V dnešnej dobe je, zdá sa mi, depresia úplne bežným javom. Častokrát si ju však ľudia zamieňajú za “depku”, čo je stav, ktorým si prechádza takmer každý z nás. Depresia je však trošku vážnejšia a zložitejšia. Tí, ktorí zažívajú/zažili, vedia. Tí, ktorí majú “depku”, sa môžu niečo dozvedieť 😉
Snaha o pomoc je častokrát neúspešná
Keďže si ľudia depresiu častokrát zamieňajú za “depku”, považujú za veľmi nápomocné, ak vám dávajú múdre rady typu: “Vzchop sa!”, “Snaž sa byť pozitívne naladený/á”, “Sú aj horšie veci”, “Choď von a ono ťa to prejde,” alebo “Mnohí ľudia sa majú ešte horšie.” Vážne si myslíte, že je to tak jednoduché? Nemyslíte, že ak by to tak bolo, už dávno by ľudia nemali depresie? Prečo sa psychickému zdraviu nedáva taká vážnosť, ako zdraviu fyzickému? Myslíte si, že život s depresiou je ľahší ako život napríklad s cukrovkou? Niekde som čítala, že depresia je rakovinou duše. Think about it…
Depresia naozaj bolí
Depresia nie je len stav, kedy ti je smutno, tak ako je to pri “depke”. Pri depresii zrazu nevidíš v ničom zmysel, chce sa ti každú chvíľu plakať, alebo na plač už nemáš síl. Depresia je aj stav, kedy nie si schopný vstať z postele, kedy ťa bolí hlava tak, že by si si ju najradšej odsekol, bolí ťa brucho, bolia ťa ruky aj nohy, trasieš sa, dokonca ťa bolí na hrudi, ako keby si mal infarkt. O bolesti srdca ani nehovorím. A áno, aj duša vie bolieť! Ešte stále to znie tak jednoducho?
Jedlo je zrazu (p)otrava
Ak máš “depku”, chce sa ti sadnúť k romantickému filmu a spráskať celé balenie obľúbenej zmrzliny. Ak ale bojuješ s depresiou, častokrát na jedlo ani nemáš chuť. Aj niekoľko týždňov. Alebo príde opačný extrém, a ty sa snažíš vnútornú prázdnotu naplniť jedlom. Zrazu zistíš, že máš o 10 kíl viac alebo menej. A že je tu ďalšia vec, ktorá ti k zdraviu nepomôže.
Cítiš sa, akoby si strácal rozum
Pri “depke” sa stačí vyplakať, pozrieť si pekný film, porozprávať sa s kamoškou alebo sa proste opiť. Depresia je však trošku komplikovanejšia. Častokrát ju sprevádzajú ďalšie neresti ako úzkosť, záchvaty paniky, podráždenosť, sociálna fóbia, nespavosť alebo naopak nadmerné spanie, kompulzívne myšlienky a veľa ďalšieho. “Depka” sa dá zvládnuť, jednoducho to jedného dňa prejde. Depresia sa ťa však drží zubami-nechtami. Aj niekoľko mesiacov. Tak ako pri zápale pľúc, bez liekov to nejde, inak sa horúčky v duši nezbavíš. A hlavne treba myslieť na to, že nech sa správaš akokoľvek (pre okolie) bláznivo, nemôžeš za to a teda rada ako “ovládaj sa” je totálne zbytočná.
Zvládanie života je zrazu tak ťažké
Zatiaľ čo pri “depke” je človek schopný vstať, obliecť sa a predsa len zvládnuť deň, pri depresii je to častokrát priam nemožné. Aj obyčajná príprava obeda je zrazu nadľudský výkon a zvládnuť to bez plaču je sci-fi. Aj najmenšia maličkosť vás vie dohnať k slzám a pocitu beznádeje.
Pocity sú ako na hojdačke
“Depka” je typická smutnou náladou a ľudia si často myslia, že depresívny človek tiež musí byť len smutný. Hrozný omyl! Človek s depresiou sa môže celý deň smiať. Môže sa zdať, že je úplne v pohode. A zrazu BUM! Všetko je v slzách a beznádej vybuchuje všade naokolo, všetko je zrazu čierne ako tmavá noc… alebo aj nie. Depresia totiž môže vyzerať aj tak, že už necítite vôbec nič. Ani tie slzy nejdú, ani tá láska nepomáha… Zabudnite na stereotypy, depresia nie sú len slzy a beznádej. A hlavne nikdy nehovorte človeku, ktorý trpí depresiou, že vôbec nevyzerá, že mu niečo je. On totiž nie je povinný zrazu všade chodiť v čiernom a s rozmazanou maskarou od sĺz…
Vina a sebavedomie
Predstavte si, že by ste cítili vinu za všetko. Aj za to, že susedov pes umrel, aj za to, že v Afrike vládne hlad, aj za to, že sa kamoška vašej kamošky rozišla s frajerom. Takto sa cíti človek s depresiou. Akoby všetka vina sveta ležala na jeho pleciach. A aj keď rozum vie, že je to somarina, depresia si myslí niečo iné. Depresia má aj zaujímavý názor na naše sebavedomie a to taký, že ho všetko skonzumuje a vy ostanete len s nenávisťou k sebe samému. Pre všetko. A ak sa vás niekto snaží presvedčiť, že ste predsa len super človek, ste schopní hádať sa s ním do krvi o opaku.
Budúcnosť je tabu
Raz som niekde počula, že rozdiel medzi úzkosťou a depresiou je taký, že úzkosť sa budúcnosti bojí a depresia žiadnu budúcnosť nevidí. Najlepšie je, ak sa tieto dve diagnózy spoja. To je už len adrenalínová jazda 😉
Poznáte aj vy niekoho, kto trpí depresiou? Alebo máte s touto ohavou vlastné zážitky? Napíšte mi do komentárov vaše skúsenosti.
Zuzanka v krajine zázrakov 