Strach náš každodenný / Povolanie

Originálny názov: The Calling

Autor: Rachelle Dekkerová

Vydavateľstvo: i527.net

Prekladateľ: Mgr. Zuzana Vengliková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

Damien Gold sa posadil na tvrdú drevenú lavicu vedľa Rotha Reynarda, známeho skôr pod prezývkou Vedec. Slnko bolo vysoko, vietor iba mierne pofukoval a v záhrade okolo nich vládlo ticho. Veci sa už dali do pohybu a všetkých čakala zmena.

Druhá časť série Prorok nás privádza do tábora prorokov, medzi tých, čo sa rozhodli nasledovať Árona. Tentokrát nás príbehom sprevádza Remko, ktorý sa od nášho posledného stretnutia stihol oženiť s Carrington a stať sa otcom. Ich život však vôbec nie je jednoduchý a idylický, pretože v meste vládne nový prezident – Damien Gold, ktorý chystá obrovské zmeny. Medzi ľuďmi panuje strach. Nikto sa neopováži ani trochu vzdorovať, lebo každého, čo i len trochu podozrivého, čaká verejná poprava. Tie sú takmer na dennom poriadku.

Práve pred takouto popravou sa snaží Remko a jeho skupina zachrániť jedného zo svojich členov. Na nebezpečnej akcii riskujú svoje životy, ale aj životy všetkých ostatných v tábore. Remka prepadávajú pochybnosti, či to, čo robia, je správne, či je Áron vhodný človek, ktorého by mali nasledovať a hlavne, či dokáže udržať svojich najbližších v bezpečí.

“Remko sa pokúsil potlačiť hnev a tichý strach, ktoré sa mu vzdúvali v hrudi.”

Celým príbehom nás sprevádzajú Remkove myšlienky popretkávané strachom, hnevom a pochybnosťami. Zamýšľame sa s ním nad tým, čo je to vlastne sloboda, ako na nás pôsobí strach, premýšľame o dôvere a nedôvere. A hlavne o tej slobode – slobode tela a duše.

Musím sa priznať, že zatiaľ čo prvý diel ma bavil a naozaj sa mi páčil, toto pokračovanie mi až tak nesadlo. Nejde o to, že som zrazu bola v Remkovom tele, pretože knihy z mužského pohľadu mi vôbec nevadia. Ide o to, že zatiaľ, čo v prvej knihe bol Remko TEN hrdina, v druhej knihe je to zbabelec. Nahnevaný a neistý zbabelec. Je síce sympatické, že je taký „ozajstný“, lebo však nikto nie sme dokonalý, a Remko tiež môže mať strach a môže chybiť, ale niektoré jeho činy ma natoľko rušili, že som s ním nevedela sympatizovať. Ostatné postavy tu vôbec nemajú toľko priestoru, koľko by mohli mať, hlavne o Carrington tu len sem-tam zakopneme, viac sa tu stretávame s inými postavami, ktoré sme doteraz nepoznali. Niektoré stoja naozaj za to, ale aj tak tu nedostávajú toľko priestoru, koľko by si zaslúžili.

“Vždy, keď Remko prekročil hranice územia spravovaného vládou, prišlo mu nevoľno.”

Druhá vec je tá, že som sa veľmi, veľmi nudila. Čo sa týka slov a viet, všetko je to napísané pekne, s citom, ak by som potrebovala nejaký prednes, prečo nie. Ale ja som sa potrebovala dostať do príbehu a tu sa okrem samých záchranných akcií nič iné nedialo. Naozaj, bolo to stále o tom istom. Ísť niekoho zachrániť do mesta, toto opísané do najmenších detailov a buď sa to podarilo alebo nie a keď už sme boli konečne „doma“ a mohlo sa riešiť niečo zaujímavé, už trebalo ísť na ďalšiu záchrannú akciu. Bola som z toho naozaj unavená, toľké chodenie, utekanie a plánovanie…. a do toho tie Remkove neustále pochybnosti…

Naozaj som sa tešila, keď sa asi v poslednej pätine knihy konečne udialo niečo iné, aj keď sa mi to vôbec nepáčilo, lebo ma to len utvrdilo v tom, že Remko je sraľo, ale aspoň som konečne nebola na záchrannej akcii. A dokonca tu bol aj jeden surprise moment, čo sa mi od autorky naozaj rátalo a som jej za to vďačná, že ma trošku prebrala z letargie. A potom… potom sa to celé skončilo, ja som sa ocitla v akomsi psychedelickom sne, všetko nabralo iný smer a pre mňa bol tento smer tak trochu nasilu. Akoby si Rachelle povedala, že už dosť bolo papiera na túto knihu, poďme spať, dovidenia pri trojke.

“Remkovi pri pohľade na padajúce telo prestalo biť srdce.”

Na druhej strane sa mi páči, že sa v knihe rieši, aká dôležitá je rodina, domov a dôvera, ako sa vysporiadať s negatívnymi zážitkami a skutočnosťami v našom živote. Je tu veľa postáv, ktoré sú duševne strašne silné, až tak nereálne, ale nás to môže posúvať dopredu a inšpirovať nás.

Ako pozitívum ešte vnímam to, že nás Rachelle do poslednej chvíle necháva v napätí, čo to ten prezident Damien na nás vlastne chystá. Vnímame rôzne náznaky a postupne spolu s hrdinami prichádzame na to, ako sa nás nepriateľ snaží ovládať. Celkom fajn nápad, aj keď tam bolo pár nelogickostí, ale aj napriek tomu je to celkom dobrá idea (aj keď mám pocit, že to tu už neraz bolo. Prečo?).

“Prinútila sa nepozerať na ľudí uväznených v celách po oboch stranách chodby, iba kráčať za mužmi k ďalším dverám.”

Čítala som si recenzie, ako to vnímajú ostatní a väčšina bola nadšená, tak som si občas myslela, že čítam inú knihu… takže tento môj výlev vôbec nemusíte brať za smerodajný, pretože Vás to môže naozaj baviť a páčiť sa. Ale ja som sa nejako nevedela namotať na Remkov svet. Zatiaľ čo ostatným sa páči psychológia postáv a filozofický smer diela, mne sa to v niektorých prípadoch zdalo pritiahnuté za vlasy a aj keď to celkovo pôsobilo dospelejšie ako vo väčšine YA, aj napriek tomu som z toho celého nemala až taký dobrý pocit.

Aj napriek tomu, že Povolanie nebola tak celkom moja šálka kávy, určite si chcem prečítať aj tretiu časť, pretože tak veľký potenciál, aký sa nachádza v tejto sérii, sa len tak nevidí. A väčšinou to tak býva, že po silnej prvej časti príde slabá druhá, aby mohla byť napravená oveľa lepšou, treťou časťou. Verím, že aj  v tomto prípade to takto bude 😉

Prečo áno

• Silná ženská hrdinka
• Podobnosť s dnešnou spoločnosťou (čisto náhodná)
• Veľa premýšľania
• Jedno malé prekvapko, čo som vôbec nečakala
• Autorka sa so svojimi postavami nemazná a nebojí sa im aj ublížiť

Prečo nie

• Opakujúce sa akcie
• Pád mužského hrdinu
• Náboženská tematika príliš nasilu
• Koniec na mňa až príliš silná káva

Moje hodnotenie: 2,5/5

Za knihu na zrecenzovanie ďakujem vydavateľstvu i527.net 🙂