Čitateľské myšlienky / Mapa, ktorá vedie k tebe

Nikto nespravil takú dokonalú fotku z promócie na Amherst College v Massachusetts, na ktorej si s dvoma najlepšími priateľkami, ako tvoja mama. Tvoja mama, hoci je povestná tým, že nevie narábať s fotoaparátom a neznáša, keď ju niekto požiada, aby ho odfotila. Zrejme do nej vložila všetku materinskú mágiu, kým ťa dospelosť navždy odveje.

Heather práve ukončila vysokú školu a o svojom živote má jasnú predstavu. Po škole si oddýchne pri cestovaní po Európe a potom sa pustí do dospelého života v banke v New Yorku. Heather mala vždy všetko naplánované, dopodrobna premyslené. Ale keď do jej života vnikne živel v podobe Jacka, ktorý cestuje podľa denníka svojho starého otca, je na čase svoje plány prehodnotiť a pridať na mapu aj zopár neplánovaných miest. Ako to však dopadne, keď sa stretnú dva tak odlišné svety?

“Lenže nič ešte nebolo otvorené. Končili sme zábavnú noc, ktorá sa postupne menila na pochod do pekla. Stále som sa cítila opitá a unavená.”

Milujem knihy o cestovaní. O cestovaní, kde okrem sveta hrdinovia spoznajú aj sami seba. Svoje pravé ja, svoje ozajstné túžby, zmysel života.

Milujem knihy o cestovaní aj preto, lebo ja sama sa k cestovaniu nedostanem a tak aspoň prostredníctvom kníh môžem spoznávať krajiny, po ktorých by som chcela chodiť. Našťastie mám tak veľkú predstavivosť a fantáziu, že sa často cítim tak, akoby som tam naozaj bola a prežila zážitky, o ktorých len čítam. Niekedy vôbec netuším, čo je skutočnosť a čo len výplod mojej fantázie… ale to asi všetci knihomoli poznajú 🙂

“Naše oči sa k sebe prilepili. Nebolo to na vrchole hory ani na brehu modrého oceánu či na rozkvitnutej lúke. Bolo to v centre Krakova.”

Hlavní hrdinovia v tejto knihe sú mi od začiatku menej sympatickí. Pretože ich zoznámenie bolo trochu zvláštne, z ich prvého rozhovoru som bola v rozpakoch. Neviem, či by som dala Jackovi druhú šancu urobiť dobrý prvý dojem, ale možno, keby ma veľmi presviedčal… 🙂 Ale v knižnej podobe som mu šancu dala a dobre som spravila, lebo sa z neho vykľul ozajstný sympaťák s dobrodružnou a sentimentálnou dušou. Veď cestovanie na základe denníka starého otca nemôže byť iné, len sentimentálne a hrozne romantické. Svojou dušou dobrodruha a človeka, čo žije pre prítomný okamih, očaril aj pragmatickú Heather, ktorá si potrebuje všetko dopredu naplánovať (haló, to píšete o mne?). Heather sa zrazu rozhodne upustiť od svojich cestovateľských plánov a stráviť čas s Jackom na miestach, ktoré ani nechcela navštíviť. Ale veď prečo nie? Čo je zlé na troche nevyspytateľnosti? Hlavne, ak sa po prázdninách plánuje vrátiť zase do svojich koľají a žiť život, aký má pripravený. A keď sa tá zmena týka cestovania s krásnym a milým mužom… však? 🙂

Jack ju niektorými svojimi výrokmi o živote v klietke zvanej „veľkomesto“ vie poriadne rozčúliť, ich vzťah je raz hore, raz dole, záleží, čo komu vykĺzne z úst. Veď nie je jednoduché zohrať sa aj v dlhoročnom vzťahu, nie to v takom, ktorý sa práve začína rozvíjať. Obaja majú odlišné predstavy o živote a ako by mal byť prežitý. No láska je o kompromisoch. Ale ktorý kompromis je ten pravý? Vždy je niekto, kto sa musí prispôsobiť trochu viac.  Niekedy to, čo sa zdá ako lepší nápad, môže byť fiaskom…

“Pri západe slnka ma Jack zobral zasadiť strom.”

Nechcem nič prezrádzať. Len poviem, že sa budete rozčuľovať, prečo sa stalo, čo sa stalo. A budete plakať. A budete tým dvom tvrdohlavcom držať palce a budete na nich kričať, nech už sa konečne spamätajú a budete sa  na nich usmievať a kričať „no konečne!“

Lebo taká to je kniha. Že vám nedá spať a budete musieť nad niektorými vecami rozmýšľať. Že nie je všetko také jednoduché, aké sa to napíše a že občas život pripraví niečo, na čo vôbec nie sme pripravení. Už záleží len na nás, ako sa s tým vysporiadame.

Ak máte radi knihy, kde sa dvaja hľadajú, aby sa našli na cestách a občas sa sami sebe aj stratili, čítajte Mapu, ktorá vedie k tebe. Mňa moja čitateľská mapa zaviedla k tejto knihe a som rada za túto skúsenosť.

Precestované krajiny:

• Holandsko
• Poľsko
• Francúzsko
• Taliansko
• Česko
• Bulharsko

Akú knihu, kde hrdinovia cestujú, ste naposledy čítali vy? Napíšte mi do komentárov 🙂

Originálny názov: The Map That Leads To You

Autor: J. P. Monninger

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Oľga Kralovičová

Rok vydania: 2018

Väzba: Hardback

Počet strán: 376

Rozlúčka s Dublin Street / Mesačné svetlo na Nightingale Way

Originálny názov: Moonlight on Nightingale Way

Séria: Dublin Street

Autor: Samantha Youngová

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Andrea Vargovčíková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 344

Neveriacky som hľadela na svetloružové tangá zavesené na zábradlí na poschodí, o ktoré som sa delila s novým susedom. S tým som ešte nemala česť. Ak nepočítam predošlú noc, keď ma pri práci vyrušilo jačanie vychádzajúce spoza jeho dvier.

Grace má za sebou ťažkú minulosť, o ktorú sa jej postarala jej vlastná rodina. Teraz je z nej sebavedomá mladá žena, ktorá si nenechá ubližovať. Určite si nič nechce začať s novým susedom Loganom, drzým sexsymbolom, ktorý ju vie vytočiť do nepríčetna. Avšak jedna udalosť ich nechtiac spojí a tak sa musia zblížiť, či chcú, alebo nechcú. Logan však tiež nie je taký drzý macho, ako sa na začiatku zdá. Má za sebou temné časy, ktoré formovali jeho osobnosť. A teraz prichádza na rad zodpovednosť, s ktorou nerátal.

Od Samanthy mám všetky knihy, ktoré u nás zatiaľ vyšli. Niektoré sú lepšie, iné slabšie, ale vždy viem, čo od jej kníh očakávať a tak nemôžem byť príliš sklamaná. Séria Dublin Street nám robila spoločnosť cca 4 roky a teraz prišiel čas rozlúčiť sa s našimi obľúbenými hrdinami. Tak ako aj v predchádzajúcich knihách, aj tu sa stretávame so všetkými postavami z tejto série. Neviem ako vám, ale mne to už trošku liezlo na nervy, hlavne preto, že to bolo dosť veľké množstvo postáv a pomedzi všetky tie knihy, čo som čítala, som si samozrejme nezapamätala presne, kto bol kto (okrem Joss a Bradena, samozrejme) a už som sa v tom občas dosť strácala. Niektoré scény mi prišli zbytočné, silené, len aby tam tie postavy boli všetky napratané a čitateľovi to nedáva nič, len chaos v hlave. Občas aj bolehlav. Lebo tie rozhovory o ničom ma už tak trochu fyzicky boleli. Druhá vec, ktorá mi na Samanthiných knihách prekáža, je tá nekonečná dokonalosť. Všetky postavy sú krásne, sexy, úspešné, úžasné… ono je to potom už dosť nuda, no nie? Koho by bavila všetka tá dokonalosť.

“Pred dverami stála vysoká, dlhonohá, dobre vyvinutá blondína v úzkych džínsoch, na ihličkách a v obtiahnutom svetri s hlbokým véčkovým výstrihom, ktorý poskytoval výhľad na veľmi pekný dekolt.”

Ale… keďže som Samanthina fanúšička, nemohla som sa na ňu hnevať, predsa len, je to posledná kniha a my sa s tým dokonalým svetom musíme rozlúčiť a teda som bola trošku sentimentálna, odpustila som jej veľa.

U Samanthy som zvyknutá na dokonalých alfa samcov, ktorí by sa mali automaticky dostať na môj Hriešny zoznam. Avšak… na Loganovi mi čosi prekážalo. Nie že by nebol krásny a sexy a všetko to dookola…. ale napriek tomu, ako ho Samantha vykresľovala, sa mi zdal slabý ako osobnosť. Niektoré jeho činy mi dosť prekážali, nevedela som ich ospravedlniť, a to ani nehovorím o Grace, tú som chcela občas reálne udrieť, nech sa spamätá. Ale tieto všetky nedostatky vyvažuje atmosféra, na akú sme v tejto sérii zvyknutí. Vieme, že sa môžeme tešiť na horúce chvíle, romantické gestá, rodinné aj iné drámy, riešenie osobných problémov… a vieme, že postavy z toho vždy vyviaznu úplne perfektne. Môže to byť motivujúce aj otravné, stačí si vybrať, záleží, ako to budete vnímať vy.

“Keď som sa vrátila, opieral sa o záhlavie postele, prepotené tričko mal vyzlečené.”

Problémy, ktoré sme museli riešiť v tejto knihe, sa mi zdali trošku zvláštne v tom, že tie riešenia šli strašne ľahko, všetko bolo zase príliš dokonalé. Ale, občas potrebujeme čítať aj takéto „motivačné“ knihy, trošku si oddýchnuť, odpútať sa od problémov, ktorým musíme čeliť v skutočnom živote.

Nie je to Samanthina najlepšia kniha. Ja by som ju zaradila k jej najslabším. Ale keďže je to posledný diel, neviem byť objektívna. A ešte za ten koniec si Samantha odo mňa uričte zaslúži jednu hviezdičku navyše. Lebo pri dočítaní knihy sa môžeme cítiť spokojne, dokončene a navyše si aj môžeme predstavovať vlastné pokračovania.

“Zamiešali sme sa do davu ľudí, ktorí sa smiali, rozprávali a občas do nás narážali.”

Po tejto knihe mám však chuť si znova prečítať Dublin Street, aby som si pripomenula, prečo som sa vlastne do Samanthiných kníh zamilovala. A na to sa veľmi teším 🙂

 

Moje hodnotenie: 3/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Vy si ju môžte kúpiť tu:

Čítali ste už niečo zo série Dublin Street?

Dokonalá knižná romantika / Doslova

Originálny názov: Literally

Autor: Lucy Keatingová

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Klára Kruteková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 224

Bola nedeľa popoludní 15.02 a ja som si mala poupratovať izbu. Nie preto, že by tam bol neporiadok. Nikdy tam žiadny nebol. Nie preto, že by mi to prikázali rodičia. Nikdy mi to nekázali. Ale preto, že to svietilo v mojom kalendári. Žlté na bielom.

Anabelle žije v Benátkach v Kalifornii so svojimi rodičmi, bratom a otravným psom. Jej život je, zdá sa, dokonalý. Anabelle si život dokonalým robí. Všetko má vždy dopredu naplánované, odôvodnené, nič nenecháva na náhodu. Je výbornou študentkou a zdá sa, že ju nič nemôže prekvapiť. Ale len do chvíle, než do jej triedy zavíta autorka bestsellerov Lucy Keatingová, ktorá jej prezradí, že Anabelle je len hrdinka v jej knihe a Lucy naozaj riadi jej život.

Anabelle tomu, samozrejme, nechce veriť. Najmä nie teraz, keď sa dozvedela, že jej rodičia chcú predať dom, v ktorom odjakživa bývala, pravdepodobne sa rozvedú, ale hlavne, keď jej do života vstúpi pre ňu dokonalý chalan, Will.

“Mal v tvári niečo zvláštne. To, ako stál s bradou dohora a vystretými plecami.”

Will sa len teraz prisťahoval do mesta a naozaj sa k Anabelle hodí. Je rovnako organizovaný, čistotný, krásne vonia a vždy vie, čo povedať. Nie ako Elliot, bratov kamarát, ktorý ju odjakživa rozčuľoval, chodí snáď rok v tom istom tričku a večne sa poneviera u nich v dome.

Takže… Anabelle sa zdá myšlienka, že by niekto písal jej život, absurdná. Ale čo ak na tom niečo naozaj bude? Začína si všímať rôzne náznaky, ktoré ju vedú k myšlienke, že Lucy nie je len bláznivá spisovateľka. Vykazuje totiž základné znaky Keatingovej kníh.

“O pár minút neskôr som začula jemné klopkanie na kuchynské dvere a zbadala Willa, ako sa na mňa škerí s rukami vo vreckách.”

Anabelle nevie, ako túto skutočnosť spracovať. Má zmiešané pocity, kedy sa jej táto predstava nepáči, na druhej strane jej to aj trochu vyhovuje. Will je predsa úplne podľa jej predstáv, tak čo je na tom, že ho pre ňu napísala nejaká spisovateľka?

Ale priznajme si, vám by sa to páčilo? Na chvíľu je takáto dokonalosť fajn, ale dlhšiu dobu by som ju asi nezvládla. Veď bez čiernej by sme si ani neuvedomovali bielu, to sú základy filozofie 😀 No, a presne tak sa to prestane páčiť aj Anabelle, hlavne po tom, čo si uvedomí, že sa ocitá v milostnom trojuholníku (tiež jeden zo znakov Keatingovej tvorby) a ona, ako totálne usporiadaná osoba, zrazu nevie, kde je jej vesmír. Ako sa z toho dostane? A čo vlastne cíti a chce? A sú to vôbec jej pocity a túžby? Nenapísala ich len tá magorka, ktorá jej chce riadiť život? Kde sa končí postava z pera Lucy Keatingovej a kde sa začína pravá Anabelle?

“Stále som si nebola istá, či mu verím, pretože ten príbeh bol absurdný.”

Takto opísané to znie dosť zamotane a zložito. Ale verte mi, toto je tá ľahšia literatúra. Veď ak ste čítali Keatingovej Zavri oči a snívaj, viete, čo asi tak môžete očakávať. No tentokrát „ľahšie čítanie“ netreba brať ako niečo hanlivé, skôr prospešné a roztomilé.

Lucyn štýl písania sa vôbec nezmenil. Stále píše nenormálne pútavo, zrozumiteľne a dievčensky. Bola som veľmi zvedavá, čo z tejto dosť cool témy vyťaží. A keby sme pred sebou mali nejakú vážnejšiu literatúru, tak toto by bolo dosť hlúpe, plné nelogickostí a hodili by sme knihu von oknom. Ale my sme si otvorili knihu pre dievčatá. Pre tie romantické dievčatá. A v takomto prípade je kniha geniálna 🙂

Lucy vie navodiť skvelú snovú, miestami až surrealistickú atmosféru, ale stále takým tým ružovým spôsobom, čo je podľa mňa úžasné. Pretože dokonale spĺňa zámer, pre ktorý bolo toto dielko napísané. V rámci tohto romantického, dievčenského sveta, dáva všetko zmysel (no dobre, všetko možno nie), nestrácame sa v deji ani vo vetách, ani v postavách a myšlienkach. Len občas v snoch, lebo som sa párkrát pristihla, ako snívam s otvorenými očami aj ústami a srdiečkami namiesto zreničiek. Lebo Lucy je kráľovná dievčenskej romantiky. Áno, dovoľujem si to tvrdiť. Lebo nikdy neskĺza do oblasti mládeži neprístupnej, no napriek tomu je horúca ako len láska vie byť. A Keatingovej prvé bozky sú také ňuňuňu, že mi je o to viac ľúto, že v skutočnom živote tie prvé bozky vôbec nemusia byť také fajn. Ja si želám vrátiť sa v čase a zažiť prvý bozk, ktorý mi napíše Keatingová a vôbec sa na ňu za to nebudem hnevať. Ale moje malé mestečko pre ňu asi nebolo dosť zaujímavé 🙂

“Will Hale ma vzal na ďalšie neskutočné rande. Nebolo to len také obyčajné stretnutie.”

No, trošku som sa zamotala… a vlastne som len chcela povedať toľko, že to bolo také krásne romantické, snové čítanie, ktoré snáď nikoho nemôže uraziť. A navyše sme dostali fakt dobre napísané postavy, ktoré mali veľmi dobre vykreslené a ohraničené charaktery. A ešte veľmi zaujímavú zápletku, ktorá sa dá napísať na rôzne štýly, z toľkých rôznych strán. A ešte sú tu aj veci, nad ktorými sa môžeme zamyslieť, čosi, čo nám chce Lucy povedať, naučiť nás, nejaké to sebauvedomenie, uvedomenie si života, ktoré je naozaj (aspoň pre mňa) dôležité a potrebné. Postavy sa navzájom učia, ukazujú jeden druhému, čo je naozaj dôležité, ako sa dá žiť, čo tomu druhému chýba.  A ešte sa nám Lucy snaží povedať, že ak niečo naozaj chceme, máme si za tým ísť a urobiť všetko preto, aby sme to dosiahli a je jedno, aký príbeh pre nás osud napísal, lebo ten svoj príbeh máme stále vo svojich rukách my sami. Ufff, ťažké zamyslenie 😀

A aby som nezabudla, nie že čerešnička na torte, ale veľký kopec šľahačky mi naložila na tortu pani spisovateľka, v podobe hlavného/nehlavného hrdinu, ktorý je zas dokonalý pre mňa. Lebo všetky tie gestá, čo kvôli Anabelle urobil, fuuuu, ja som bola na odpadnutie, a priznám sa bez boja, že aj slzička mi vyšla, taká som bola dojatá, lebo aj keď nemám 15, stále som tá dospievajúca romantička túžiaca po všetkom tom, čo on v knihe robil. A ešte ako pekne to tá knižná Lucy opísala. No ja som odpadla 🙂

Takže môj záver znie, že knihu si treba prečítať, lebo je na svoj žáner dokonalá.

Prečo áno:

• Romantika!!!
• Výborné postavy
• Skvelá zápletka
• Snová atmosféra na pokraji reality
• Krásna hlavná myšlienka

Prečo nie:

• Prázdna položka

Moje hodnotenie: 5/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Vy si ju môžte kúpiť kliknutím nižšie:

A ako sa kniha páčila vám? Máte v repertoári aj iné knihy balansujúce na hrane reality?

Strach náš každodenný / Povolanie

Originálny názov: The Calling

Autor: Rachelle Dekkerová

Vydavateľstvo: i527.net

Prekladateľ: Mgr. Zuzana Vengliková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

Damien Gold sa posadil na tvrdú drevenú lavicu vedľa Rotha Reynarda, známeho skôr pod prezývkou Vedec. Slnko bolo vysoko, vietor iba mierne pofukoval a v záhrade okolo nich vládlo ticho. Veci sa už dali do pohybu a všetkých čakala zmena.

Druhá časť série Prorok nás privádza do tábora prorokov, medzi tých, čo sa rozhodli nasledovať Árona. Tentokrát nás príbehom sprevádza Remko, ktorý sa od nášho posledného stretnutia stihol oženiť s Carrington a stať sa otcom. Ich život však vôbec nie je jednoduchý a idylický, pretože v meste vládne nový prezident – Damien Gold, ktorý chystá obrovské zmeny. Medzi ľuďmi panuje strach. Nikto sa neopováži ani trochu vzdorovať, lebo každého, čo i len trochu podozrivého, čaká verejná poprava. Tie sú takmer na dennom poriadku.

Práve pred takouto popravou sa snaží Remko a jeho skupina zachrániť jedného zo svojich členov. Na nebezpečnej akcii riskujú svoje životy, ale aj životy všetkých ostatných v tábore. Remka prepadávajú pochybnosti, či to, čo robia, je správne, či je Áron vhodný človek, ktorého by mali nasledovať a hlavne, či dokáže udržať svojich najbližších v bezpečí.

“Remko sa pokúsil potlačiť hnev a tichý strach, ktoré sa mu vzdúvali v hrudi.”

Celým príbehom nás sprevádzajú Remkove myšlienky popretkávané strachom, hnevom a pochybnosťami. Zamýšľame sa s ním nad tým, čo je to vlastne sloboda, ako na nás pôsobí strach, premýšľame o dôvere a nedôvere. A hlavne o tej slobode – slobode tela a duše.

Musím sa priznať, že zatiaľ čo prvý diel ma bavil a naozaj sa mi páčil, toto pokračovanie mi až tak nesadlo. Nejde o to, že som zrazu bola v Remkovom tele, pretože knihy z mužského pohľadu mi vôbec nevadia. Ide o to, že zatiaľ, čo v prvej knihe bol Remko TEN hrdina, v druhej knihe je to zbabelec. Nahnevaný a neistý zbabelec. Je síce sympatické, že je taký „ozajstný“, lebo však nikto nie sme dokonalý, a Remko tiež môže mať strach a môže chybiť, ale niektoré jeho činy ma natoľko rušili, že som s ním nevedela sympatizovať. Ostatné postavy tu vôbec nemajú toľko priestoru, koľko by mohli mať, hlavne o Carrington tu len sem-tam zakopneme, viac sa tu stretávame s inými postavami, ktoré sme doteraz nepoznali. Niektoré stoja naozaj za to, ale aj tak tu nedostávajú toľko priestoru, koľko by si zaslúžili.

“Vždy, keď Remko prekročil hranice územia spravovaného vládou, prišlo mu nevoľno.”

Druhá vec je tá, že som sa veľmi, veľmi nudila. Čo sa týka slov a viet, všetko je to napísané pekne, s citom, ak by som potrebovala nejaký prednes, prečo nie. Ale ja som sa potrebovala dostať do príbehu a tu sa okrem samých záchranných akcií nič iné nedialo. Naozaj, bolo to stále o tom istom. Ísť niekoho zachrániť do mesta, toto opísané do najmenších detailov a buď sa to podarilo alebo nie a keď už sme boli konečne „doma“ a mohlo sa riešiť niečo zaujímavé, už trebalo ísť na ďalšiu záchrannú akciu. Bola som z toho naozaj unavená, toľké chodenie, utekanie a plánovanie…. a do toho tie Remkove neustále pochybnosti…

Naozaj som sa tešila, keď sa asi v poslednej pätine knihy konečne udialo niečo iné, aj keď sa mi to vôbec nepáčilo, lebo ma to len utvrdilo v tom, že Remko je sraľo, ale aspoň som konečne nebola na záchrannej akcii. A dokonca tu bol aj jeden surprise moment, čo sa mi od autorky naozaj rátalo a som jej za to vďačná, že ma trošku prebrala z letargie. A potom… potom sa to celé skončilo, ja som sa ocitla v akomsi psychedelickom sne, všetko nabralo iný smer a pre mňa bol tento smer tak trochu nasilu. Akoby si Rachelle povedala, že už dosť bolo papiera na túto knihu, poďme spať, dovidenia pri trojke.

“Remkovi pri pohľade na padajúce telo prestalo biť srdce.”

Na druhej strane sa mi páči, že sa v knihe rieši, aká dôležitá je rodina, domov a dôvera, ako sa vysporiadať s negatívnymi zážitkami a skutočnosťami v našom živote. Je tu veľa postáv, ktoré sú duševne strašne silné, až tak nereálne, ale nás to môže posúvať dopredu a inšpirovať nás.

Ako pozitívum ešte vnímam to, že nás Rachelle do poslednej chvíle necháva v napätí, čo to ten prezident Damien na nás vlastne chystá. Vnímame rôzne náznaky a postupne spolu s hrdinami prichádzame na to, ako sa nás nepriateľ snaží ovládať. Celkom fajn nápad, aj keď tam bolo pár nelogickostí, ale aj napriek tomu je to celkom dobrá idea (aj keď mám pocit, že to tu už neraz bolo. Prečo?).

“Prinútila sa nepozerať na ľudí uväznených v celách po oboch stranách chodby, iba kráčať za mužmi k ďalším dverám.”

Čítala som si recenzie, ako to vnímajú ostatní a väčšina bola nadšená, tak som si občas myslela, že čítam inú knihu… takže tento môj výlev vôbec nemusíte brať za smerodajný, pretože Vás to môže naozaj baviť a páčiť sa. Ale ja som sa nejako nevedela namotať na Remkov svet. Zatiaľ čo ostatným sa páči psychológia postáv a filozofický smer diela, mne sa to v niektorých prípadoch zdalo pritiahnuté za vlasy a aj keď to celkovo pôsobilo dospelejšie ako vo väčšine YA, aj napriek tomu som z toho celého nemala až taký dobrý pocit.

Aj napriek tomu, že Povolanie nebola tak celkom moja šálka kávy, určite si chcem prečítať aj tretiu časť, pretože tak veľký potenciál, aký sa nachádza v tejto sérii, sa len tak nevidí. A väčšinou to tak býva, že po silnej prvej časti príde slabá druhá, aby mohla byť napravená oveľa lepšou, treťou časťou. Verím, že aj  v tomto prípade to takto bude 😉

Prečo áno

• Silná ženská hrdinka
• Podobnosť s dnešnou spoločnosťou (čisto náhodná)
• Veľa premýšľania
• Jedno malé prekvapko, čo som vôbec nečakala
• Autorka sa so svojimi postavami nemazná a nebojí sa im aj ublížiť

Prečo nie

• Opakujúce sa akcie
• Pád mužského hrdinu
• Náboženská tematika príliš nasilu
• Koniec na mňa až príliš silná káva

Moje hodnotenie: 2,5/5

Za knihu na zrecenzovanie ďakujem vydavateľstvu i527.net 🙂

Ťažko slepá láska / Vesmír na pleciach

Originálny názov: Holding Up The Universe

Autor: Jennifer Nivenová

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Klára Kruteková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 392

Nie som zlý človek, ale chystám sa urobiť zlú vec. Budeš ma za to nenávidieť. Aj pár ďalších ľudí ma bude nenávidieť, no aj tak to urobím.

Libby Stroutová bola kedysi označená za najtučnejšiu tínedžerku Ameriky. Dnes je o 137 kíl ľahšia, no stále je to „veľké dievča“. Po smrti svojej maty situáciu nezvládla a žiaľ zaháňala jedlom. Dnes je však iná. To by však ľudia museli vidieť ďalej ako po jej nadváhu. Jack Masselin je Libbyn opak. Všeobecne obľúbený, vedomý si svojho šarmu… avšak ani on to v živote nemá ľahké. Trpí totiž prosopagnóziou, čo znamená, že nedokáže rozoznávať tváre. Obaja si nesú na pleciach svoj kríž, svoje tiché trápenie, avšak každý sa s ním vyrovnáva inak.

Ak sa vám páčila kniha Eleanor a Park od Rainbow Rowellovej, bude sa vám páčiť aj Vesmír na pleciach. Aj tu sa opakuje „poučka“ neobľúbené dievča, obľúbený (alebo aspoň rešpektovaný) chalan, nečakaná náklonnosť. Neviem vám presne povedať, v čom sú rozdiely, radšej vám poviem, v čom je tento príbeh úžasný a krásny.

“Po prvý raz po veľmi dlhom čase som znovu spanikárila.”

Jennifer napísala nádherne citlivú knihu plnú metafor. Mega tučné, smutné dievča, uväznené vo vlastnej izbe, až ju museli doslova vysekať vonku? Jasné, že to chápeme! Chalan neschopný rozoznávať tváre, ktorý si musí namiesto toho pamätať všetky drobnosti, ktoré ľudí od seba odlišujú? Jasné, aj toto chápeme!  Veď Jennifer to tak krásne zaobalila do všetkých tých náznakov, že som miestami plakala od dojatia. Lebo to všetko chápem. Lebo viem, aké to je, chcieť sa skryť pred všetkými, ale najmä pred sebou samou. Lebo viem, aké to je, všetkého sa báť a musieť si dookola opakovať, že to najhoršie sa nemusí vôbec stať. Aké to je, keď si okolo seba postavíte pevnosť. Libby totiž trpí aj úzkostnou poruchou. Ja sa jej vôbec nečudujem, veď smrť matky musí byť strašne traumatizujúca udalosť, nehovoriac o tom, keď sa to stane v tak citlivom veku. A tak sa Libby snaží so situáciou vyrovnať ako vie a jediné, čo jej pomáha, je jedlo. Je ako tá zakliata princezná, čo čaká vo veži na bozk od pravej lásky. Lenže ten pravý bozk vôbec nemusí prísť od krásneho princa.

Libby chodí na terapie a preto je z nej teraz mladá uvedomelá žena. Vie, v čom je jej cena a že ona vôbec nie je kilá, ktoré nosí. Vie, že tá pravá Libby je viac ako kilá tuku. Vie, čo si zaslúži a nebojí sa požiadať o to, bojovať o to a ani odmietnuť to, čo jej môže ublížiť.

“Cítil som sa ako nahý. Vlastne som sa musel pozrieť na seba, aby som sa uistil, či mám oblečenie.”

Akú rolu sa v jej živote snaží zohrať Jack? Bude to ďalší z tých toxických ľudí, ktorí vedia pozerať len na povrch? Alebo sa z neho vykľuje naozaj dobrý človek a možno aj priateľ? Vy už asi tušíte, čo z toho bude pravda.

A čo Jack? Dokáže sa  s okolím podeliť o svoje trápenie s rozoznávaním tvárí? Akú úlohu v jeho živote zohrá Libby? Je ich stretnutie „osudové“?

“Doma som sa postavila pred zrkadlo v bledofialových bikinách, ktoré som si kúpila, keď som schudla.”

Nemôžem vám prezradiť všetko, lebo by ste o veľa prišli. Môžem vám povedať, že toto stretnutie rozhodne JE osudové. Že spojenie ich životov má pre oboch vyšší význam. Obaja sa môžu od toho druhého veľa naučiť, obaja si môžu navzájom veľmi pomôcť.

Mňa táto kniha naozaj dostala. Vo veľa veciach mi pomohla, v mnohých som sa našla, veľa som si poplakala, aj som sa nasmiala. Našla som tam presne to, čo od dobrej knihy čakám. Každá jedna emócia bola dokonale precítená. A myslím si, že pokiaľ nie ste citovo vyprahnutí, budete plakať aj vy…

Prečo áno:

• Lebo Libby je skvelá
• Lebo aj Jack je skvelý
• Lebo Jackove myšlienky sú najviac
• Lebo Libby je nenormálne silná osobnosť, ktorá dokáže nakopať všetky zadky
• Lebo čítať o neschopnosti rozoznávať tváre je úžasne zaujímavé
• Lebo bozky… a láska… veľa lásky…
• Lebo všetci si nesieme na pleciach to svoje trápenie, ktoré je občas veľké ako vesmír

Prečo nie:

• Nemám žiaden dôvod, pretože kniha sa mi páčila od začiatku do konca

Moje hodnotenie: 5/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu YOLi.

Vy si knihu môžete kúpiť tu:

 

Romantika medzi umeleckými dielami / Nezmazateľný dojem

Originálny názov: A Lasting Impression

Autor: Tamera Alexanderová

Vydavateľstvo: i527.net

Prekladateľ: Mgr. Lucia Mosorjaková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 504

Claire Laurentová si prezerala dokončený  obraz na maliarskom stojane, čo stál pred ňou a hoci sa nedal opísať výrazom majstrovské dielo, bola si istá, že táto maľba je dosiaľ jej najlepšou. Prečo potom cíti také sklamanie? Prečo jej pod vrstvami krinolíny a čipky stekajú malinké kropaje potu? Prebehla si dlaňou po kučerách a pustila špinavý štetec do pohára s terpentínom. Dobre vedela prečo. A toto vedomie v nej len prehĺbilo pocit viny.

Claire Laurentová je nádejná maliarka, ktorá však svoj talent ani náhodou nevyužíva tak, ako by mohla. Namiesto maľovania originálnych obrazov totiž maľuje falzifikáty, ktoré jej otec predáva vo vlastnej galérii. Nerobí to však rada, ale z donútenia. Až jedného dňa sa všetko zlomí a po nečakanej tragédii odchádza do Nashvillu, kde sa v Belmontskom sídle snaží začať nový život. Tam spoznáva majiteľku sídla Adeliciu Acklenovú, svoju novú zamestnávateľku, ale aj Suttona Monroea, švárneho mládenca, čo zamieša v jej živote zopár karát. Zostane jej tajomstvo uchované? Alebo bude musieť znova utekať pred svojou minulosťou?

Táto kniha je tak naivná, aká impozantná sa snaží byť. Všade nás obklopujú veľkolepé umelecké diela, honosné róby, nafúkaná smotánka, vzletné oslovenia. Človek má až pocit, že túto knihu musí čítať krásne oblečený a so vzpriameným chrbtom, prsia von, brada hore 🙂

“Doniesol sa k nej závan škorice a klinčekov, až príliš domácka a upokojujúca vôňa na také pompézne prostredie.”

Na začiatku príbehu sa ocitáme spolu s Claire v jej ateliéri, kde práve dokončuje svoj posledný obraz. S Claire sa zoznamujeme práve v období, kedy sa v nej niečo láme a už ďalej nechce pokračovať v rodinnom biznise a snaží sa to oznámiť aj otcovi. Samozrejme, že sa to stretne s vlnou nepochopenia a keď jej otca postihne tragédia, je poslaná do Nashvillu, kde má pokračovať v starých šľapajách, len v novom šate. Claire je však odhodlaná zmeniť svoj život. Uchádza sa o miesto v Belmontskom sídle ako asistentka pani Adelicie Acklenovej. Myslím, že neprezradím príliš, keď napíšem, že to miesto získala. Pre Adeliciu pracuje aj mužný Sutton, s ktorým sa Claire za bizarných okolností stihla zoznámiť už pred pohovorom.

Claire sa snaží žiť čestne, ukázať svetu aj sebe, že začala s čistým štítom a dúfa, že sa jej okolie nedozvie o jej temnej minulosti. Ale, ale, pani autorka, vážne? Naozaj ste stvorili tak naivnú hrdinku, ktorá chce začať nový život presne v tom istom meste, do ktorého bola poslaná jej rodinou, aby pokračovala v živote, ktorý nechcela? A naozaj sa chce skryť akurát v najznámejšom dome plnom obrazov a iných umeleckých diel? Ale prosím vás… (aj keď, pod lampou býva občas najväčšia tma…).

“Zvlnené pahorky obrastené sviežimi zelenými cédrami, borovicami, dubmi a topoľmi, ktoré sa v nepretržitom rytme vzdúvali a klesali, takže tento obraz bol balzamom pre oči i dušu.”

S ľútosťou musím priznať, že táto kniha mňa osobne veľmi nebavila. Autorka stvorila veľmi naivnú hlavnú hrdinku, o ktorej sa snaží prostredníctvom iných postáv tvrdiť, že je „riadny živel“ a že je to veľmi silná žena. Mne taká nepripadala. A možno, že len mala tú smolu, že som jej príbeh začala čítať hneď po Cudzinke (áno, ďalšia Claire). No autorka sa aj veľmi snažila o určitý vývoj osobnosti, za čo má u mňa body navyše.  Z utiahnutej dievčiny sa mala stať silná a sebavedomá žena. Nevravím, že sa jej to podarilo. Ale snahu tam vidím a dokážem ju oceniť.

Okrem toho ma strašne otravovali tie večné úctivé oslovenia, fakt, tretina rozhovorov boli len oslovenia. A tak celý príbeh strácal na dynamike.

“A jediný pohľad na jej tvár stačil Claire na to, aby pochopila, že niečo nie je v poriadku.”

Druhá vec je vzťah Claire – Sutton. Obaja sa navzájom priťahujú od samého začiatku. No treba to trošku ponaťahovať, a tak je Claire chvíľu netýkavka, lebo ju videl v nevhodnej situácii a Sutton musí mať pochybnosti. Vlastne, celý ich vzťah je založený na akejsi nedôvere a fyzickej príťažlivosti, čo sa mi do tohto príbehu nie veľmi hodilo. Navyše, Sutton je právnik, a hádajte aký prípad dostane na starosť? Áno, falšovanie obrazov. Tamera sa proste so zápletkami príliš nepotrápila.

A takáto je celá kniha. Pre nenáročnejších čitateľov, ktorí si potrebujú pri knihe najmä oddýchnuť, nechať sa unášať krásnym prostredím, pompéznosťou, romantikou a nevadí im prvoplánovosť a predvídateľnosť. Stačí, že slová sa pekne čítajú.

“Vedela, že to myslel ako poklonu, ale nevyznelo to tak.”

Rozhodne vás však nechcem od čítania tejto knihy odradiť, pretože nie je vyslovene zlá, na Goodreads má naozaj veľmi dobré hodnotenie, len to nebola moja šálka čaju v mega drahom porceláne so zdvihnutým malíčkom.

Prečo áno

• Umelecké diela, fakt pekne opísané
• Opisy prírody
• Romantika sladká ako med

Prečo nie

• Naivita
• Prvoplánovosť
• Predvídateľnosť
• Pre mňa nie veľmi vydarená dvojica

Moje hodnotenie: 2/5

Zaujal vás historický román Nezmazateľný dojem? Daľšie historické romány nájdete na stránke i527.net Román Nezmazateľný dojem si môžete zakúpiť tu: i527.net, kumran.sk alebo na martinus.sk

Recenzia / Tomas World Expedition

Autor: Tomáš Vilček

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

Tomáš je mladý chalan, ktorý práve skončil vysokú školu. No ešte predtým, ako ho zhltne dospelácky svet práce, chce si ešte užiť slobody, trochu toho iného života, ktorý sa vymyká obyčajným predstavám. A tak sa vydáva na cestu okolo sveta.

“Láka ma pokračovať v najfrekventovanejšej trase legendárnej Hodvábnej cesty a po stopách Marca Pola sa vydať do Číny.”

Tomáš je dôsledný. Zisťuje si dopredu všetky potrebné informácie, aby na cestách nebol nemilo prekvapený a so svojimi prípravami oboznamuje aj nás, čo je super, keby sme sa aj my chceli na takú cestu vydať. Takto na nič nezabudneme. Na cestách využíva ubytovanie cez couchsurfing, čo mu umožňuje lepšie spoznávať dané krajiny. Podľa neho vraj lepšie, ako z all inclusive hotelov 🙂 Neviem, ani jedno som ešte neskúšala, vlastne som ani nebola na ceste okolo sveta :-O A tak sa nechávam viesť Tomášom tými pár krajinami, ktoré stihol za necelý rok navštíviť. Nie všetky destinácie boli podľa môjho gusta, ja by som sa asi pozrela inam, ale aj tak som rada, že som ich mohla aspoň prostredníctvom Tomáša (a Emila) spoznať.

Našu cestu začíname v Turecku. V krajine, ktorú poznám hlavne z rečí známych, ktorí boli presne na tej all-inclusive dovolenke. S Tomášom je to však iné Turecko, žiadna lážo-plážo dovolenka, ale riadny cestovateľský zážitok. Vrháme sa do prvej exotiky, cestujeme stopom či zdieľanými taxíkmi, spoznávame miestnych obyvateľov, zažívame krásne ale aj ťažšie dni.

“V lietadle sa zamýšľam nad tým, aký efekt nebezpečenstva má na ľudí niečo nepoznané.”

Z Turecka nás Tomáš vedie do Iránu. Áno, presne do toho Iránu, ktorý poznáme hlavne vďaka negatívnym správam z televízie. No, nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá (toto Tomáš dosť často prízvukuje. Treba si tvoriť vlastný názor). Irán je krajina ako všetky ostatné, so svojimi plusmi aj mínusmi a rozhodne stojí za návštevu. Z jeho rozprávania a fotiek som si istá, že je to nádherná krajina, ktorú sa oplatí vidieť.

V Ázii pokračujeme cez Turkmenistan, Uzbekistan, Afganistan… a takto by som to mohla menovať ďalej, ale načo, keď si tú knihu budete aj tak čítať, aspoň sa budete viac tešiť, kam vás Tomáš vlastne zavedie 🙂

“Zdĺhavou cestou vlakom mierim do Varanasi. Celú noc mi ako uspávanka slúži chrápanie cestujúcich.”

V každej krajine spolu spoznávame kopu úžasných ľudí, ktorí lámu predsudky, priateľských domorodcov, pohostinné rodiny, super mladých, ambicióznych ľudí. Samozrejme, bez čiernej by biela nebola…a tak nie sme ukrátení ani o negatívne skúsenosti s ľuďmi. Veď exoti sa nachádzajú všade, nie len v exotike. Ale s istotou môžem povedať, že tých negatívnych skúseností bolo oveľa menej ako pozitívnych.

Tomáš necestuje ako kráľ, s veľkým rozpočtom, práve naopak, je to dosť nízkonákladový chlapec 🙂 a tak prespáva u domácich „gaučovou“ metódou, vzdialenosti prekonáva zdieľanými taxíkmi, stopom či lacnými autobusmi. Tomáš sa nebojí ani zjednávať ceny a rozhodne sa nenechá ošmikať o peniaze len preto, že je turista z Európy. Mali by sme sa od neho učiť asertivity, hlavne ja 🙂

“Na tomto hostení ma zarazilo, že v dome ma bez problémov nechali samého.”

Tomáš cestuje aj so svojim druhým ja, ktoré nazýva Emil (prečo? :D) a tak svoje rozprávanie spestruje o rozhovory s ním, ktoré ma celkom dosť bavia. Nebráni sa rôznym úvahám, či už o politickej situácii v tej ktorej krajine, alebo o morálnych stránkach života v nej. Takže sa nemusíme báť, že by sme čítali suchý cestopis ako z dokumentárneho seriálu. To vôbec nie. V tomto prípade máme pocit, že naozaj s Tomášom cestujeme, že ho pomaly spoznávame, stávame sa priateľmi. Na konci som si už pripadala ako jeho real kamoška, dokonca som mala pocit, že ho už tak trochu poznám a tak verím, že keby sme sa stretli v reálnom svete, možno by sme si aj rozumeli 🙂 A navyše, čo sa mne osobne veľmi ráta, z Tomáša srší pokora. A to si ja vážim.

Prečo áno:

• Tomáš je mega sympatický chalan, je ako my, obyčajní ľudia, máme pocit, že ho poznáme, že to je ten sused odvedľa, ktorému sa každé ráno s úsmevom zdravíme
• Ukazuje nám, že nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá
• Nebojí sa povedať svoj vlastný názor, nebojí sa zjednávať, vyjednávať a učí to aj nás. Teraz, keď už pôjdem niekam do sveta, nebudem sa báť otvoriť ústa J
• Spoznáme 22 krajín bez toho, aby sme vytiahli päty z domu (ale iste je lepšie ich vytiahnuť, zas ma nechápte zle)
• Super fotky, ktoré dopĺňajú text
• Krátke podkapitoly, ktoré sa rýchlo a ľahko čítajú
• Super čítanie na dovolenku. Lebo vás to bude hnať ďalej J

Prečo nie:

• Lebo nie všetky krajiny boli podľa môjho gusta (ale to už je môj osobný problém, vám sa môže jeho výber stopercentne páčiť
• Kniha je mega ťažká a tak na cesty dosť nepraktická 😀 Mne párkrát odpadlo rameno, ešte že som ju väčšinou vláčila v kočiari.

Keď to všetko zhrniem dokopy ako omrvinky zo stola… ak nemáte čas, peniaze, gule na cestovanie, kúpte si Tomášovu knihu. S dávkou predstavivosti je to tiež príjemná alternatíva. Keď zavriem oči, môžem cítiť vôňu niektorých miest, môžem počuť ten ruch, cítiť horúci vzduch. Len chute si neviem predstaviť 🙂 Ďakujem Ti, Tomáš, že si ma vzal na cestu okolo sveta 🙂

Odporúča aj Katrina 😉

Moje hodnotenie: 4/5

Recenzia / Taťána a Alexandr

Originálny názov: Tatiana and Alexander

Autor: Paullin Simonsová

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Milena Pellarová

Rok vydania: 2013

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

Alexandr Barrington stál před zrcadlem a vázal si červený skautský šátek, ale moc mu to nešlo, protože přitom upíral oči na svou nezvykle zachmuřenou tvář a ústa s povislými koutky. Netrpělivě tahal za cípy, bylo to však marné. Zrovna dneska.

Som plná dojmov. Prednedávnom som dočítala túto knihu a mám pocit, že presne tak, ako po prvom diely, sa budem dlho spamätávať. Príbeh ťažko skúšanej lásky Tatiany a Alexandra mi prirástol k srdcu. Hoci som prvú časť čítala viac ako pred rokom, nezabudla som na ňu. Ostala mi v hlave, ale hlavne v srdci. Veľmi som sa tešila na pokračovanie, bola som zvedavá, čo sa s tými dvoma nešťastníkmi stalo a či im bude šťastie priať.

Pri čítaní tejto knihy je nemožné sa nesústrediť. Príbeh vás tak dokonale pohltí, že máte pocit, že sa nachádzate presne tam – v Rusku, Nemecku, Amerike…. máte pocit, že ste hlavný hrdina/hlavná hrdinka, pretože cítite presne to, čo cítia aj oni. A aj keď viete, že ste v bezpečí domova, aj tak cítite nebezpečenstvo – nie len vojny, ale aj nebezpečenstvo zlomeného srdca a nešťastnej lásky.

“Strach z odmítnutí, úzkost z návratu domu, touha po přijetí a vytouženém razítku byly tak silné, že ve stěnách a na podlahách zustaly a kolem popraskaných okenních tabulek pronikly do zdiva.”

Toto nie je ten typ knihy, ktorú začnete čítať ráno a o pár hodín skončíte. Nie preto, že by príbeh nebol napínavý. Práve naopak. Toto je tak silné čítanie, že sa nedá zhltnúť naraz, musíte ho prežiť, predýchať, nechať si uležať v hlave, spracovať v srdci, nechať to  odbolieť, klipkať očami, aby ste zahnali slzy, cez ktoré nevidíte na písmenká, ukľudňovať rozbúrené emócie, aby ste nedostali infarkt. Pri čítaní príbehu Tatiany a Alexandra dostanete fakt všetko: slzy, úsmev, nádej, zúfalstvo, hnev, silu, rezignáciu, vieru, smútok… ale hlavne strašne veľa lásky. Už z Měděného jazdca vieme, akú nesmiernu lásku k sebe Tatiana a Alexander prechovávali. No až v tomto diely sa naplno prejavuje ich sila a nesmrteľnosť. Ich vôľa žiť, prežiť jeden pre druhého, milovať a obetovať sa.

Zatiaľ čo prvý diel sa celý odohrával v Rusku, tu sa miesta pôsobenia striedajú. Tatiana sa ocitá v Amerike, myslí si, že Alexander je mŕtvy, zatiaľ čo on bojuje o svoj život nie len v Rusku, ale aj v Poľsku či Nemecku. Tatiana však nedokáže zabudnúť. So synom Anthonym sa snaží viesť aký taký život, ale v hĺbke srdca stále dúfa, že Alexander žije a hľadá ho v každom cudzincovi, ktorého ako zdravotná sestra ošetruje. Alexandra zas ženie dopredu túžba po Tatiane, po tom, aby sa znova stretli. O jeho sile vieme už z Měděného jezdca, ale v tejto knihe sa naozaj ukazuje jej intenzita, priam až neskutočnosť. Snaží sa za každú cenu prežiť a to aj v neľudských podmienkach, ktoré zlomili nejedného muža.

“Slepé uličky své fantazie nenáviděl, ale s potěšením si maloval, jak se bude tvářit, až ho uvidí, jak se bude chvět, jak budou chutnat její slzy, jak k němu pujde, možná dokonce poběží.”

Autorka nás príbehom vedie z Alexandrovho aj Tatianinho pohľadu. Cestu začíname s mladým Alexandrom, kde sa dozvedáme o jeho detstve, ako sa dostal do Ruska, spoznávame bližšie jeho rodičov, situáciu, v ktorej sa ocitli a máme možnosť aj lepšie spoznať samotného Alexandra, vďaka čomu lepšie rozumieme jeho láske k Tatiane.

Príbeh je obohatený o spomienky oboch protagonistov – spomienky na ich spoločnú minulosť, ktorá ich drží pri živote a pri zmysloch. Niekomu by to mohlo prekážať, ale ja som bola veľmi rada, že som sa miestami mohla vracať k ich láske. Všetko to do seba oveľa lepšie zapadalo a prirastali mi ešte viac k srdcu. Ani chvíľu som sa nenudila, ani raz som nemala chuť preskočiť nejakú pasáž. A navyše som sa vedela s obidvoma dokonale stotožniť a do Alexandra som sa nanovo zamilovala.

“Když mu Taťána ránu čistila, voják nevydal ani hlásku”

Paullina píše tak nádherným jazykom, miestami mám pocit, že čítam jednu dlhú, srdcervúcu báseň. Dokáže krásne vyjadrovať pocity, zobrazovať myšlienky, že si myslíte, že sú to vaše pocity a váš príbeh lásky. Neraz som mala slzy v očiach, musela som zavrieť knihu aj oči a jednoducho vstrebávať. Paullina dokáže navodiť dokonale intímnu náladu, občas som sa až červenala, ale nikdy to nepôsobilo vulgárne. Vďaka autorke som mohla nie len prežívať úžasnú, veľkú lásku, ale mohla som sa aj čo-to priučiť o histórii, nahliadnuť do fungovania sveta počas Druhej svetovej, urobiť si obrázok o fungovaní vtedajšej spoločnosti, systému.

Ak ste sa pri čítaní prvej časti tešili, že sme sa zbavili slizkého záporáka Dimitrija, tu si znova budete trhať vlasy, lebo Paullina nám ponúka nového sviniara. Neprezradím koho, lebo by to bol veľký spojler a vy by ste prišli o moment prekvapenia. Do toho ďalšie scény plné bolesti a utrpenia, ďalšia smrť, ktorá mnou otriasla, no som totálne odrovnaná.

“Les byl nekonečný a Taťáně připadalo, že urazily desítky kilometru.”

Príbeh končí, presne ako v predošlom prípade, otvorene aj uzavreto zároveň. Jednoducho, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale zároveň to vedieť nepotrebujete, lebo si každý utvorí svoj koniec sám. Ja rozhodne chcem vedieť, čo si na nás Paullina pripravila v tretej časti, ale aj možnosť, že to nechám tak, ako to je teraz, pripadá do úvahy. Ale čím viac Alexandra a Tatiany, tým lepšie 🙂

„Sečteno a podtrženo“: Jedno veľké, úžasné čítanie, ktoré vám nedá spávať. Odporúčam všetkým milovníkom romantiky, histórie a akcie chtivým čitateľom.

Moje hodnotenie: 5/5

 

Recenzia / Sabotáž

Originálny názov: Sabotaged

Autor: Dani Pettreyová

Vydavateľstvo: i527.net

Prekladateľ: Mgr. Zuzana Vengliková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 264

Frank sa prebudil na Dieselovo vrčanie. „Ľahni.“ Psy nenávidia čakanie na ráno. Hoci sa presunul na kopec, ďaleko od ostatných mašérov a psy uložil do sena, nevedeli sa dočkať reštartu pretekov, aby sa mohli opäť rozbehnúť.

Autorka Dani Pettreyová nás vo svojej knihe odprevádza na divokú Aljašku, medzi pretekajúcich mašérov, keď Franka neznámy muž oboznamuje s tým, že uniesli jeho dcéru Meg a aby ju dostal späť, musí niečo urobiť. Čo, sa dozvieme až počas príbehu, v ktorom sa na to budú snažiť prísť Kirra a Reef. Kirra je Frankova neter a tak sa s Reefovou pomocou pokúsi vypátrať Meg a zistiť, čo musí Frank na jej záchranu urobiť. Ak to nezvládnu, Aljašku postihne veľká katastrofa.

Sabotáž je piatou a poslednou knihou obľúbenej série Aljašská odvaha. Ja som o nej bohužiaľ doteraz netušila a mrzí ma, že sa mi do rúk dostala až táto posledná časť. Autorka totiž ráta s tým, že postavy už dobre poznáme a tak som počas čítania bola trochu zmätená, o kom to vlastne čítam. Kvôli tomu som sa nevedela s postavami zžiť tak, ako som zvyknutá, zdali sa mi trochu plytké.

“Prví mašéri vyštartovali z dediny Nikolai nadránom – väčšina z nich odpočívala sotva štyri hodiny – kým pomalší pretekári, zaostávajúci aj dvadsaťpäť míľ, iba prichádzali.”

Celý príbeh sa točí okolo vyšetrovania Frankovho prípadu: kde je Meg, kto ju uniesol a prečo a čo bude musieť Frank urobiť, ak ju nestihnú nájsť a kto za tým všetkým vlastne stojí. Kirru a Reefa celý čas prenasledujú dvaja muži, ktorí si nemôžu dovoliť, aby boli prezradení, a tak sú obaja v podstate stále na úteku a v nebezpečenstve (čo ich nakoniec ešte viac zomkne dokopy 😉 )

Počas tohto dobrodružstva vychádza najavo Kirrino trpké tajomstvo a začnú sa s Reefom zbližovať. Máme možnosť sledovať tu vývoj vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorých spojilo nebezpečenstvo, láska k Bohu, ale hlavne dlhoročná náklonnosť k sebe navzájom.

“Načiahol sa ponad stôl a chytil ju za ruku. Jeho dotyk bol príjemne teplý a dodal jej pocit bezpečia.”

Kniha sa mi čítala veľmi dobre a ľahko, pretože obsahuje strašne veľa priamej reči, čo pôsobí veľmi dynamicky a „filmovo“. Nenachádzajú sa tu hluché miesta, stále sa niečo deje, každá informácia vedie k ďalšej a tak máme možnosť pátrať rýchlo a efektívne spolu s hrdinami tejto knihy. Hlavnej dvojici pomáhajú ešte Reefovi súrodenci s partnermi, ktorí všetci pracujú na pretekoch, a viem, že by som ich mala z predchádzajúcich dielov poznať, preto im v príbehu nie je venovaná nejaká väčšia pozornosť. Celý čas som sa cítila, ako keby ma niekto vzal do svojej partie ako nového člena a ja sa len rozkukávam, počúvam rozhovory, ktoré sú všetkým naokolo dôverné, ale ja si z nich musím poskladať zmysluplnú skladačku, čo však nie je nemožné, možno len trošku otravné. Takže, ak ste čítali aj predchádzajúce diely, vy tento pocit mať nebudete a budete sa cítiť ako doma, v partii dobre známych priateľov.

Dej je popretkávaný peknými myšlienkami duchovného rázu, hrdinovia sa vo svojom trápení obracajú na Boha a tak aj nám pripomínajú, že na svete nie sme sami, že je tu niekto, kto nás bezvýhradne miluje, stačí len veriť, že všetko bude dobre a tak, ako má byť. Občas mi to tam síce pripadalo trošku silene vložené, účelovo, ale väčšinou mi tieto myšlienky samej padli vhod.

“Kirru zaplavila vlna strachu a vzápätí nádeje.”

Nestáva sa mi to často, alebo skoro vôbec, ale tu mi trochu prekážala tá romantická zložka príbehu. Nieže by príbeh Kirry a Reefa nebol pekný, ale nezdal sa mi prirodzený. Všetko mi to prišlo akési prirýchle a málo precítené. Ale je dosť možné, že bude chyba zase v tom, že som nečítala predošlé knihy. Jednoducho som nechápala, prečo sa zrazu majú radi 🙂 O Reefovi som sa tu dozvedela strašne málo, o Kirre už trošku viac, ale len v jednom smere. Veľmi mi chýbalo zoznamovanie sa s osobnosťami hlavných protagonistov. Tak isto ako hlbší pohľad do vyvíjajúceho sa vzťahu medzi nimi dvoma. Ale… musím sa ešte pozastaviť nad Reefom, pretože sa správal ku Kirre naozaj krásne a rozprával jej krásne veci, ktoré stoja za čítanie 🙂

Celkový dojem z knihy je príjemný, určite nikoho neurazí, a ak si potrebujete oddýchnuť pri troške romantiky a light krimi zápletke, toto je to pravé pre vás. Odporúčam ju čítať počas horúcich letných dní, napríklad na dovolenke na pláži, aby ste sa príjemne schladili. 🙂

Moje hodnotenie: 3/5

Za recenzný výtlačok zo srdca ďakujem vydavateľstvu i527.net

Ďalšie časti série Aljašská odvaha nájdete na stránke i527.net. Knihu si môžete kúpiť tu: Sabotáž, Kumran.sk alebo Martinus.sk.

Recenzia / Skôr než odídeš

Originálny názov: Before You Go

Autor: Clare Swatmanová

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Zuzana Dudíková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

Bol horúci deň a jasné slnko ostro kontrastovalo s pochmúrnou atmosférou. Zoe s bledou bezvýraznou tvárou vyliezla z čierneho auta a na vratkých nohách kráčala k nízkej tehlovej budove. Jej matka Sandra za ňou pobehla a chytila ju pod pazuchu.

Zoe a Ed tvorili pár dlhé roky. Veľa si toho preskákali, no ich vzťah škrípe. Do ich života však vstúpi osud a Ed zomiera. Zoe je zničená a po tom, čo sa buchne do hlavy, sa zobudí o 20 rokov mladšia, v deň, keď sa zoznámila s Edom. Dostala šancu niečo napraviť? Zoe sa vracia na rôzne miesta v rôznych časoch, vždy v nejaký dôležitý moment, ktorý s Edom prežili. Podarí sa jej niečo zmeniť?

Skôr než odídeš je citlivá sonda do vzťahu dvoch ľudí. Pozeráme sa na pár mladých ľudí, ktorí musia prejsť mnohými problémami, ale vďaka svojej vzájomnej láske to všetko vždy zvládajú. Niekedy je to ťažšie, no vždy sa snažia to kvôli sebe vyriešiť.

“Uvažovala som nad možnosťami, čo zmeniť. Bolo ich veľa.”

Po Edovej smrti dostane Zoe neuveriteľnú šancu – môže ho znova vidieť, prežiť s ním krásne dni, ale aj tie horšie. Osud sa jej snaží čosi naznačiť. Že nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá a že druhá šanca občas zmení maličkosť, ktorá stačí na väčšiu vec.

Téma cestovania v čase ma vždy fascinovala. Občas si želám aj ja vrátiť čas, spraviť niečo inak. No bolo by to lepšie?  Dá sa minulosť vôbec zmeniť? Clare Swatmanová sa s touto myšlienkou snažila celkom pohrať, no na môj vkus do toho nedala všetko, čo sa dalo. Rozčuľovalo ma, že Zoe trvalo strašne dlho, kým sa vôbec odhodlala niečo meniť a že sa tie dni snažila prežiť tak, ako ich prežívala predtým. Tému cestovania v čase autorka poňala trošku povrchnejšie, alebo lepšie povedané, pozerala sa na ňu jedným smerom. Rozoberá iba vzťah Eda so Zoe, teda môžeme nahliadnuť do ich súkromia a odhaľujeme, ako to medzi nimi fungovalo. Clare sa hlbšie nezaoberá primárnym cestovaním v čase, ako by to celé mohlo fungovať a ovplyvňovať prítomnosť či budúcnosť. Tá sci-fi stránka veci mi tam trochu chýbala, kvôli tomu je táto kniha takmer obyčajným romantickým príbehom. No napriek tomu je tento príbeh veľmi pekný. Preto ak hľadáte knihu o cestovaní v čase, toto nie je to pravé orechové, ale ak si chcete prečítať citlivý román o krehkosti vzťahov, určite siahnite práve po tejto knihe.

“Stála som pred zrkadlom a študovala svoju tvár. Vlasy som mala svetlé, nakrátko ostrihané a s rovnou ofinou.”

Zoe sa musí nechať, že sa ako vrátená v čase vedela správať naozaj dospelo a zrelo, všetko to brala s prehľadom, rozumne, niektoré chvíle si vedela užívať práve preto, že vedela, čo príde, niektorým udalostiam sa jej podarilo vyhnúť kvôli jej vedomiu, čo jej správanie v minulosti spôsobilo. Takže sa naozaj správala ako 38 ročná žena v tele dvadsiatničky. Toto bolo veľmi reálne, za čo autorke tlieskam, pretože psychologické vykreslenie postavy zvládla výborne.

Na Eda v minulosti som sa veľmi tešila. Bola som zvedavá, čo za osudového muža to bolo. A bol to presne ten typ, čo vám dokáže zlomiť mladé srdce, avšak nie tou prvoplánovou cestou, ale pôsobil naozaj veľmi reálne a živo. Takého Eda pozná väčšina z nás. Bol to naozaj dobrý chlap, obetavý, citlivý a bolo veľmi vidno, že Zoe naozaj miluje, lebo v opačnom prípade by sa v niektorých situáciách zachoval inak. To sa mi na ňom najviac páčilo. Tá jeho vnútorná krása a sila.

“V ten večer sme išli spať neskoro, jednak preto, lebo sme sa celý večer rozprávali, a jednak preto, lebo som sa bála, čo sa stane, keď zaspím.”

Neviem prečo, Skôr než odídeš mi veľmi pripomína knihu Predtým ako som ťa poznala. Je tam tá podobná atmosféra a pre mňa trošku sklamanie, pretože aj napriek tomu, že to všetko bolo strašne krásne a citlivé, nerozložilo ma to natoľko, ako by mohlo. Koniec som predvídala, a asi budete aj vy, no aj napriek tomu mi po líci skanula slza, bola som úprimne dojatá. Niektoré veci by som napísala inak, ale aj tak to bola jedna z nadpriemerných kníh, ktorá stojí za prečítanie.

Odporúčam všetkým romantikom, ktorí túžia zmeniť niečo vo svojej prítomnosti.

Moje hodnotenie: 4/5

Za recenzný výtlačok z knihomoľského srdca ďakujem vydavateľstvu Ikar.