viac tešiť, kam vás Tomáš vlastne zavedie 🙂

“Zdĺhavou cestou vlakom mierim do Varanasi. Celú noc mi ako uspávanka slúži chrápanie cestujúcich.”

V každej krajine spolu spoznávame kopu úžasných ľudí, ktorí lámu predsudky, priateľských domorodcov, pohostinné rodiny, super mladých, ambicióznych ľudí. Samozrejme, bez čiernej by biela nebola…a tak nie sme ukrátení ani o negatívne skúsenosti s ľuďmi. Veď exoti sa nachádzajú všade, nie len v exotike. Ale s istotou môžem povedať, že tých negatívnych skúseností bolo oveľa menej ako pozitívnych.

Tomáš necestuje ako kráľ, s veľkým rozpočtom, práve naopak, je to dosť nízkonákladový chlapec 🙂 a tak prespáva u domácich „gaučovou“ metódou, vzdialenosti prekonáva zdieľanými taxíkmi, stopom či lacnými autobusmi. Tomáš sa nebojí ani zjednávať ceny a rozhodne sa nenechá ošmikať o peniaze len preto, že je turista z Európy. Mali by sme sa od neho učiť asertivity, hlavne ja 🙂

“Na tomto hostení ma zarazilo, že v dome ma bez problémov nechali samého.”

Tomáš cestuje aj so svojim druhým ja, ktoré nazýva Emil (prečo? :D) a tak svoje rozprávanie spestruje o rozhovory s ním, ktoré ma celkom dosť bavia. Nebráni sa rôznym úvahám, či už o politickej situácii v tej ktorej krajine, alebo o morálnych stránkach života v nej. Takže sa nemusíme báť, že by sme čítali suchý cestopis ako z dokumentárneho seriálu. To vôbec nie. V tomto prípade máme pocit, že naozaj s Tomášom cestujeme, že ho pomaly spoznávame, stávame sa priateľmi. Na konci som si už pripadala ako jeho real kamoška, dokonca som mala pocit, že ho už tak trochu poznám a tak verím, že keby sme sa stretli v reálnom svete, možno by sme si aj rozumeli 🙂 A navyše, čo sa mne osobne veľmi ráta, z Tomáša srší pokora. A to si ja vážim.

Prečo áno:

• Tomáš je mega sympatický chalan, je ako my, obyčajní ľudia, máme pocit, že ho poznáme, že to je ten sused odvedľa, ktorému sa každé ráno s úsmevom zdravíme
• Ukazuje nám, že nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá
• Nebojí sa povedať svoj vlastný názor, nebojí sa zjednávať, vyjednávať a učí to aj nás. Teraz, keď už pôjdem niekam do sveta, nebudem sa báť otvoriť ústa J
• Spoznáme 22 krajín bez toho, aby sme vytiahli päty z domu (ale iste je lepšie ich vytiahnuť, zas ma nechápte zle)
• Super fotky, ktoré dopĺňajú text
• Krátke podkapitoly, ktoré sa rýchlo a ľahko čítajú
• Super čítanie na dovolenku. Lebo vás to bude hnať ďalej J

Prečo nie:

• Lebo nie všetky krajiny boli podľa môjho gusta (ale to už je môj osobný problém, vám sa môže jeho výber stopercentne páčiť
• Kniha je mega ťažká a tak na cesty dosť nepraktická 😀 Mne párkrát odpadlo rameno, ešte že som ju väčšinou vláčila v kočiari.

Keď to všetko zhrniem dokopy ako omrvinky zo stola… ak nemáte čas, peniaze, gule na cestovanie, kúpte si Tomášovu knihu. S dávkou predstavivosti je to tiež príjemná alternatíva. Keď zavriem oči, môžem cítiť vôňu niektorých miest, môžem počuť ten ruch, cítiť horúci vzduch. Len chute si neviem predstaviť 🙂 Ďakujem Ti, Tomáš, že si ma vzal na cestu okolo sveta 🙂

Odporúča aj Katrina 😉

Moje hodnotenie: 4/5

Recenzia / Taťána a Alexandr

Originálny názov: Tatiana and Alexander

Autor: Paullin Simonsová

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Milena Pellarová

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

Alexandr Barrington stál před zrcadlem a vázal si červený skautský šátek, ale moc mu to nešlo, protože přitom upíral oči na svou nezvykle zachmuřenou tvář a ústa s povislými koutky. Netrpělivě tahal za cípy, bylo to však marné. Zrovna dneska.

Som plná dojmov. Prednedávnom som dočítala túto knihu a mám pocit, že presne tak, ako po prvom diely, sa budem dlho spamätávať. Príbeh ťažko skúšanej lásky Tatiany a Alexandra mi prirástol k srdcu. Hoci som prvú časť čítala viac ako pred rokom, nezabudla som na ňu. Ostala mi v hlave, ale hlavne v srdci. Veľmi som sa tešila na pokračovanie, bola som zvedavá, čo sa s tými dvoma nešťastníkmi stalo a či im bude šťastie priať.

Pri čítaní tejto knihy je nemožné sa nesústrediť. Príbeh vás tak dokonale pohltí, že máte pocit, že sa nachádzate presne tam – v Rusku, Nemecku, Amerike…. máte pocit, že ste hlavný hrdina/hlavná hrdinka, pretože cítite presne to, čo cítia aj oni. A aj keď viete, že ste v bezpečí domova, aj tak cítite nebezpečenstvo – nie len vojny, ale aj nebezpečenstvo zlomeného srdca a nešťastnej lásky.

“Strach z odmítnutí, úzkost z návratu domu, touha po přijetí a vytouženém razítku byly tak silné, že ve stěnách a na podlahách zustaly a kolem popraskaných okenních tabulek pronikly do zdiva.”

Toto nie je ten typ knihy, ktorú začnete čítať ráno a o pár hodín skončíte. Nie preto, že by príbeh nebol napínavý. Práve naopak. Toto je tak silné čítanie, že sa nedá zhltnúť naraz, musíte ho prežiť, predýchať, nechať si uležať v hlave, spracovať v srdci, nechať to  odbolieť, klipkať očami, aby ste zahnali slzy, cez ktoré nevidíte na písmenká, ukľudňovať rozbúrené emócie, aby ste nedostali infarkt. Pri čítaní príbehu Tatiany a Alexandra dostanete fakt všetko: slzy, úsmev, nádej, zúfalstvo, hnev, silu, rezignáciu, vieru, smútok… ale hlavne strašne veľa lásky. Už z Měděného jazdca vieme, akú nesmiernu lásku k sebe Tatiana a Alexander prechovávali. No až v tomto diely sa naplno prejavuje ich sila a nesmrteľnosť. Ich vôľa žiť, prežiť jeden pre druhého, milovať a obetovať sa.

Zatiaľ čo prvý diel sa celý odohrával v Rusku, tu sa miesta pôsobenia striedajú. Tatiana sa ocitá v Amerike, myslí si, že Alexander je mŕtvy, zatiaľ čo on bojuje o svoj život nie len v Rusku, ale aj v Poľsku či Nemecku. Tatiana však nedokáže zabudnúť. So synom Anthonym sa snaží viesť aký taký život, ale v hĺbke srdca stále dúfa, že Alexander žije a hľadá ho v každom cudzincovi, ktorého ako zdravotná sestra ošetruje. Alexandra zas ženie dopredu túžba po Tatiane, po tom, aby sa znova stretli. O jeho sile vieme už z Měděného jezdca, ale v tejto knihe sa naozaj ukazuje jej intenzita, priam až neskutočnosť. Snaží sa za každú cenu prežiť a to aj v neľudských podmienkach, ktoré zlomili nejedného muža.

“Slepé uličky své fantazie nenáviděl, ale s potěšením si maloval, jak se bude tvářit, až ho uvidí, jak se bude chvět, jak budou chutnat její slzy, jak k němu pujde, možná dokonce poběží.”

Autorka nás príbehom vedie z Alexandrovho aj Tatianinho pohľadu. Cestu začíname s mladým Alexandrom, kde sa dozvedáme o jeho detstve, ako sa dostal do Ruska, spoznávame bližšie jeho rodičov, situáciu, v ktorej sa ocitli a máme možnosť aj lepšie spoznať samotného Alexandra, vďaka čomu lepšie rozumieme jeho láske k Tatiane.

Príbeh je obohatený o spomienky oboch protagonistov – spomienky na ich spoločnú minulosť, ktorá ich drží pri živote a pri zmysloch. Niekomu by to mohlo prekážať, ale ja som bola veľmi rada, že som sa miestami mohla vracať k ich láske. Všetko to do seba oveľa lepšie zapadalo a prirastali mi ešte viac k srdcu. Ani chvíľu som sa nenudila, ani raz som nemala chuť preskočiť nejakú pasáž. A navyše som sa vedela s obidvoma dokonale stotožniť a do Alexandra som sa nanovo zamilovala.

“Když mu Taťána ránu čistila, voják nevydal ani hlásku”

Paullina píše tak nádherným jazykom, miestami mám pocit, že čítam jednu dlhú, srdcervúcu báseň. Dokáže krásne vyjadrovať pocity, zobrazovať myšlienky, že si myslíte, že sú to vaše pocity a váš príbeh lásky. Neraz som mala slzy v očiach, musela som zavrieť knihu aj oči a jednoducho vstrebávať. Paullina dokáže navodiť dokonale intímnu náladu, občas som sa až červenala, ale nikdy to nepôsobilo vulgárne. Vďaka autorke som mohla nie len prežívať úžasnú, veľkú lásku, ale mohla som sa aj čo-to priučiť o histórii, nahliadnuť do fungovania sveta počas Druhej svetovej, urobiť si obrázok o fungovaní vtedajšej spoločnosti, systému.

Ak ste sa pri čítaní prvej časti tešili, že sme sa zbavili slizkého záporáka Dimitrija, tu si znova budete trhať vlasy, lebo Paullina nám ponúka nového sviniara. Neprezradím koho, lebo by to bol veľký spojler a vy by ste prišli o moment prekvapenia. Do toho ďalšie scény plné bolesti a utrpenia, ďalšia smrť, ktorá mnou otriasla, no som totálne odrovnaná.

“Les byl nekonečný a Taťáně připadalo, že urazily desítky kilometru.”

Príbeh končí, presne ako v predošlom prípade, otvorene aj uzavreto zároveň. Jednoducho, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale zároveň to vedieť nepotrebujete, lebo si každý utvorí svoj koniec sám. Ja rozhodne chcem vedieť, čo si na nás Paullina pripravila v tretej časti, ale aj možnosť, že to nechám tak, ako to je teraz, pripadá do úvahy. Ale čím viac Alexandra a Tatiany, tým lepšie 🙂

„Sečteno a podtrženo“: Jedno veľké, úžasné čítanie, ktoré vám nedá spávať. Odporúčam všetkým milovníkom romantiky, histórie a akcie chtivým čitateľom.

Moje hodnotenie: 5/5