Krásna cesta k zlomenému srdcu / Končí sa to nami

Originálny názov: It Ends With Us

Autor: Colleen Hoover

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Andrea Vargovčíková

Rok vydania: 2018

Väzba: Hardback

Počet strán: 320

dkugbnnjurur

Sedela som obkročmo na rímse dvanásťposchodovej budovy, nohy sa mi hompáľali vo vzduchu, a hľadela som na Boston. Rozmýšľala som o samovražde.

Pred tým, než som túto knihu začala čítať, som o nej nevedela nič, okrem toho, že ju napísala Colleen Hoover, a teda som si bola istá, že ju musím čítať. Lebo Colleen je záruka skvele napísaného príbehu, dychberúcich romantických chvíľ, úžasných bozkov a zlomených sŕdc. A som rada, že som o nej nič nevedela, lebo o to lepší bol ten zážitok z toho, do čoho ma to zase tá Colleen dostala.

tumblr_oyrpjj7z6j1wzypxlo1_540.gif

Hlavná hrdinka, Lily, nemala ľahké detstvo. Na otca nemá práve najkrajšie spomienky a tak po jeho smrti opustí svoje rodné mesto a sťahuje sa do Bostonu. Tu spoznáva Ryla, úspešného a sexi chirurga, ktorý jej totálne zamotá hlavu. A ona jemu. Jednoducho, niet cesty späť.

“Stŕpla som. Bol blízko, cítila som jeho teplý dych v studenom vánku. Tvár mal iba pár centimetrov od mojej, bála som sa naňho pozrieť.”

Colleen opisuje začiatky ich vzťahu, ktorému sa obaja tak trochu bránili, získavanie si vzájomnej dôvery, zamilovávanie sa a všetko to, čo k takémuto príbehu patrí. Okrem toho spolu s Lily čítame jej starý denník, v ktorom nám odkrýva veľkú časť svojej duše. Dozvedáme sa čosi o jej minulosti, o udalostiach, ktoré formovali jej osobnosť, o udalostiach, ktoré ju priviedli práve tam, kde teraz je.

20180917.gif

Vzťah s Rylom je krásny, zdá sa ideálny. Ryle je úžasný hrdina, musím povedať, že som sa doňho zamilovávala spolu s Lily a závidela som jej ho. Keď prišli prvé problémy, trochu ma to prekvapilo a bolo mi to ľúto, lebo Colleen jednoducho nepíše o problémoch typu „pozrel sa na mňa nejako divne, určite má inú alebo je vlkodlak…“. Tí, ktorí máte čo-to od Colleen prečítané, viete, že svoje dokonalé romance popretkáva vždy  s takými životnými drámami, ktoré vám zaručene zlomia srdce a navyše, sú to také problémy, ktoré sú naozaj reálne, uveriteľné, veľmi vážne a o to bolestnejšie.

“Mykla som sa, nechcela som dopustiť, aby sa mi jeho slová dostali pod kožu.”

Kde som to skončila? Aha, Ryle… Ryle je úžasný. Aspoň na prvý pohľad. Práve preto, že sa zdá byť tak dokonalý, ma to sklamanie tak nesmierne bolelo. Veľmi mi bolo ľúto, že to Colleen takto napísala, chvíľu som sa na ňu aj hnevala, že mi zničila tak sladkého hrdinu. Aj keď mu dala dosť dobrý dôvod, ktorý je ďalším momentom, kedy sa moje srdce rozštiepilo, stále to dosť bolelo a nechcela som sa s tým zmieriť. Ale bohužiaľ, taký je život.

tumblr_lhpw00L2ER1qb9663.gif

Pri čítaní Lilyných denníkových zápiskov spoznávame jej kamaráta Atlasa, s ktorým sa jej spájajú krásne ale aj bolestivé spomienky. Atlas (dosť zaujímavé meno) je tiež dosť super hrdina. Od začiatku som ho mala rada a rovnako mi bolo ľúto, čo sa stalo (to sú namotávačky, čo? Jednoducho si to musíte prečítať, inak sa nedozviete, čo to tam tá Colleen vlastne popísala 🙂 ). Bol obrovskou súčasťou Lilynho života a dá sa povedať, že stále je.

“Doľahla na mňa závažnosť tej chvíle. Nasledovala ju ťažoba a gniavila každú bunku vo mne.”

Takže tu máme super hrdinku, ambicióznu ženu plnú snov, plánov, ktorá je silná práve vďaka tomu, čo všetko už prežila. Potom je tu super hrdina, ktorý nám láme srdce. A ďalší super hrdina, ktorý nám láme srdce druhýkrát. A ešte tu máme jeden úžasný príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktorý nám láme srdce tretíkrát a po dočítaní knihy sme schopní akurát sa tak schúliť do klbka niekde na podlahe, cucať si palec a plakať. Taká to je kniha. Silná, krásna, bolestivá a viete, čo je na nej najlepšie? Že vás tak trochu zmení. Aspoň mňa zmenila. Možno vás naučí viac si vážiť samých seba. Možno vás naučí, ako byť silnejší. Ako sa správne rozhodnúť. Lebo názov knihy, ktorý sa ocitne aj v jednej vete v príbehu, je pre mňa veľmi silný a strašne som plakala, keď mi došiel celý jeho zmysel.

tumblr_inline_otuzg9Qlr81v0giuh_540.gif

Tak ak ešte váhate, či sa do „hooverovky“ pohrúžiť, toto je moja odpoveď: zoberte si tú knihu, zamknite sa, nech vás nikto neotravuje, prichystajte si balík vreckoviek a ponorte sa do príbehu. Nič viac vám netreba.

20180420_155001.jpg

Moje hodnotenie: 5/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar a Bux.sk

Vy si môžete knihu kúpiť tu:

button bux

 

Reklamy

Rozlúčka s Dublin Street / Mesačné svetlo na Nightingale Way

Originálny názov: Moonlight on Nightingale Way

Séria: Dublin Street

Autor: Samantha Youngová

Vydavateľstvo: IKAR

Prekladateľ: Andrea Vargovčíková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 344

dublin street

Neveriacky som hľadela na svetloružové tangá zavesené na zábradlí na poschodí, o ktoré som sa delila s novým susedom. S tým som ešte nemala česť. Ak nepočítam predošlú noc, keď ma pri práci vyrušilo jačanie vychádzajúce spoza jeho dvier.

Grace má za sebou ťažkú minulosť, o ktorú sa jej postarala jej vlastná rodina. Teraz je z nej sebavedomá mladá žena, ktorá si nenechá ubližovať. Určite si nič nechce začať s novým susedom Loganom, drzým sexsymbolom, ktorý ju vie vytočiť do nepríčetna. Avšak jedna udalosť ich nechtiac spojí a tak sa musia zblížiť, či chcú, alebo nechcú. Logan však tiež nie je taký drzý macho, ako sa na začiatku zdá. Má za sebou temné časy, ktoré formovali jeho osobnosť. A teraz prichádza na rad zodpovednosť, s ktorou nerátal.

tumblr_llgu4slxeb1qisoh9o1_400.gif

Od Samanthy mám všetky knihy, ktoré u nás zatiaľ vyšli. Niektoré sú lepšie, iné slabšie, ale vždy viem, čo od jej kníh očakávať a tak nemôžem byť príliš sklamaná. Séria Dublin Street nám robila spoločnosť cca 4 roky a teraz prišiel čas rozlúčiť sa s našimi obľúbenými hrdinami. Tak ako aj v predchádzajúcich knihách, aj tu sa stretávame so všetkými postavami z tejto série. Neviem ako vám, ale mne to už trošku liezlo na nervy, hlavne preto, že to bolo dosť veľké množstvo postáv a pomedzi všetky tie knihy, čo som čítala, som si samozrejme nezapamätala presne, kto bol kto (okrem Joss a Bradena, samozrejme) a už som sa v tom občas dosť strácala. Niektoré scény mi prišli zbytočné, silené, len aby tam tie postavy boli všetky napratané a čitateľovi to nedáva nič, len chaos v hlave. Občas aj bolehlav. Lebo tie rozhovory o ničom ma už tak trochu fyzicky boleli. Druhá vec, ktorá mi na Samanthiných knihách prekáža, je tá nekonečná dokonalosť. Všetky postavy sú krásne, sexy, úspešné, úžasné… ono je to potom už dosť nuda, no nie? Koho by bavila všetka tá dokonalosť.

“Pred dverami stála vysoká, dlhonohá, dobre vyvinutá blondína v úzkych džínsoch, na ihličkách a v obtiahnutom svetri s hlbokým véčkovým výstrihom, ktorý poskytoval výhľad na veľmi pekný dekolt.”

Ale… keďže som Samanthina fanúšička, nemohla som sa na ňu hnevať, predsa len, je to posledná kniha a my sa s tým dokonalým svetom musíme rozlúčiť a teda som bola trošku sentimentálna, odpustila som jej veľa.

tumblr_inline_ntr9aip6IF1r1lwgc_500.gif

U Samanthy som zvyknutá na dokonalých alfa samcov, ktorí by sa mali automaticky dostať na môj Hriešny zoznam. Avšak… na Loganovi mi čosi prekážalo. Nie že by nebol krásny a sexy a všetko to dookola…. ale napriek tomu, ako ho Samantha vykresľovala, sa mi zdal slabý ako osobnosť. Niektoré jeho činy mi dosť prekážali, nevedela som ich ospravedlniť, a to ani nehovorím o Grace, tú som chcela občas reálne udrieť, nech sa spamätá. Ale tieto všetky nedostatky vyvažuje atmosféra, na akú sme v tejto sérii zvyknutí. Vieme, že sa môžeme tešiť na horúce chvíle, romantické gestá, rodinné aj iné drámy, riešenie osobných problémov… a vieme, že postavy z toho vždy vyviaznu úplne perfektne. Môže to byť motivujúce aj otravné, stačí si vybrať, záleží, ako to budete vnímať vy.

“Keď som sa vrátila, opieral sa o záhlavie postele, prepotené tričko mal vyzlečené.”

Problémy, ktoré sme museli riešiť v tejto knihe, sa mi zdali trošku zvláštne v tom, že tie riešenia šli strašne ľahko, všetko bolo zase príliš dokonalé. Ale, občas potrebujeme čítať aj takéto „motivačné“ knihy, trošku si oddýchnuť, odpútať sa od problémov, ktorým musíme čeliť v skutočnom živote.

tumblr_o0js71zqxf1udh5n8o1_500

Nie je to Samanthina najlepšia kniha. Ja by som ju zaradila k jej najslabším. Ale keďže je to posledný diel, neviem byť objektívna. A ešte za ten koniec si Samantha odo mňa uričte zaslúži jednu hviezdičku navyše. Lebo pri dočítaní knihy sa môžeme cítiť spokojne, dokončene a navyše si aj môžeme predstavovať vlastné pokračovania.

“Zamiešali sme sa do davu ľudí, ktorí sa smiali, rozprávali a občas do nás narážali.”

Po tejto knihe mám však chuť si znova prečítať Dublin Street, aby som si pripomenula, prečo som sa vlastne do Samanthiných kníh zamilovala. A na to sa veľmi teším 🙂

20180129_174414

 

Moje hodnotenie: 3/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Vy si ju môžte kúpiť tu:

button bux

Čítali ste už niečo zo série Dublin Street?

Dokonalá knižná romantika / Doslova

Originálny názov: Literally

Autor: Lucy Keatingová

Vydavateľstvo: YOLi

Prekladateľ: Klára Kruteková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 224

odsnxcjfjf.jpg

Bola nedeľa popoludní 15.02 a ja som si mala poupratovať izbu. Nie preto, že by tam bol neporiadok. Nikdy tam žiadny nebol. Nie preto, že by mi to prikázali rodičia. Nikdy mi to nekázali. Ale preto, že to svietilo v mojom kalendári. Žlté na bielom.

Anabelle žije v Benátkach v Kalifornii so svojimi rodičmi, bratom a otravným psom. Jej život je, zdá sa, dokonalý. Anabelle si život dokonalým robí. Všetko má vždy dopredu naplánované, odôvodnené, nič nenecháva na náhodu. Je výbornou študentkou a zdá sa, že ju nič nemôže prekvapiť. Ale len do chvíle, než do jej triedy zavíta autorka bestsellerov Lucy Keatingová, ktorá jej prezradí, že Anabelle je len hrdinka v jej knihe a Lucy naozaj riadi jej život.

tumblr_p0gh9p6CaU1rir2g0o8_r1_400.gif

Anabelle tomu, samozrejme, nechce veriť. Najmä nie teraz, keď sa dozvedela, že jej rodičia chcú predať dom, v ktorom odjakživa bývala, pravdepodobne sa rozvedú, ale hlavne, keď jej do života vstúpi pre ňu dokonalý chalan, Will.

“Mal v tvári niečo zvláštne. To, ako stál s bradou dohora a vystretými plecami.”

Will sa len teraz prisťahoval do mesta a naozaj sa k Anabelle hodí. Je rovnako organizovaný, čistotný, krásne vonia a vždy vie, čo povedať. Nie ako Elliot, bratov kamarát, ktorý ju odjakživa rozčuľoval, chodí snáď rok v tom istom tričku a večne sa poneviera u nich v dome.

tumblr_obrqkbhEq81s13tcmo1_500.gif

Takže… Anabelle sa zdá myšlienka, že by niekto písal jej život, absurdná. Ale čo ak na tom niečo naozaj bude? Začína si všímať rôzne náznaky, ktoré ju vedú k myšlienke, že Lucy nie je len bláznivá spisovateľka. Vykazuje totiž základné znaky Keatingovej kníh.

“O pár minút neskôr som začula jemné klopkanie na kuchynské dvere a zbadala Willa, ako sa na mňa škerí s rukami vo vreckách.”

Anabelle nevie, ako túto skutočnosť spracovať. Má zmiešané pocity, kedy sa jej táto predstava nepáči, na druhej strane jej to aj trochu vyhovuje. Will je predsa úplne podľa jej predstáv, tak čo je na tom, že ho pre ňu napísala nejaká spisovateľka?

tumblr_oqgyjq3HpT1w8h8tpo1_500.gif

Ale priznajme si, vám by sa to páčilo? Na chvíľu je takáto dokonalosť fajn, ale dlhšiu dobu by som ju asi nezvládla. Veď bez čiernej by sme si ani neuvedomovali bielu, to sú základy filozofie 😀 No, a presne tak sa to prestane páčiť aj Anabelle, hlavne po tom, čo si uvedomí, že sa ocitá v milostnom trojuholníku (tiež jeden zo znakov Keatingovej tvorby) a ona, ako totálne usporiadaná osoba, zrazu nevie, kde je jej vesmír. Ako sa z toho dostane? A čo vlastne cíti a chce? A sú to vôbec jej pocity a túžby? Nenapísala ich len tá magorka, ktorá jej chce riadiť život? Kde sa končí postava z pera Lucy Keatingovej a kde sa začína pravá Anabelle?

“Stále som si nebola istá, či mu verím, pretože ten príbeh bol absurdný.”

Takto opísané to znie dosť zamotane a zložito. Ale verte mi, toto je tá ľahšia literatúra. Veď ak ste čítali Keatingovej Zavri oči a snívaj, viete, čo asi tak môžete očakávať. No tentokrát „ľahšie čítanie“ netreba brať ako niečo hanlivé, skôr prospešné a roztomilé.

Lucyn štýl písania sa vôbec nezmenil. Stále píše nenormálne pútavo, zrozumiteľne a dievčensky. Bola som veľmi zvedavá, čo z tejto dosť cool témy vyťaží. A keby sme pred sebou mali nejakú vážnejšiu literatúru, tak toto by bolo dosť hlúpe, plné nelogickostí a hodili by sme knihu von oknom. Ale my sme si otvorili knihu pre dievčatá. Pre tie romantické dievčatá. A v takomto prípade je kniha geniálna 🙂

tumblr_ow1irnOp2U1uei3ubo1_500.gif

Lucy vie navodiť skvelú snovú, miestami až surrealistickú atmosféru, ale stále takým tým ružovým spôsobom, čo je podľa mňa úžasné. Pretože dokonale spĺňa zámer, pre ktorý bolo toto dielko napísané. V rámci tohto romantického, dievčenského sveta, dáva všetko zmysel (no dobre, všetko možno nie), nestrácame sa v deji ani vo vetách, ani v postavách a myšlienkach. Len občas v snoch, lebo som sa párkrát pristihla, ako snívam s otvorenými očami aj ústami a srdiečkami namiesto zreničiek. Lebo Lucy je kráľovná dievčenskej romantiky. Áno, dovoľujem si to tvrdiť. Lebo nikdy neskĺza do oblasti mládeži neprístupnej, no napriek tomu je horúca ako len láska vie byť. A Keatingovej prvé bozky sú také ňuňuňu, že mi je o to viac ľúto, že v skutočnom živote tie prvé bozky vôbec nemusia byť také fajn. Ja si želám vrátiť sa v čase a zažiť prvý bozk, ktorý mi napíše Keatingová a vôbec sa na ňu za to nebudem hnevať. Ale moje malé mestečko pre ňu asi nebolo dosť zaujímavé 🙂

“Will Hale ma vzal na ďalšie neskutočné rande. Nebolo to len také obyčajné stretnutie.”

No, trošku som sa zamotala… a vlastne som len chcela povedať toľko, že to bolo také krásne romantické, snové čítanie, ktoré snáď nikoho nemôže uraziť. A navyše sme dostali fakt dobre napísané postavy, ktoré mali veľmi dobre vykreslené a ohraničené charaktery. A ešte veľmi zaujímavú zápletku, ktorá sa dá napísať na rôzne štýly, z toľkých rôznych strán. A ešte sú tu aj veci, nad ktorými sa môžeme zamyslieť, čosi, čo nám chce Lucy povedať, naučiť nás, nejaké to sebauvedomenie, uvedomenie si života, ktoré je naozaj (aspoň pre mňa) dôležité a potrebné. Postavy sa navzájom učia, ukazujú jeden druhému, čo je naozaj dôležité, ako sa dá žiť, čo tomu druhému chýba.  A ešte sa nám Lucy snaží povedať, že ak niečo naozaj chceme, máme si za tým ísť a urobiť všetko preto, aby sme to dosiahli a je jedno, aký príbeh pre nás osud napísal, lebo ten svoj príbeh máme stále vo svojich rukách my sami. Ufff, ťažké zamyslenie 😀

tumblr_llrdzsI5xR1qadf4jo1_500.gif

A aby som nezabudla, nie že čerešnička na torte, ale veľký kopec šľahačky mi naložila na tortu pani spisovateľka, v podobe hlavného/nehlavného hrdinu, ktorý je zas dokonalý pre mňa. Lebo všetky tie gestá, čo kvôli Anabelle urobil, fuuuu, ja som bola na odpadnutie, a priznám sa bez boja, že aj slzička mi vyšla, taká som bola dojatá, lebo aj keď nemám 15, stále som tá dospievajúca romantička túžiaca po všetkom tom, čo on v knihe robil. A ešte ako pekne to tá knižná Lucy opísala. No ja som odpadla 🙂

Takže môj záver znie, že knihu si treba prečítať, lebo je na svoj žáner dokonalá.

20180118_185712.jpg

Prečo áno:

  • Romantika!!!
  • Výborné postavy
  • Skvelá zápletka
  • Snová atmosféra na pokraji reality
  • Krásna hlavná myšlienka

Prečo nie:

  • Prázdna položka

Moje hodnotenie: 5/5

Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Vy si ju môžte kúpiť kliknutím nižšie:

button bux.png

A ako sa kniha páčila vám? Máte v repertoári aj iné knihy balansujúce na hrane reality?

Najhrubší informačný leták / Metabolic Balance – (Ne)diéta

Originálny názov: Metabolic Balance – Die Diät

Autor: Dr. med. Wolf Funfack

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Katarina Bobríková

Rok vydania: 2017

Väzba: Paperback

Počet strán: 168

Leto sa blíži a tak… no dobre, dobre, leto je ešte v nedohľadne, ale na letnej postave treba vraj začať pracovať už v zime. A tak sa ku mne dostala kniha Metabolic Balance (Ne)diéta. Túto metódu stravovania odporúčanú (vraj) lekári  a rôzni iní šamani a zaručuje vám, že nebudete držať diétu (ehm), ale sa vám od základov zmení život a vy už nikdy nezažijete jojo efekt a už nebudete tuční (a ešte budete kakať dúhu).

tumblr_nmibisyjpH1ql5yr7o1_500.gif

Čo si o tom myslím ja? Bullshit! Nie som síce žiaden školený dietológ ani doktor, ale to, čo som sa dočítala, znie podľa mňa lepšie na papieri ako chutí na tanieri. Samozrejme, že človek schudne, keď prestane jesť sladkosti, pečivo a všetky sprostosti. A diéta, ktorá musí o sebe toľkokrát tvrdiť, že diétou nie je, je pre mňa podozrivá 😉

Ale nie som tu od toho, aby som hodnotila tento štýl stravovania, lebo ako píšem vyššie, odborník nie som. Ale som taký menší „odborník“ na knihy a o tejto môžem s ľahkým srdcom prehlásiť, že je zbytočná. Naozaj, radšej sa mali ušetriť vzácne stromy, alebo na tieto papiere vytlačiť niečo lepšie. Lebo táto kniha mi príde ako príliš dlhý a drahý reklamný leták (neviem to inak nazvať). V tejto knihe sa dozviete všelijaké omáčky, prečo sa takto stravovať, v čom sú benefity, a prečo sa takto stravovať a v čom je chyba dnešného sveta a prečo sa takto stravovať. Ak si chcete túto knihu kúpiť preto, že vám možno dá nejaký návod ako na to, radšej si peniažky odložte na nejaké dobré, zdravé jedlo. Toto je naozaj len akási namotávka, vďaka ktorej by ste sa mali rozhodnúť ísť na vstupné vyšetrenie k odborníkom venujúcim sa Metabolic Balance, ktorí vám na základe krvných testov a iných vyšetrení zostavia jedálniček na mieru. Takže, z knihy sa nedozviete takmer nič, len zopár základných bodov tohto stravovana a na konci knihy sú vraj chutné recepty, ktoré sa mne osobne (až na pár výnimiek) zdajú riadne nechutné alebo zbytočné a nikdy ich robiť nebudem. Len tak pre predstavu, sú tu recepty ako „Jogurt s jablkom a so škoricou“ (vážne??? Potrebujem recept na jogurt s jablkom a škoricou?!) alebo „Feniklové lievance s tofu“ (ewww) či „Zelenina v šunkovom kabátiku“ (rozumej špargľa obalená šunkou, posypaná pažítkou). No, ja by som sa nenajedla…

tumblr_ohfsrvV4my1rby04wo1_540.gif

Určite sú ľudia, ktorým táto metóda funguje a vyhovuje, pre niektorých ľudí je fajn 5 hodinová pauza medzi jedlami (už to vraj odporúča aj pán vôbecsineodporujem Bukovský), ale ja som sa v tomto nenašla. A už vôbec som sa nenašla v tejto knihe. Ak sa chcete dozvedieť niečo o tejto metóde, podľa mňa nebudete potrebovať knihu, bude vám stačiť internet alebo pôjdete rovno za odborníkom, ktorý sa tomuto venuje (a pre ktorého si pripravte kôpku peňazí). Ja osobne od knihy, ktorá sa venuje nejakému štýlu života, očakávam trošku viac, ako suché základné informácie, namotávanie a príbehy zo života… sorry.

tumblr_or3aj4MmGg1ql5yr7o1_500.gif

Komu túto knihu odporúčam? Nemusím odpovedať, však?

Moje hodnotenie: 0/5

button bux

 

Recenzia / Tomas World Expedition

Autor: Tomáš Vilček

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 408

collage.jpg

Tomáš je mladý chalan, ktorý práve skončil vysokú školu. No ešte predtým, ako ho zhltne dospelácky svet práce, chce si ešte užiť slobody, trochu toho iného života, ktorý sa vymyká obyčajným predstavám. A tak sa vydáva na cestu okolo sveta.

“Láka ma pokračovať v najfrekventovanejšej trase legendárnej Hodvábnej cesty a po stopách Marca Pola sa vydať do Číny.”

Tomáš je dôsledný. Zisťuje si dopredu všetky potrebné informácie, aby na cestách nebol nemilo prekvapený a so svojimi prípravami oboznamuje aj nás, čo je super, keby sme sa aj my chceli na takú cestu vydať. Takto na nič nezabudneme. Na cestách využíva ubytovanie cez couchsurfing, čo mu umožňuje lepšie spoznávať dané krajiny. Podľa neho vraj lepšie, ako z all inclusive hotelov 🙂 Neviem, ani jedno som ešte neskúšala, vlastne som ani nebola na ceste okolo sveta :-O A tak sa nechávam viesť Tomášom tými pár krajinami, ktoré stihol za necelý rok navštíviť. Nie všetky destinácie boli podľa môjho gusta, ja by som sa asi pozrela inam, ale aj tak som rada, že som ich mohla aspoň prostredníctvom Tomáša (a Emila) spoznať.

tumblr_otaxeux4Na1vk26fvo1_400.gif

Našu cestu začíname v Turecku. V krajine, ktorú poznám hlavne z rečí známych, ktorí boli presne na tej all-inclusive dovolenke. S Tomášom je to však iné Turecko, žiadna lážo-plážo dovolenka, ale riadny cestovateľský zážitok. Vrháme sa do prvej exotiky, cestujeme stopom či zdieľanými taxíkmi, spoznávame miestnych obyvateľov, zažívame krásne ale aj ťažšie dni.

“V lietadle sa zamýšľam nad tým, aký efekt nebezpečenstva má na ľudí niečo nepoznané.”

Z Turecka nás Tomáš vedie do Iránu. Áno, presne do toho Iránu, ktorý poznáme hlavne vďaka negatívnym správam z televízie. No, nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá (toto Tomáš dosť často prízvukuje. Treba si tvoriť vlastný názor). Irán je krajina ako všetky ostatné, so svojimi plusmi aj mínusmi a rozhodne stojí za návštevu. Z jeho rozprávania a fotiek som si istá, že je to nádherná krajina, ktorú sa oplatí vidieť.

tumblr_oq3m64pkVi1w7d2z5o1_500.gif

V Ázii pokračujeme cez Turkmenistan, Uzbekistan, Afganistan… a takto by som to mohla menovať ďalej, ale načo, keď si tú knihu budete aj tak čítať, aspoň sa budete viac tešiť, kam vás Tomáš vlastne zavedie 🙂

“Zdĺhavou cestou vlakom mierim do Varanasi. Celú noc mi ako uspávanka slúži chrápanie cestujúcich.”

V každej krajine spolu spoznávame kopu úžasných ľudí, ktorí lámu predsudky, priateľských domorodcov, pohostinné rodiny, super mladých, ambicióznych ľudí. Samozrejme, bez čiernej by biela nebola…a tak nie sme ukrátení ani o negatívne skúsenosti s ľuďmi. Veď exoti sa nachádzajú všade, nie len v exotike. Ale s istotou môžem povedať, že tých negatívnych skúseností bolo oveľa menej ako pozitívnych.

tumblr_op4mygsjzl1vih7pio1_400.gif

Tomáš necestuje ako kráľ, s veľkým rozpočtom, práve naopak, je to dosť nízkonákladový chlapec 🙂 a tak prespáva u domácich „gaučovou“ metódou, vzdialenosti prekonáva zdieľanými taxíkmi, stopom či lacnými autobusmi. Tomáš sa nebojí ani zjednávať ceny a rozhodne sa nenechá ošmikať o peniaze len preto, že je turista z Európy. Mali by sme sa od neho učiť asertivity, hlavne ja 🙂

“Na tomto hostení ma zarazilo, že v dome ma bez problémov nechali samého.”

Tomáš cestuje aj so svojim druhým ja, ktoré nazýva Emil (prečo? :D) a tak svoje rozprávanie spestruje o rozhovory s ním, ktoré ma celkom dosť bavia. Nebráni sa rôznym úvahám, či už o politickej situácii v tej ktorej krajine, alebo o morálnych stránkach života v nej. Takže sa nemusíme báť, že by sme čítali suchý cestopis ako z dokumentárneho seriálu. To vôbec nie. V tomto prípade máme pocit, že naozaj s Tomášom cestujeme, že ho pomaly spoznávame, stávame sa priateľmi. Na konci som si už pripadala ako jeho real kamoška, dokonca som mala pocit, že ho už tak trochu poznám a tak verím, že keby sme sa stretli v reálnom svete, možno by sme si aj rozumeli 🙂 A navyše, čo sa mne osobne veľmi ráta, z Tomáša srší pokora. A to si ja vážim.

tumblr_otgn92bZS11vk26fvo1_500.gif

Prečo áno:

  • Tomáš je mega sympatický chalan, je ako my, obyčajní ľudia, máme pocit, že ho poznáme, že to je ten sused odvedľa, ktorému sa každé ráno s úsmevom zdravíme
  • Ukazuje nám, že nie je všetko také, ako nám prezentujú médiá
  • Nebojí sa povedať svoj vlastný názor, nebojí sa zjednávať, vyjednávať a učí to aj nás. Teraz, keď už pôjdem niekam do sveta, nebudem sa báť otvoriť ústa J
  • Spoznáme 22 krajín bez toho, aby sme vytiahli päty z domu (ale iste je lepšie ich vytiahnuť, zas ma nechápte zle)
  • Super fotky, ktoré dopĺňajú text
  • Krátke podkapitoly, ktoré sa rýchlo a ľahko čítajú
  • Super čítanie na dovolenku. Lebo vás to bude hnať ďalej J

Prečo nie:

  • Lebo nie všetky krajiny boli podľa môjho gusta (ale to už je môj osobný problém, vám sa môže jeho výber stopercentne páčiť
  • Kniha je mega ťažká a tak na cesty dosť nepraktická 😀 Mne párkrát odpadlo rameno, ešte že som ju väčšinou vláčila v kočiari.

Keď to všetko zhrniem dokopy ako omrvinky zo stola… ak nemáte čas, peniaze, gule na cestovanie, kúpte si Tomášovu knihu. S dávkou predstavivosti je to tiež príjemná alternatíva. Keď zavriem oči, môžem cítiť vôňu niektorých miest, môžem počuť ten ruch, cítiť horúci vzduch. Len chute si neviem predstaviť 🙂 Ďakujem Ti, Tomáš, že si ma vzal na cestu okolo sveta 🙂

20170823_163722.jpg
Odporúča aj Katrina 😉

Moje hodnotenie: 4/5

button bux.png

Recenzia / Skôr než odídeš

Originálny názov: Before You Go

Autor: Clare Swatmanová

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Zuzana Dudíková

Rok vydania: 2017

Väzba: Hardback

Počet strán: 312

cgfjfdjfkjkdf

Bol horúci deň a jasné slnko ostro kontrastovalo s pochmúrnou atmosférou. Zoe s bledou bezvýraznou tvárou vyliezla z čierneho auta a na vratkých nohách kráčala k nízkej tehlovej budove. Jej matka Sandra za ňou pobehla a chytila ju pod pazuchu.

Zoe a Ed tvorili pár dlhé roky. Veľa si toho preskákali, no ich vzťah škrípe. Do ich života však vstúpi osud a Ed zomiera. Zoe je zničená a po tom, čo sa buchne do hlavy, sa zobudí o 20 rokov mladšia, v deň, keď sa zoznámila s Edom. Dostala šancu niečo napraviť? Zoe sa vracia na rôzne miesta v rôznych časoch, vždy v nejaký dôležitý moment, ktorý s Edom prežili. Podarí sa jej niečo zmeniť?

tumblr_lhtsdkocR91qf1xoqo1_500.gif

Skôr než odídeš je citlivá sonda do vzťahu dvoch ľudí. Pozeráme sa na pár mladých ľudí, ktorí musia prejsť mnohými problémami, ale vďaka svojej vzájomnej láske to všetko vždy zvládajú. Niekedy je to ťažšie, no vždy sa snažia to kvôli sebe vyriešiť.

“Uvažovala som nad možnosťami, čo zmeniť. Bolo ich veľa.”

Po Edovej smrti dostane Zoe neuveriteľnú šancu – môže ho znova vidieť, prežiť s ním krásne dni, ale aj tie horšie. Osud sa jej snaží čosi naznačiť. Že nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá a že druhá šanca občas zmení maličkosť, ktorá stačí na väčšiu vec.

tumblr_lijao9JZlD1qzt82wo1_500.gif

Téma cestovania v čase ma vždy fascinovala. Občas si želám aj ja vrátiť čas, spraviť niečo inak. No bolo by to lepšie?  Dá sa minulosť vôbec zmeniť? Clare Swatmanová sa s touto myšlienkou snažila celkom pohrať, no na môj vkus do toho nedala všetko, čo sa dalo. Rozčuľovalo ma, že Zoe trvalo strašne dlho, kým sa vôbec odhodlala niečo meniť a že sa tie dni snažila prežiť tak, ako ich prežívala predtým. Tému cestovania v čase autorka poňala trošku povrchnejšie, alebo lepšie povedané, pozerala sa na ňu jedným smerom. Rozoberá iba vzťah Eda so Zoe, teda môžeme nahliadnuť do ich súkromia a odhaľujeme, ako to medzi nimi fungovalo. Clare sa hlbšie nezaoberá primárnym cestovaním v čase, ako by to celé mohlo fungovať a ovplyvňovať prítomnosť či budúcnosť. Tá sci-fi stránka veci mi tam trochu chýbala, kvôli tomu je táto kniha takmer obyčajným romantickým príbehom. No napriek tomu je tento príbeh veľmi pekný. Preto ak hľadáte knihu o cestovaní v čase, toto nie je to pravé orechové, ale ak si chcete prečítať citlivý román o krehkosti vzťahov, určite siahnite práve po tejto knihe.

“Stála som pred zrkadlom a študovala svoju tvár. Vlasy som mala svetlé, nakrátko ostrihané a s rovnou ofinou.”

Zoe sa musí nechať, že sa ako vrátená v čase vedela správať naozaj dospelo a zrelo, všetko to brala s prehľadom, rozumne, niektoré chvíle si vedela užívať práve preto, že vedela, čo príde, niektorým udalostiam sa jej podarilo vyhnúť kvôli jej vedomiu, čo jej správanie v minulosti spôsobilo. Takže sa naozaj správala ako 38 ročná žena v tele dvadsiatničky. Toto bolo veľmi reálne, za čo autorke tlieskam, pretože psychologické vykreslenie postavy zvládla výborne.

tumblr_liyivcLg3F1qb5e3qo1_500.gif

Na Eda v minulosti som sa veľmi tešila. Bola som zvedavá, čo za osudového muža to bolo. A bol to presne ten typ, čo vám dokáže zlomiť mladé srdce, avšak nie tou prvoplánovou cestou, ale pôsobil naozaj veľmi reálne a živo. Takého Eda pozná väčšina z nás. Bol to naozaj dobrý chlap, obetavý, citlivý a bolo veľmi vidno, že Zoe naozaj miluje, lebo v opačnom prípade by sa v niektorých situáciách zachoval inak. To sa mi na ňom najviac páčilo. Tá jeho vnútorná krása a sila.

“V ten večer sme išli spať neskoro, jednak preto, lebo sme sa celý večer rozprávali, a jednak preto, lebo som sa bála, čo sa stane, keď zaspím.”

Neviem prečo, Skôr než odídeš mi veľmi pripomína knihu Predtým ako som ťa poznala. Je tam tá podobná atmosféra a pre mňa trošku sklamanie, pretože aj napriek tomu, že to všetko bolo strašne krásne a citlivé, nerozložilo ma to natoľko, ako by mohlo. Koniec som predvídala, a asi budete aj vy, no aj napriek tomu mi po líci skanula slza, bola som úprimne dojatá. Niektoré veci by som napísala inak, ale aj tak to bola jedna z nadpriemerných kníh, ktorá stojí za prečítanie.

Snapchat-1106845377.jpg

Odporúčam všetkým romantikom, ktorí túžia zmeniť niečo vo svojej prítomnosti.

Moje hodnotenie: 4/5

Za recenzný výtlačok z knihomoľského srdca ďakujem vydavateľstvu Ikar.

button bux.png

Recenzia / Stále som mama

Autor: Kristína Farkašová

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2016

Väzba: Hardback

Počet strán: 384

collage

Ela a Matilda sú dvojvaječné dvojičky, ale v podstate vyrastali jednovaječne, keďže sa im zrástli placenty.

Držím v rukách knihu, ktorú som sa nikdy nechystala čítať. Keď sa na trh dostala prvá kniha od Kristíny s názvom Som mama a videla som ten ošiaľ, čo okolo nej nastal, povedala som si, že ja to čítať teda nebudem. Ale potom som Kristínu párkrát videla v telke rozprávať o svojich dvojičkách a bolo to také milé, bolo na nej vidieť, že je mamou rada. A hlavne, stala som sa mamou tiež.

tumblr_okf5ov11hy1s02vreo1_400

Prvú knihu som ešte stále nečítala (ale chystám sa) a rovno som sa dostala k tejto druhej. Ale to vôbec nevadí (hej, nadväzujú na seba, keďže píše o svojich deťoch a vek na seba nadväzuje 😀 ), lebo nemusíme vedieť, čo sa stalo predtým. Proste mala deti, len boli mladšie ako v tejto knihe 🙂

“Človek musí porodiť, aby mal s kým srandovať.”

Ako prvé ma zaujalo prevedenie knihy: pekná obálka na zvláštnom papieri, takú knihu som ešte nevidela. Aj vo vnútri je to iné, ako vo väčšine kníh, je tlačená na hrubý, tvrdý papier, čo je však podľa mňa na škodu, a kniha je zbytočne ťažká (a teda sa mi ťažko nosí sebou s tou kopou vecí, ktoré od narodenia Princeznej musím so sebou všade vláčiť). Text (ktorý je písaný tiež písmom, na ktorý v knihách nie sme zvyknutí) dopĺňajú ilustrácie Kristíninho otca Borisa a sú fakt milé. A navyše je nám k dispozícii šnúrková záložka s pekným detailom a roztomilé tetovačky (ktoré mne vôbec nedržia, neviem, čo robím zle).

img_20170302_172709

Kristína píše dosť chaoticky. Chápem, že také sú myšlienky matky (a obzvlášť matky dvojičiek), ale tak, ako mi to na začiatku prišlo milé a svieže, tak ma to časom začalo otravovať a rozčuľovať. Nemohla som sa do textov nijako zahĺbiť a prežiť ich, lebo som myšlienkami skákala hore-dolu a po dočítaní kapitoly som ani nevedela, o čom to vlastne celé bolo. Nie všetky kapitoly sú takéto, niektoré sú výrazne lepšie a tie som si fakt užívala a tešila som sa, keď som v texte našla krásnu myšlienku, s ktorou sa stotožňujem a ktorá vystihuje to, prečo je krásne byť matkou. Ale celá kniha mi pripadala skôr ako vytlačený osobný blog. Také klasické blogové články, ktoré nijako spolu nesúvisia, nenadväzujú na seba, proste sa v Kristíninom živote niečo udialo a ona o tom napísala do denníčka. Občas vtipne, občas trochu otravne a podľa jej slov „premotivovane“. A ja som sa začala časom nudiť a nevedela som sa dočkať, kedy knihu dočítam. Ideálne by sa mi čítala ako bočné čítanie popri hlavnej knihe, ako nejaké spestrenie, presne ako články na internete.

“Snažím sa nájsť pointu tejto mojej veľkej životnej zmeny, hľadám, ako to uzavrieť.”

Je to také milé dielko, nenáročné čítanie  na spestrenie dňa na materskej dovolenke, ale pre mňa nemá žiadnu literárnu ani umeleckú hodnotu (a ani príbehovú, lebo keď nič, tak aspoň príbeh to môže zachrániť). Ale mamičkám sa páči a ako mamičke sa páči aj mne. Lebo sa už veľmi teším, keď tá moja malá kozička podrastie a budeme tiež zažívať takéto veci (a pevne verím, že Kristína často zveličovala, lebo sa chcem vyspať). Určite to nie je strata času, ale ako hlavná kniha večera u mňa nevyhrala.

snapchat-81580125

Odporúčam všetkým premotivovaným matkám, „radodajkám“ a čitateľom nenáročnej literatúry.

Moje hodnotenie: 2/5

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar 🙂

button-bux

 

 

čítaj.to / Skok do neznáma

Máte chuť na romantiku, pláž, adrenalín? A to všetko v jednej knihe?

Sienna je workoholička a na Havaj tiež prichádza pracovať. Všetko sa zmení vtedy, keď spozná sexy Luka, ktorý ju presvedčí, aby si zobrala dovolenku a na Havaji strávila ešte 2 týždne, tentokrát ako turistka. Pre Siennu je to obrovský krok, ktorý zmení jej život. Moju recenziu čítajte kliknutím sem 🙂

tumblr_nvea0hoj0m1rks5xoo1_500

Recenzia / Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad

Originálny názov: The Statistical Probability of Love at First Sight

Autor: Jennifer E. Smith

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Igor Otčenáš

Rok vydania: 2012

Väzba: Hardback

Počet strán: 208

dfgidfiidt

Mohlo sa to zvrtnúť celkom inak. Je toľko možností. Napríklad, keby nebola zabudla tú knihu, nebola by sa musela vracať do domu a matka by na ňu nebola čakala vonku v naštartovanom aute, zahalenom v modravom mračne spáleného benzínu.

Hadley kvôli rôznym maličkostiam o chlp zmeškala lietadlo. Do toho lietadla vlastne ani nechcela sadnúť, pretože ju malo odviezť do Londýna, kde sa ide druhýkrát oženiť jej otec. No vďaka tomu, že musí čakať na ďalší let, spoznáva Olivera, s ktorým strávi najbližšie hodiny. Vďaka rozhovorom s týmto sympatickým chalanom sa trošku zmení aj Hadleyin život a hlavne jej myšlienky a názory.

Táto tenká knižočka, ktorú by som nenazvala románom, skôr novelou, ma zaujala svojou anotáciou, páčila sa mi predstava dvoch ľudí náhodne stretnutých na letisku a lásky na prvý pohľad. Čakala som milý, nenáročný príbeh a dostala som trošku viac, trochu viac hĺbky a veľa lásky.

“Keď začali stúpať k nočnému nebu, Hadley zovrela držadlo operadla a svetlá pod nimi sa zmenili na rozplývavé bodky.”

Hadley sa hnevá na rodičov kvôli rozvodu, hnevá sa na mamu, že to nechala tak a hnevá sa na otca, ktorý odišiel do Anglicka a už sa nevrátil a navyše sa teraz žení. Hnevá sa na celý svet. Na svadbu vôbec nechce ísť, ale matka ju presvedčila a tak nesie otcovi knihu od Dickensa, ktorú jej požičal a ktorú nečítala, ako nejakú demonštráciu, že „na, tu máš svoju knihu a zožer si ju“.

Počas čakania na ďalší let sa zoznámi so sympatickým Oliverom, ktorý jej bude robiť spoločnosť nie len počas čakania, ale aj počas letu, pretože ma lístok na rovnaké lietadlo ako ona. Títo dvaja mladí ľudia si dosť dobre rozumejú, ich rozhovory sú krásne, niekedy jednoduché, inokedy hlbšie, ale hlavne majú zmysel. Hadley zisťuje, že Oliver tiež cestuje na svadbu, že študuje v Amerike (blízko jej bydliska, yay 🙂 ), že má akési problémy s otcom a rovnakú knihu, akú nesie Hadley tomu svojmu otcovi, si ten jeho veľmi cenil. Hadley počas cesty nachádza v knihe rôzne podčiarknuté vety, ktoré jej tak akosi pasujú do duše, do toho jej pasujú aj Oliverove slová a Hadley sa začne nechtiac meniť. A dúfa, že sa ich životy nerozdelia po tom, čo v Londýne vystúpia z lietadla.

“Nedala by za to ruku do ohňa, isteže no len čo pochopila význam slov a beztvaré myšlienky si urovnala v hlave, zrazu naisto vedela, že to musí byť pravda.”

Hadleyno rozprávanie sa odohráva v prítomnosti a je popretkávané spomienkami na minulosť, ktoré nám objasňujú, čo sa v jej živote udialo, čo cítila a cíti a to nám pomáha lepšie ju pochopiť. Je to veľmi citlivé ponáranie sa do zranenej dospievajúcej duše, ktorá sa snaží nájsť pevný bod vo svojom živote a ten jeden, ktorému dôverovala, ju hlboko zranil. Pri čítaní som mala často slzy na krajíčku, pretože som sa do Hadley veľmi vžívala, aj keď som takúto situáciu nikdy nezažila, no Jennifer dokázala tak dokonale opísať pocity zranenej duše, že som sa cítila tak, ako keby som tú bolesť a sklamanie zažívala tiež.

Tento príbeh lásky a hľadania sa môže zdať zo začiatku ako klišé, ako niečo, čo sme už veľakrát čítali alebo videli vo filmoch, ale opak je pravdou. Na týchto 200 stranách môžeme zažiť hlboké city a hlboké pohľady do vnútra človeka. Navyše zápletka je dosť prekvapujúca, čo nám zaručuje otvorené ústa a vzdychanie. A hlavne, držíme hlavným hrdinom palce, lebo veľmi chceme, aby boli šťastní.

img_20161213_123325

Veľmi pekný čitateľský zážitok, ktorý odporúčam všetkým romantikom ale aj všetkým skeptikom, ktorí na lásku už neveria.

Moje hodnotenie: 5/5

 

Recenzia/Odpusť mi, Leonard Peacock

Originálny názov: Forgive me, Leonard Peacock

Autor: Matthew Quick

Vydavateľstvo: Ikar

Prekladateľ: Tamara Chovanová

Rok vydania: 2014

Väzba: Pevná

Počet strán: 262

DSCN5550

“Nemecká nacistická pištoľ P-38 z druhej svetovej vojny pôsobila na kuchynskom stole vedľa misky s ovsenou kašou komicky. Ako zvláštny steampunkový anachronizmus. Ale ak ste sa pozreli na rukoväť, kúsok nad ňou ste mohli vidieť malú svastiku a nad ňou orla, čo pôsobilo pekelne skutočne.”

Leonard Peacock je študent strednej školy, u spolužiakov nie veľmi obľúbený, hĺbavý a veľmi inteligentný chlapec. Dnes oslavuje narodeniny a rozhodne sa, že práve dnes je ten správny deň na vraždu a samovraždu. Do batoha si zbalí pištoľ P-38 po starom otcovi, ktorý ňou počas WWII zabil nejakého dôležitého nacistu, a štyri darčeky zabalené v ružovom papieri pre priateľov, s ktorými sa prv, než zabije Ashera Beala a potom seba, musí rozlúčiť.

Túto knihu som si požičala z knižnice, pretože som už od Matthewa čítala román Terapia láskou a celkom sa mi páčil, rozhodne som bola zvedavá na ďalšie jeho diela. Tento román bol úplne iný, štýlom, formou, postavami, psychológiou… a dovolím si tvrdiť, že lepší.

IMG_20150611_183820

“Ukáž mi, že možno byť dospelý a pritom šťastný.”

Hneď na začiatku ma zaujala forma, ktorú si autor vybral, a to písanie poznámok pod čiarou. Na toto som bola zvyknutá len v odbornej literatúre (a v mojej bakalárskej práci), preto som bola spočiatku zmätená a pôsobilo to na mňa rušivo, postupne som si však na tieto poznámky zvykla a začali sa mi páčiť. Celková forma získala na prehľadnosti a pôsobí viac dokumentárne.

“Chcem veriť, že ľudia, ktorí majú sklony k smútku, sú možno neskôr šťastnejší.”

Druhá vec, ktorá mi bola v knihe nadmieru sympatická, boli myšlienkové pochody hlavného hrdinu. Mám rada hĺbavých ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad vecami, ktoré väčšinu jeho rovesníkov netrápia. Leonard sa napríklad zamýšľa nad tým, že všetci dospelí sú nešťastní, či aj on bude rovnako nešťastný, keď dospeje a či je šanca, že jeho život bude iný. Niekedy sa zvykne uliať zo školy, oblečie si oblek, vezme si kufrík a pozoruje všetkých tých nešťastných dospelákov cestujúcich do práce, ktorí nedokážu bojovať proti bezútešnosti ich života. Toto Leonarda (rovnako, ako mňa) nesmierne frustruje:

“Všetci títo dospelí (…) napriek tomu nastupujú do metaforických vlakov smrti, hoci sme dávno porazili nacistov a preto každý Američan môže v tejto údajne slobodnej krajine robiť, čo len chce. Prečo tí ľudia nevyužívajú slobodu na to, aby šli za šťastím?”

Z citátu vyššie vidno, že Leonard celé svoje pôsobenie na strednej škole a v živote porovnáva s nacizmom. Medzi štyroch ľudí, s ktorými sa chce rozlúčiť, patrí aj jeho učiteľ holokaustu, ktorého si ako jedného z mála naozaj váži. Leonard zo všetkého najviac neznáša pokrytectvo, hlúposť a to, že ľudia – najmä jeho spolužiaci, učitelia a dokonca vlastná matka – nechcú vidieť pravdu takú, aká je, radšej sa nechajú upokojiť klamstvami, ako keby si mali priznať, že niečo nie je až také krásne a ideálne ako si predstavujú (ani oni sami).

IMG_20150611_184006

“Deprimovalo ma, že moji spolužiaci sú zaľúbení do svojej nevedomosti.”

Počas deja sa dozvedáme veľa vecí o Leonardovej matke, aká je nezodpovedná, hlúpa a najviac ho trápi, že tak, ako všetci ostatní, aj ona zabudla na jeho narodeniny. Po celý čas netušíme, čo vlastne primälo Leonarda, aby túžil zabiť Ashera a seba, autor nás drží v neustálom napätí a necháva nás hádať. Príčinu sa dozvedáme len pomaly, postupne. A aj keď som mala celý čas isté tušenie, ktoré sa ukázalo, že je správne, hlboko ma zasiahlo, keď som sa dozvedela pravdu o jeho hneve a bolesti.

Za zmienku ešte stoja listy z budúcnosti, ktoré píše Leonard sám sebe. Sú veľmi zaujímavé, emotívne, jeho predstava o budúcnosti je fantastická, krásna a desivá zároveň. Rozmýšľala som, že by som sa pokúsila napísať takýto list aj ja, som sama zvedavá, čo by zo mňa vyšlo a po čom vlastne v hĺbke srdca túžim. Okrem toho Leonard miluje Shakespearovho Hamleta, často z neho cituje, z čoho je jasné, že ho trápi nejaká zrada, krivda, s ktorou sa, rovnako ako Hamlet, nevie vyrovnať.

IMG_20150611_183919

Celý príbeh mi pripomínal knihu Charlieho malé tajomstvá a myšlienkové pochody Leonarda mi evokovali Holdena z Kto chytá v žite. Rozhodne odporúčam všetkým čitateľom, ktorí sa radi zamýšľajú, ktorí si uvedomujú, že sú iní a nedesí ich to a tým, ktorí radi odhaľujú skryté tajomstvá duše. Ku knihe si nezabudnite pribaliť výtlačok Hamleta, filmy s Humphrey Bogartom a súpravu na písanie listov.

Hodnotenie: 4/5